BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR majú o zmenách na očistenie justície hovoriť v stredu (4. 12.) o 9.00 h. Prediskutovať majú to, či budú zmeny prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako majú hovoriť o zrýchlenom režime pre zmeny v zákone o sociálnom poistení a zákone o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. O zaradení bodov do programu aktuálnej schôdze rozhodli v utorkovom hlasovaní.
Novela zákona o sudcoch a prísediacich navrhuje, že ak u sudcu alebo prokurátora nastanú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady a spôsobilosti, a môže tým byť vážne ohrozená dôveryhodnosť alebo dobrá povesť súdnictva, možno mu dočasne pozastaviť funkciu. Dočasné zastavenie funkcie by mohli navrhovať Súdna rada, minister spravodlivosti alebo predseda Najvyššieho súdu, o schválení takéhoto návrhu by mala ďalej rozhodovať Súdna rada SR. Súčasťou legislatívnej úpravy je aj to, že hlasovanie rady bude verejné.
Pri prokurátoroch by mal o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora rozhodovať generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov SR alebo, v prípade konania bez návrhu, s jej predchádzajúcim súhlasom. Parlament sa bude v zaoberať aj skráteným režimom na prijatie vládnej novely zákona o sociálnom poistení. Okrem doterajšej krátkodobej podoby sa má zaviesť aj dlhodobá kategória dávky ošetrovné, a to v trvaní 90 dní. Jej krátkodobá forma sa má zase predĺžiť z doterajších desať na 14 dní. Navrhuje to ministerstvo práce.
V rámci návrhu sa majú upraviť aj podmienky vyplácania minimálneho dôchodku podľa predchádzajúcej dohody vo vládnej koalícii. Podmienky vyplácania a výška minimálnych dôchodkov sa od začiatku budúceho roka menia. Sociálna poisťovňa však varovala, že podľa pôvodne schválených pravidiel nestihne tieto dôchodky spracovať a vyplatiť včas. Aktuálny návrh tak upúšťa od zisťovania a zohľadňovania tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, čo je komplikovaný proces. Hlavnou podmienkou nároku na minimálny dôchodok tak má byť iba dôchodkové poistenie trvajúce minimálne 30 rokov.
Podľa Remišovej ide len o čiastkové opatrenia
Vládny návrh zákona na tzv. "očistenie justície", ktorý v utorok zaradili poslanci na rokovanie aktuálnej schôdze parlamentu, obsahuje podľa poslankyne Veroniky Remišovej (nezaradená) čiastkové opatrenia, ktoré problémy súdov a prokuratúry ani zďaleka neriešia. "Tento návrh považujeme za nepoctivý a marketingový ťah. Namiesto bezzubých návrhov zákonov, vyzývame vedenie prokuratúry, polície a ministerstva vnútra, aby konečne predstavili výsledky," povedala na utorkovej tlačovej konferencii Remišová, ktorá je predstaviteľkou strany Za ľudí.
Poslankyňa pripomenula dva prípady, v ktorých u dvoch rôznych prokurátorov postupovala prokuratúra podľa nej odlišne. Prokurátor Vasiľ Špirko, ktorý vyšetroval aj prípad, kde figuroval exminister vnútra Robert Kaliňák, bol obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. "Nakoniec to dopadlo tak, že všetky obvinenia boli zrušené a Špirka oslobodila aj disciplinárna komisia," uviedla Remišová.
Druhý prípad sa týkal prokurátora Dobroslava Trnku. Ten podľa Remišovej slov umožnil pochybné prepustenie Jozefa Majského z väzby, či umožnil nezákonným rozhodnutím prevod zablokovanej bytovky Glance House v Bernolákove na firmy blízke Marianovi K. Podľa Remišovej vyviazol bez obvinenia. Aj keď má Trnka pozastavený výkon funkcie, neexistuje žiadne obvinenie voči nemu, zatiaľ čo pri Špirkovi to bola expresná akcia, myslí si poslankyňa.
Podľa predstaviteľky strany Za ľudí Márie Kolíkovej ide o návrhy, ktoré umožnia, aby sa kauzy zamietli pod koberec. Je podľa nej dôležité, aby bola voči osobe vyvodená zodpovednosť. Podľa návrhu môže mať prokurátor či sudca pozastavený výkon funkcie, ale po roku, bez vyvodenia zodpovednosti, môže pokračovať vo funkcii ďalej, upozorňuje Kolíková.
Na obnovu pamiatok sa nebude zriaďovať nová organizácia
Organizácia s názvom Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry, ktorá mala zabezpečiť efektívnejšiu obnovu a reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok, sa zriaďovať nebude. Poslanci v utorok neschválili novelu zákona o ochrane pamiatkového fondu, v ktorej sa zriadenie tejto organizácie navrhovalo. Návrh novely predložili poslanci za Smer-SD Ján Senko a Dušan Jarjabek.
