BRATISLAVA - V pondelok uplynulo 100 dní od okamihu, kedy prezidentka Zuzana Čaputová zložila svoj prezidentský sľub. Tým pádom prichádzajú prvé hodnotenia od politológov a ďalších odborníkov aj na túto problematiku. Čaputová mala za uplynulé obdobie pomerne hustý program, medzi ktorými boli aj zahraničné návštevy či podpisovanie viacerých zákonov. Odborníci tak mali možnosť bilancovať hneď niekoľko faktorov počas jej plynúceho mandátu.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová od svojho nástupu do úradu v polovici júna obhajuje princípy liberálnej demokracie a jej hodnoty. Povedal to prezident bratislavského Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa neho nová hlava slovenského štátu napĺňa svoje sľuby z prezidentskej kampane.
Teraz štyridsaťšesťročná politička v rozhodujúcom kole marcových priamych prezidentských volieb porazila podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, ktorého podporovala najsilnejšia vládna strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD). V kampani sa Čaputová označila za symbol zmeny a volanie po spravodlivom a férovom Slovensku, čo po minuloročnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky žiadali účastníci najväčších demonštrácií v krajine od pádu komunizmu.
"Čaputová demonštruje oddanosť demokracii, a to aj v rovine hodnôt. U našich partnerov potvrdzuje, že Slovensko sa nachádza na správnej strane v pozícii lojálneho spojenca," uviedol Mesežnikov.
Politici popriali prezidentke Čaputovej k inaugurácii: Čo odznelo, tomu nemám čo vyčítať
V uplynulých mesiacoch Čaputová, ktorá sa hlási k Európskej únii a k Severoatlantickej aliancii, zavítala okrem iných aj do susedných štátov. V Česku pritom vyjadrila pochopenie pre tých, ktorí demonštrujú proti premiérovi a za nezávislosť justície. V Budapešti zase hájila liberálnu demokraciu.
Podľa Mesežnikova tým slovenská prezidentka neprekročila pomyselnú hranicu kritiky. "Obhajovala hodnoty, ktoré sú spoločné. Dala najavo, že naša priorita je v hodnotových otázkach a v dodržiavaní pravidiel. Liberálna demokracia je základom vo vyšehradskej štvorke," povedal Mesežnikov. Do takzvanej vyšehradskej skupiny okrem Slovenska patria aj Česko, Poľsko a Maďarsko. Budapešť a Varšava čelili kritike od únijných inštitúcií kvôli údajnému porušovaniu princípov právneho štátu.
Po zvolení do funkcie hlavy štátu sa Čaputová zaradila podľa prieskumu verejnej mienky medzi najdôveryhodnejších slovenských politikov. "Vybudovala si také postavenie, že pokusy útočiť na ňu neprimeraným spôsobom škodia jej oponentom," uviedol Mesežnikov.
Konflikt ohľadom ústavných sudcov
V domácej politike sa Čaputová dostala do sporu s expremiérom a šéfom Smeru Robertom Ficom, ktorý od prezidentky požadoval vymenovanie nových ústavných sudcov ešte predtým, než parlament zvolí potrebný počet kandidátov. Čaputová na začiatku septembra zase vyzvala k rezignácii vtedajšiu námestníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú v reakcii na to, že Jankovskej podobne ako niekoľkým ďalším predstaviteľom justície vrátane sudcov polícia zabavila mobilné telefóny.
Podľa médií Jankovská v minulosti čulo komunikovala s podnikateľom Marianom Kočnerom, ktorý je obvinený z objednania vraždy Kuciaka. Jankovská, ktorú do vedenia ministerstva spravodlivosti nominoval Smer-SD, kontakty s Kočnerom poprela, z funkcie na ministerstve ale odstúpila.
Zákon "Lex Harabin"
Vyštudovaná právnička Čaputová tiež presadila svoje pripomienky do zákona, na základe ktorého slovenskí sudcovia prídu o talár, ak sa rozhodnú kandidovať vo voľbách do snemovne alebo do Európskeho parlamentu. Zmenu navrhla opozícia aj v reakcii na možné politické ambície kontroverzného sudcu najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý neuspel v tohtoročnej priamej voľbe prezidenta. Harabin na začiatku septembra oznámil, že sa nebude uchádzať o funkciu predsedu najvyššieho súdu, v ktorého čele v minulosti už stál. Predtým sa Čaputová nechala počuť, že by zvoleného kandidáta automaticky nemusela vymenovať šéfom vrcholnej súdnej inštancie v krajine.
