BRATISLAVA - Moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky sa predlžuje zo súčasných 14 na 50 dní. Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej.
Za opätovné schválenie novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva hlasovalo 80 poslancov, pričom na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda 76. Pozmeňujúci návrh koaličných poslancov za Smer-SD k predmetnej novele schválil parlament 28. októbra. Hlasovalo vtedy za ňu 74 poslancov, najmä zo Smeru-SD, SNS a ĽSNS Mariana Kotlebu.
Prezidentka Zuzana Čaputová novelu zákona nepodpísala, keďže podľa nej je v rozpore s viacerými právami garantovanými ústavou, ako je právo na informácie, právo na zhromažďovanie či právo na politickú súťaž.
Uviedla, že ak parlament jej veto prelomí, je pripravená podať návrh na ústavný súd, aby posúdil ústavnosť príslušných ustanovení a zároveň požiada o pozastavenie ich účinnosti. Volebné prieskumy sa podľa zatiaľ platnej legislatívy nesmú zverejňovať 14 dní pred voľbami.
Vetovanú novelu zákona o náhradnom výživnom schválil parlament v pôvodnom znení
Novelu zákona o náhradnom výživnom, ktorú prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie, poslanci schválili v pôvodnom znení. Národná rada SR tak odmietla pripomienku hlavy štátu, aby sa z novely zákona vypustilo sprísnenie podmienok spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. Kým v súčasnosti sa neplatenie výživného stáva trestným činom po troch mesiacoch neplatenia v období dvoch rokov, po novom bude na spáchanie tohto trestného činu stačiť neplatenie výživného dva mesiace. Prezidentka tejto úprave vyčítala to, že môže viesť k zvýšenej kriminalizácii väčšieho počtu občanov a k pokračujúcej neschopnosti platiť určené výživné riadne a včas.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR bude podľa novely zákona od začiatku budúceho roka podávať trestné oznámenie pri neplatení výživného a náhradné výživné od štátu bude dostupnejšie väčšiemu počtu matiek. Úrady práce a sociálnych vecí budú povinné podať trestné oznámenie na neplatiaceho rodiča pre podozrenie z trestného činu zanedbania povinnej výživy.
Zvýši sa aj maximálna suma náhradného výživného od štátu, zo súčasných 115 eur do maximálnej výšky 355 eur. Dostupnosť náhradného výživného stúpne aj preto, že sa posunie maximálna hranica čistého príjmu rodiča, ktorý žiada o náhradné výživné. V súčasnosti môže mať rodič, prevažne matka, čistý príjem do 673 eur, po novom sa táto hranica zvýši na 1 010 eur.
Čaputová sa v prípade moratória obráti na Ústavný súd SR
Prezidentka Zuzana Čaputová sa v prípade moratória obráti na Ústavný súd SR. Okrem podania podnetu na preskúmanie ústavnosti novely volebného zákona, ktorý predĺži moratórium na zverejňovanie predvolebných prieskumov až na 50 dní, požiada Ústavný súd SR aj o dočasné pozastavenie účinnosti novely. Informoval o tom jej tlačový odbor.
Predĺženie moratória podľa opozície problém nevyrieši
Predĺženie moratória na predvolebné prieskumy podľa predsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského nevyrieši to, o čom navrhovatelia hovoria. Líder OĽaNO Igor Matovič sa obáva, že ak sa aj prezidentka SR Zuzana Čaputová obráti na Ústavný súd (ÚS) SR, nemusí rozhodnúť včas, aby účinnosti zákona zabránil. Podpredseda Národnej rady (NR) SR Martin Klus (SaS) hovorí o návrate cenzúry.
"Myslíme si, že tento návrh reálne nevyrieši problém, ktorý oni popisujú, pretože sa budú môcť prieskumy zverejňovať napríklad v Čechách či v Maďarsku," skonštatoval Pčolinský s tým, že ide o nezmyselný zákaz. Dodal, že je na mieste otázka, či to nie je v rozpore s právom na slobodný prístup k informáciám.
Matovič si myslí, že aj napriek tomuto zákonu sa budú zverejňovať pred voľbami rôzne dohady, len nie oficiálne prieskumy. "Keď sa pozrieme, kto za to hlasoval, tak sú to ľudia mentálne v komunizme alebo niekde vo fašizme. Tieto totalitné diktatúry mali tendenciu ľuďom zakazovať myslieť, zakazovať, aby boli informovaní," podotkol.
"Tridsať rokov po odstránení cenzúry sa táto opäť 'plíživo' na Slovensko vrátila," skonštatoval Klus a zdôraznil, že presadenie 50-dňového moratória len tri mesiace pred voľbami je "mimoriadne zlou správou pre slobodu a demokraciu na Slovensku". Poukázal aj na to, že zmena prešla v pléne opätovne s podporou strán Smer-SD, SNS a ĽSNS. V súčinnosti s prezidentkou podľa jeho slov SaS napadne tento zákon na ÚS. Klus verí, že súd čím skôr rozhodne.
"Strany vládnej koalície sa boja, že im preferencie klesnú a nechcú, aby sa to ľudia pred voľbami dozvedeli," skonštatovala nezaradená poslankyňa a podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Za ľudí Veronika Remišová. Podotkla, že vládna koalícia rieši "úplne absurdné problémy, aby sa ľudia nemohli dostať k informáciám dva mesiace pred voľbami".
Podobne to vidí aj koalícia mimoparlamentných strán PS-Spolu. "Na rade je teraz Ústavný súd, ale najmä sila ľudí, ktorých musíme zmobilizovať a o tri mesiace poraziť hnedú koalíciu vo voľbách," doplnili strany.
