Bratislavčania vyjadrujú pred sídlom Koordinačného výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu svoju účasť. (Zdroj: TASR)
V predvečer revolúcie, 16. novembra 1989, prešiel centrom Bratislavy študentský sprievod, na ktorom zaznievali heslá požadujúce demokratizáciu politického života v krajine či možnosť slobodne cestovať. Polícia akciu monitorovala, ale nezasiahla. Katalyzátorom revolučných udalostí na Slovensku sa tak stal až brutálny zákrok proti študentom na Národnej triede v Prahe.
Zhromaždenie študentov vysokých škôl na Námestí SNP v Banskej Bystrici 21. novembra 1989. (Zdroj: TASR)
Študenti bratislavských vysokých škôl sa 21. novembra 1989 zišli v aule Univerzity Komenského a v priestoroch pred budovou na zhromaždení. Vyjadrili na ňom jednoznačnú podporu hnutiu pražských vysokoškolákov. (Zdroj: TASR)
Bratislavské Námestie SNP počas povolenej manifestácie študentov a ďalších obyvateľov hlavného mesta Slovenska 22. novembra 1989. (Zdroj: TASR)
(Zdroj: TASR)
Dva dni po 17. novembri sa v budove Umeleckej besedy v Bratislave zišlo okolo 500 ľudí, ktorých spájala nespokojnosť s vládnucim komunistickým režimom. Vznikla tu organizácia Verejnosť proti násiliu (VPN), ktor zastrešila opozičné hnutie podobne, ako to v Česku urobilo Občianske fórum. V čele VPN stáli okrem iného publicista Ján Budaj, herec Milan Kňažko, sociológ Fedor Gál, prekladateľ Peter Zajac či sociológ Martin Bútora.
Pohľad na manifestáciu desaťtisícov Bratislavčanov 24. novembra 1989 na námestí SNP. (Zdroj: TASR)
Manifestácia desaťtisícov Bratislavčanov na Námestí SNP v Bratislave 24. novembra 1989. (Zdroj: TASR)
Symbolický záber, ktorý vyjadruje mienku zhromaždenia desaťtisícov manifestujúcich na bratislavskom Námestí SNP 25. novembra 1989. (Zdroj: TASR)
Učastníci generálneho štrajku na Námestí SNP v Banskej Bystrici. (Zdroj: TASR)
Zástupca "vépéenky" Peter Zajac sa 21. novembra stretol v Prahe s Václavom Havlom a nadviazal tak prvý kontakt medzi Občianskym fórom a jeho slovenskou obdobou. Obe organizácie sa vzájomne uznali za zástupcu demokratického hnutia v oboch republikách.
Herci Milan Lasica (vľavo) a Jaroslav Filip spievajú na demonštrácii v Bratislave 26. novembra 1989 na Námestí SNP v Bratislave. (Zdroj: TASR)
Desaťtisíce obyvateľov Banskej Bystrice a okolia vyjadrili 27.novembra 1989 na Námestí SNP v Banskej Bystrici svoju podporu generálnemu štrajku. (Zdroj: TASR)
Desaťtisíce Bratislavčanov sa 27. novembra 1989 v popoludňajších hodinách zišli na mohutnej manifestácii na Námestí SNP. Na snímke Milan Kňažko. (Zdroj: TASR)
Tisíce študentov a pracujúcich sa 27. novembra 1989 zišli na zhromaždení, ktoré bolo súčasťou manifestačného štrajku na Námestí V. I. Lenina v Žiline. (Zdroj: TASR)
(Zdroj: TASR)
Počnúc 21. novembrom usporadúvala VPN na bratislavskom námestí SNP desaťtisícové manifestácie, ktoré moderovala dvojica Budaj-Kňažko. Po bezmála dvoch desiatkach rokov núteného pobytu v ústraní na nich verejne vystúpil Alexander Dubček, stelesňujúci neúspešný pokus o uvoľnenie spoločenských pomerov v Československu z konca 60. rokov.
Podobné zhromaždenia ako v Bratislave sa schádzali vo všetkých väčších slovenských mestách a do generálneho štrajku 27. novembra sa už zapojili podniky z celého Slovenska. Hlavné požiadavky účastníkov manifestácií zahŕňali vypustenie ústavného článku o vedúcej úlohe komunistickej strany, rešpektovanie slobody tlače a zhromažďovania a tiež vypísanie slobodných volieb.
V bratislavskom televíznom štúdiu 2 v Mlynskej doline sa sa počas Nežnej revolúcie v roku 1989 pravidelne konal dialóg za okrúhlym stolom k situácii v Bratislave. Na snímke z 28.novembra 1989 zástupcovia výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu, zľava Vladimír Ondruš, Milan Kňažko, Zuzana Mistríková, Ján Budaj a Miroslav Kusý. (Zdroj: TASR)
Mimoriadna schôdza SNR, 30. novembra 1989, Bratislava. Na snímke novozvolený predseda SNR Rudolf Schuster pri vystúpení. (Zdroj: TASR)
Na manifestácii v Košiciach 1. decembra 1989, ktorú zvolalo Občianske fórum (OF), sa zišlo na Leninovej ulici niekoľko tisíc Košičanov. (Zdroj: TASR)
(Zdroj: TASR)
Symbolom Nežnej revolúcie sa stala aj pešia výprava do prihraničnej rakúskej obce Hainburg, ku ktorej sa 10. decembra pridalo viac ako stotisíc Bratislavčanov. Happening pod heslom "Ahoj, Európa!" sa stal dôkazom pádu železnej opony na slovensko-rakúskych hraniciach. Niektorí jeho účastníci si domov priniesli ako suvenír kúsok ostnatého drôtu z hraničných zátarás.
