BRATISLAVA - Nedávno zverejnené prieskumy verejnej mienky odhaľujú viaceré potenciály politických strán, pričom sa na našej scéne za posledné roky objavili aj nové subjekty. Tie majú v prieskumoch už relevantné miesta, prekračujúce magických päť percent. Pozreli sme sa teda na to, odkiaľ strany berú voličov a ktorí voliči už stihli presedlať na inú dráhu.
Výsledky vychádzajú z novembrového prieskumu agentúry MVK, ktorý sa uskutočňoval v dňoch 5. až 12. novembra 2019. Okrem klasických preferencií v ňom boli tiež zisťované aj údaje o preskupovaní voličov, ktorí v minulosti volili strany ako SaS, Smer či SNS.
Nové projekty, ktoré berú voličov stáliciam
Medzi nováčikov sa nepochybne zaradila koalícia strány Progresívne Slovensko a Spolu, ktorá sa už podľa prvých čísel nepochybne pričinila o to, že značnú časť odčerpala práve liberálnej SaS. Na grafe si môžete pozrieť to, aké strany terajší voliči PS/Spolu volili v minulosti, poprípade, v akom percentuálnom rozpoložení ide o prvovoličov.
Voliči PS/Spolu
Ako už bolo vyššie spomenuté, mená ako Michal Truban či Miroslav Beblavý oslovili predovšetkým bývalých voličov SaS (21,5 %) a tiež voličov Radoslava Procházku so stranou #Sieť (13,9 %). Nemalú časť z tejto skupiny predstavujú aj prvovoliči (20,3 %), ktorí by sa teraz rozhodli práve pre PS/Spolu.
PRIESKUM Politické zemetrasenie! SaS padla pod magickú hranicu, hrozí povolebná kríza
Voliči Za ľudí
Bývalá hlava štátu Andrej Kiska so svojím hnutím oslovuje taktiež voličov SaS (22,2 %), čo by mohlo vysvetľovať historický prepad liberálov v prieskumoch. Za ľudí tiež oslovuje Matovičovu OĽaNO-NOVA (11,1 %) a rovnaký percentuálny podiel obsadili aj voliči odlišných politických strán. Svoj podiel voličov so sebou kiskovci zobrali aj zo strán KDH (9,7 %), Sme rodina (8,3 %) či Most-Híd (6,9 %).
Voliči Vlasť
Medzi novinkami na politickom trhu je jednoznačne aj strana bývalého ministra spravodlivosti a šéfa Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina Vlasť. Tá berie hlasy predovšetkým voličom Smeru (37,9 %) a národniarom (20,7 %). Nakoľko prebehlo (síce neúspešné) rokovanie medzi Harabinom a šéfom kotlebovcov Marianom Kotlebom, aj strane ĽSNS by Vlasť brala určitý podiel voličov (10,3 %), rovnako ako v prípade zisku nevoličov a prvovoličov. O isté percentá by prišli aj kresťanskí demokrati (6,9 %).
Voliči Dobrá voľba
Nový subjekt bývalého ministra zdravotníctva Tomáša Druckera Dobrá voľba oslovuje predovšetkým nevoličov (18,8 %). O hlasy by prišlo rovnako Kollárovo hnutie Sme rodina a aj Smer (obidve po 15,6 %). Dobrá voľba zaujala aj voličov bývalej strany Radoslava Prochádzku #Sieť (9,4 %). Nerozhodnutí voliči (9,4 %) by tiež zvážili voľbu Druckerovej strany, pričom toto hnutie by zobralo niečo aj národniarom (6,3 %).
Voliči Smer-SD
Podľa prieskumu je vládny Smer jednou zo strán, ktorá iných voličov berie na svoju stranu len v minimálnej miere, pretože až 87,8 percent voličov aj v minulosti volilo práve tento subjekt. Smer presvedčil ešte niektorých voličov SNS (4,5 %) a nevoličov (3,2 %) spolu s malým percentom prvovoličov (1,9 %). O istý podiel (0,6 %) by prišli aj kresťanskí demokrati a kollárovci.
Voliči SNS
SNS nasleduje podobný model, kde až 63,2 percent voličov z minulých volieb zotrvalo pri národniaroch. Tí však na svoju stranu prebrali aj 14 percent voličov vládneho Smeru a 7 percent vtedajších nevoličov. Po rovnakom podiele by SNS oslovila prvovoličov a tých, ktorí ešte v minulých voľbách neboli rozhodnutí (3,5 %). Hnutie by oslovilo aj istú časť voličov Sme rodina (1,8 %).
Preferencie podľa prieskumu
Voľby by podľa prieskumu MVK vyhral Smer-SD (19,1 %), nasledovala by koalícia PS/Spolu (9,7 %) a ako ďalšia sa umiestnila strana ĽSNS (8,9 %). Štvrté miesto by získala nová strana Za ľudí (8,8 %), piate by bolo OĽaNO (7,9 %), ktoré by bolo hneď pred KDH (7,6 %). Národniari z SNS by získali rovných sedem percent a Sme rodina 6,5 percent. Ostatné strany by skončili pred bránami parlamentu.