Aktívna prezidentka
Prezidentka Zuzana Čaputová ukazuje, že bude aktívna prezidentka. Je to vidieť aj na jej zahraničných návštevách. Zhodnotil 100 dní pôsobenia Zuzany Čaputovej vo funkcii prezidentky Tomáš Koziak z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Podľa Koziaka jej zahraničné návštevy kopírujú základné body zahranično-politického smerovania Slovenska. „Navštevuje krajiny, ktoré sú nam z politického hľadiska najbližšie. Čo sa týka vnútornej politiky, išla do konfliktu so Smerom v súvislosti s už bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou. Možno teda od nej očakávať, že bude zasahovať aj do vnútropolitického diania," uviedol Koziak a dodal, že nepotrebujeme prezidenta, ktorý bude na okrasu, ale takéto, ktorý „bude využívať svoje právomoci, napríklad vystúpi pred ľuďmi a povie svoj názor na veci, ktoré sa dejú v krajine". Zásadný prešľap Čaputovej počas jej sto dní vo funkcii nenašiel.
FOTO Prezidentkin šatník na zahraničných cestách: Skryté významy farieb, ktoré na sebe mala Čaputová
Zuzana Čaputová v stredu 10. júla pred čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom Ji vyjadrila obavy z dodržiavania ľudských práv v Číne. Za jej výroky ju kritizoval predseda Národnej rady SR Andrej Danko, podľa ktorého jej konanie, okrem iného, ohrozuje vývoz slovenského bravčového mäsa do Číny. „Ak je niečo v rozpore so základnými hodnotami, ktoré vyznávame, treba to povedať a držať sa ich. Robia to aj Česi. Netreba preceňovať vplyv Číny ako obchodného partnera. Sú dôležitejší partneri, ktorí vyznávajú podobné hodnoty ako my, napríklad krajiny EÚ. Aj tie kritizujú Čínu," povedal Koziak.
Politologička z Univerzity Komenského Darina Malová hodnotí 100 dní práce prezidentky pozitívne, pretože je „verná svojim predvolebným sľubom". Podľa Malovej našu krajinu reprezentuje dobre aj v zahraničí. „Jej samotné zvolenie bolo vo väčšine krajín EÚ hodnotené pozitívne. Myslím, že aj svojimi zahraničnými cestami sa snaží podporovať pozitívny obraz Slovenska," uviedla Malová.
Politologička pozitívne vníma to, že si za cieľ dala prezentovať rómsku problematiku iným spôsobom, ako ju vykresľujú niektoré médiá. „Snaží sa ukázať organizácie či spolky, ktoré podporujú talent rómskych detí. To bol dobrý krok a mám pocit, že ona nie je ten typ človeka, ktorý bude robiť veľké vyhlásenia. Bude postupovať malými krokmi," dodala Malová.
Slová kritiky ohľadom žltých viest
Podľa odborníka na štátny a diplomatický protokol Jarolíma Antala je prezidentka nekompetentná. Vysvetľuje to tým, že nevyrastala ako politička. „Keď môže nadávať na Čínu, prečo nič nepovedala aj francúzskemu prezidentov Emmanuelovi Macronovi o žltých vestách? Nepovedala ani slovo," uviedol Antal. Kvituje, že sa venovala téme ako Pezinská skládka a pomohla ľuďom vyriešiť ich problémy, to však neznamená, že „má reprezentovať krajinu".
V prieskume dominuje
Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku je prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza Čaputovej dôveruje 56 percent a nedôveruje 41 percent občanov a tým zároveň predbehla premiéra Petra Pellegriniho. Dôveru mu vyjadrilo 46 percent ľudí, opačný názor zaujalo 51 percent voličov.
Slováci najviac dôverujú Čaputovej: Pellegrini má pred Ficom náskok, Bugár rapídne klesol
Na ďalšej priečke skončil exprezident Andrej Kiska (Za ľudí), ktorému dôveruje 32 percent a nedôveruje 65 percent opýtaných. Štvrtý skončil Miroslav Beblavý (Spolu) s 30-percentnou dôverou, neverí mu 65 percent ľudí. Expremiér Robert Fico skončil na 11. mieste – dôveruje mu 25 percent voličov, 72 percent mu neverí. Na poslednom, 15. mieste skončil Štefan Harabin. Dôveruje mu 17 percent ľudí a nedôveruje 79 percent.
Mimovládne organizácie ju hodnotia prevažne pozitívne
Sto dní Zuzany Čaputovej v prezidentskom úrade hodnotia predstavitelia mimovládnych organizácii, akademickej obce aj kultúry vcelku pozitívne. Zuzana Čaputová, ktorá bola inaugurovaná na post historicky prvej prezidentky 15. júna, zaujala napríklad rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavla Sováka vystupovaním na domácej politickej scéne aj v zahraničí.