Vlak nežnej revolúcie - mimoriadny študentský vlak vypravili 6. decembra 1989 z Bratislavy cez Žilinu do Košíc. Viezlo sa v ňom asi 1000 vysokoškolákov, členovia Radošinského naivného divadla, herci a pod. Postupne vo väčších mestách vystupovali asi 20-členné skupinky, ktoré sa zúčastnili na miestnych mítingoch. (Zdroj: TASR)
(Zdroj: TASR)
Pod starobylým Devínom, symbolom Veľkej Moravy a pamätníkom známych štúrovských vychádzok zišli sa - 6. decembra 1989 napriek nepriaznivému počasiu popoludní asi dvetisíc študentov bratislavských vysokých škôl. Na zhromaždení vyjadrili túžbu, aby sa aj udalosti týchto dní zapísali do dejín hradu ako kapitola vytrvalého boja všetkých študentov za obrodu spoločnosti. Po sľube vernosti národu, vlasti, demokracii, tolerancii, ľudskosti, bratstvu, rovnosti a ich mladým ideálom vytvorili dlhú ľudskú reťaz, ktorá symbolicky obišla hrad. (Zdroj: TASR)
Reťaz študentov pred Úradom vlády SSR na Gottwaldovom námestí (dnešné Námestie slobody) v Bratislave 7. decembra 1989. Podujatie zorganizoval Celoslovenský koordinačný výbor vysokoškolákov. (Zdroj: TASR)
Námestie SNP v centre Bratislavy sa 9.decembra 1989 opäť zaplnilo občanmi, ktorí pokojnou manifestáciou vyjadrili nesúhlas s odďaľovaním plnenia požiadaviek občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu a študentského hnutia. Na snímke český pesničkár Karel Kryl, ktorého privítali účastníci veľkým aplauzom. (Zdroj: TASR)
Ján Budaj sa prihovára k účastníkom manifestácie na Námestí SNP v Bratislave v novembri 1989. (Zdroj: TASR)
Zhromaždenie občanov v Bratislave 9. decembra 1989 na Námestí SNP. Zhromaždenie pripravil Koordinačný výbor občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu. (Zdroj: TASR)
(Zdroj: TASR)
V Deň ľudských práv - 10. decembra 1989 sa uskutočnil mierový pochod Devín - Hainburg za účasti desaťtisícov občanov z Československa a Rakúska. (Zdroj: TASR)
V Deň ľudských práv - 10. decembra 1989 sa uskutočnil mierový pochod Devín - Hainburg za účasti desaťtisícov občanov z Československa a Rakúska. Na snímke pohraničná búdka na devínskej strane. (Zdroj: TASR)
Vojaci útvaru veliteľstva pohraničnej stráže Bratislava začali 11. decembra 1989 odstraňovať ženijno-technické zátarasy v hraničnom pásme pri Devíne. (Zdroj: TASR)
Predseda Slovenskej národnej rady Rudolf Schuster (vľavo) navštívil 11. decembra 1989 sídlo Koordinačného výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu na Jiráskovej ulici v Bratislave, kde sa stretol s predstaviteľmi iniciatívy a novinármi: zľava Milan Kňažko, Ladislav Snopko, Juraj Záriš a Fedor Gál. (Zdroj: TASR)
V polovici decembra 1989 prevzala moc vláda národného porozumenia na čele s perestrojkovo orientovaným komunistom Milanom Čičom. V kabinete zasadalo šesť komunistov a deväť ministrov bez straníckej príslušnosti, ktorí krajinu spravovali až do volieb v júni 1990. V nich zvíťazila VPN, ale nepodarilo sa jej získať také dominantné postavenie, aké malo Občianske fórum v Česku.
Na Pražskom hrade zložili 10. decembra 1989 sľub do rúk prezidenta Československej socialistickej republiky Gustáva Husáka noví členovia vlády ČSSR. Na snímke sprava predseda vlády ČSSR Marián Čalfa, G. Husák, Jiří Dienstbier a Richard Sacher. (Zdroj: TASR)
Prvý ponovembrový predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Milan Čič prijal 18. decembra 1989 v Bratislave ministra zahraničných veci ČSSR Jiřího Dienstbiera (vľavo). (Zdroj: TASR)
Václav Havel priletel 20. decembra 1989 do Košíc. Na snímke privítanie V. Havla (uprostred) na letisku v Košiciach, vpravo je Milan Kňažko. (Zdroj: TASR)
Solidaritu s rumunským ľudom, ktorý prežíval občiansku vojnu, prišli 23. decembra 1989 na bratislavské Námestie SNP pokojnou manifestáciou vyjadriť tisíce obyvateľov hlavného mesta SR. Zhromaždenie zorganizovala Verejnosť proti násiliu. Na snímke Ján Budaj (vpravo) a Alexander Dubček (vľavo) medzi manifestujúcimi. (Zdroj: TASR)
Počas revolučných týždňov roka 1989 panovala medzi českými a slovenskými vodcami revolučného hnutia v požiadavkách ohľadom demokratizácie politického režimu v zásade zhoda. Už na jar 1990 však začala do hry vstupovať otázka usporiadania spoločného štátu. Jej prvotným prejavom bola takzvaná pomlčková vojna. Zdanlivo malicherný spor o názov štátu odhalil nespokojnosť časti Slovákov s postavením národa v rámci federácie. O necelé tri roky neskôr sa Československo rozpadlo a oba národy sa vydali vlastnou cestou.