Poslanci v návrhu poznamenali, že aktuálna legislatíva nedokáže zabezpečiť nevyhnutné stavebné a reštaurátorské práce na obnovu národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, "v dôsledku čoho časť národného pokladu chátra". Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry mali byť rozpočtovou organizáciou rezortu kultúry. Organizácia mala prevziať časť úloh správcov národných kultúrnych pamiatok pri zabezpečení ich obnovy, najmä v prípravnej a projektovej fáze.
Organizácia tiež mala okrem iného vykonávať reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok a ich častí, ako aj zbierkových predmetov. Vykonávať mala tiež pamiatkové a reštaurátorské výskumy či pripravovať podklady na verejné obstarávanie. "Štát má záujem získať väčšiu kontrolu nad dodržiavaním kvality výkonu prác na národných kultúrnych pamiatkach, ako aj zbierkových predmetoch vo vlastníctve SR, a tieto realizovať prostredníctvom novozriadenej rozpočtovej organizácie," napísali poslanci v dôvodovej správe návrhu.
Legislatívne zmeny sa mali dotknúť aj Pamiatkového úradu SR, ktorý už nemal mať kompetenciu zabezpečovať reštaurátorské práce. Štatutárnym orgánom Štátnych reštaurátorských a projekčných ateliérov mal byť podľa návrhu generálny riaditeľ volený kontrolnou radou na obdobie siedmich rokov.
Športovci budú môcť byť aj SZČO
Profesionálni športovci získali možnosť rozhodnúť sa, či s klubmi podpíšu zamestnaneckú zmluvu alebo budú svoju činnosť vykonávať ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili novelu zákona o športe, ktorá tieto zmeny prináša. Predkladatelia návrhu a poslanci za SNS Dušan Tittel a Tibor Jančula pripomenuli, že športovci doteraz nemohli v kolektívnych športoch vykonávať svoju činnosť ako SZČO. "Aplikačná prax ukázala, že to neprimerane obmedzuje ich zmluvnú voľnosť," uviedli.
Profesionálny športovec bude môcť na základe novely vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako SZČO na základe zmluvy podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka. Nová legislatíva umožní tiež športovým organizáciám možnosť regulácie prestupov aj športovcov, ktorí vykonávajú športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie ako SZČO. Novela má podľa poslancov okrem jednoznačnejších pravidiel pri uzatváraní zmlúv aj pozitívny vplyv na športové organizácie i športovú komunitu.
Sú o tom presvedčení aj zástupcovia profesionálnych hokejových, basketbalových, volejbalových i hádzanárskych klubov i ich športových zväzov, ktorí návrhu vyjadrili podporu už pred prvým októbrovým hlasovaním v pléne. Novelu podporili napríklad riaditeľ Pro-Hokeja Richard Lintner, za basketbal šéf Slovenskej basketbalovej asociácie Miloš Drgoň a zástupcovia klubov a ligových súťaží Daniel Jendrichovský a Peter Mičuda, za volejbal člen výkonného výboru Slovenskej volejbalovej federácie za profesionálne kluby Igor Prieložný a za hádzanú prezident zväzu Jaroslav Holeša.
Novela mala aj odporcov, odmietavé stanovisko vyjadrili napríklad Únia futbalových profesionálov (ÚFP) a Slovenská asociácia hráčov ľadového hokeja (SIHP), podľa ktorých právna úprava zhorší pozíciu profesionálnych športovcov v prospech klubov, keďže tie budú presadzovať pre nich výhodnejšiu spoluprácu vo forme SZČO, čo navyše športovcom zhorší vymožiteľnosť ich práv garantovaných existujúcim statusom profesionálneho športovca vykonávajúceho závislú prácu. Upozorňujú tiež na právne nedostatky návrhu.
Poslanci schválili novelu aj s pozmeňujúcimi návrhmi poslankyne Evy Smolíkovej (SNS), ktorými sa zabezpečuje minimálny zákonný štandard zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými organizáciami vo vzťahu k športovcom, ktorí vykonávajú šport ako samostatne zárobkovú činnosť v zmluvnom vzťahu so športovou organizáciou.
Súčasťou návrhov Smolíkovej je aj úprava, že oprávnenie profesionálneho športovca vykonávať šport ako samostatne zárobkovo činná osoba vzniká dňom zápisu profesionálneho športovca do registra fyzických osôb v športe. "Profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba," uviedla Smolíková vo svojom návrhu.
Súčasťou schválenej novely je aj pozmeňujúci návrh poslanca Ľubomíra Petráka (Smer-SD), ktorým sa upravuje vydávanie oprávnení na podnikanie športovým odborníkom. Táto úprava podľa Petráka presnejšie definuje procesy a príslušnosť orgánov štátnej správy pri začatí, pozastavení a ukončení podnikania. Nová legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. februára 2020.