Otvorenosť a úprimnosť Čaputovej aj vo vzťahu k silným zahraničným partnerom ako sú Čína alebo Rusko zaujala aj spisovateľa a podporovateľa Čaputovej v predvolebnom boji, spisovateľa Michala Hvoreckého. Dôstojnú reprezentáciu Slovenska vyzdvihuje medzi iným i ombudsmanka Mária Patakyová. Viac angažovanosti od prezidentky pri hodnotení vnútropolitickej situácie očakáva bývalá novinárka a riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Petková vníma pozitívne najmä zahraničné návštevy Čaputovej. Ak vidí priestor na zlepšenie, tak na domácej scéne, kde by podľa nej mohla viac reagovať na vnútropolitické dianie. „Hodnotím pozitívne predovšetkým zahraničné návštevy a jasný postoj, ktorý prezidentka komunikovala, napríklad v Maďarsku, ale aj iných krajinách. Viac by sa mohla podľa mňa angažovať pri hodnotení vnútropolitickej situácie," povedala Petková. Bývalá novinárka hodnotí kriticky aj vrátenie novely zákona o sudcoch a prísediacich označeného ako Lex Harabin naspäť do Národnej rady SR. „Toto hodnotím kriticky, pretože prezidentka naopak nevrátila novelu volebného zákona, ktorá bola tiež do značnej miery diskriminačná," uzavrela.
Hodnotenie zahraničných ciest
Prezidentka za 100 dní preukázala, že si dokáže zastať svoj úrad v medzinárodnom i domácom prostredí. Takto zhodnotil doterajšie Čaputovej pôsobenie v úrade rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Sovák. „Podľa môjho názoru si vďaka početným zahraničným cestám, na ktorých zaujala kultivovaným, ale zároveň vyhraneným správaním, získala primeraný rešpekt. To je cenná devíza do budúcnosti," myslí si Sovák. Podľa rektora nesklamala ani na domácej politickej scéne. „Rokovania s politikmi smerovali ku konkrétnym výsledkom, cítiť zmiernenie napätia medzi najvyššími čelnými predstaviteľmi štátu. Stretnutia s občanmi majú srdečný charakter, ale pritom sa vecne drží dôvodu stretnutia. Jej vyjadrenia voči akademickej obci dávajú nádej, že bude podporovať kvalitu," dodal Sovák.
Aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová vníma prvých 100 dní Čaputovej v prezidentskom úrade veľmi pozitívne. "Vážim si jej postoje k vnútroštátnym, ale aj globálnym otázkam a dôstojný spôsob, akým ich reprezentuje u nás i v zahraničí. Mimoriadne ma teší, že pani prezidentka má veľký záujem o ochranu základných práv a slobôd. Jej ľudskoprávna citlivosť sa prejavila aj výberom priorít, či už ide o klimatické zmeny, stav súdnictva alebo ochranu seniorov. V mnohom sa tematicky prelínajú s agendou verejného ochrancu práv a som rada, že sme aj o nich spoločne diskutovali na osobnom stretnutí ešte počas prvých troch mesiacov pani prezidentky v úrade," povedala ombudsmanka. Dodala, že je zároveň veľmi vďačná, že im hlava štátu vyjadrila podporu a upozornila na dôležitosť prijímania opatrení v záujme odstraňovania porušovania ľudských práv na Slovensku.
Štátnička vo vývoji
Pozitívne hodnotí Čaputovú aj spisovateľ a jeden z jej podporovateľov v predvolebnej kampani Michal Hvorecký. Teší ho, že zvláda suverénne výkon svojej funkcie. „Je to nesmierne ťažká práca a mám dojem, že je na ňu vzdelanostne aj ľudsky dobre pripravená. Stáva sa z nej štátnička. Ale najväčšie výzvy ju ešte len čakajú,“ uviedol Hvorecký. Známeho literáta a publicistu prezidentka zaujala svojou otvorenosťou a úprimnosťou aj vo vzťahu k silným partnerom ako Čína alebo Rusku.
V takýchto prípadoch zvyknú byť naši politici zbytočne bojazliví. „Má odvahu hovoriť aj o ťažkých témach a to si cením“. V tejto súvislosti je mu „trocha až ľúto, že nemôže kandidovať na premiérku“. Na Slovensku totiž máme podľa Hvoreckého „málo elít a lídrov a je vidno, že opozícii chýbajú výrazné charaktery“. Pozitívne zároveň vníma, že prvá žena republiky dáva dôraz aj na ekologické a menšinové témy.
