ŽENEVA - Pred sto rokmi španielska pandémia chrípky nakazila tretinu svetovej populácie a zabila 50 miliónov ľudí. Ak by sa podobná nákaza mala vyskytnúť aj dnes, keď ľudstvo neustále cestuje, mohli by byť účinky ešte horšie. Takéto ochorenie by sa celosvetovo rozšírilo vzduchom už za 36 hodín a podľa odhadov by si vyžiadalo 50 až 80 miliónov obetí. Uvádzajú to odborníci z Rady pre monitorovanie globálnej pripravenosti (GPMB) vo svojej správe s názvom Svet v ohrození. Ich cieľom je presvedčiť lídrov krajín, aby túto reálnu hrozbu nepodceňovali. Zatiaľ totiž nie sme vôbec pripravení na novú pandémiu.
Neľútostná epidémia sa nezastaví pred ničím: Svet má oči na stopkách, odborníci bijú na poplach
Rada pre monitorovanie globálnej pripravenosti je skupina odborníkov z oblasti zdravotníctva vedená bývalou šéfkou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a nórskou expremiérkou Gro Harlem Brundtlandovou.
Podľa nej svetoví lídri vo veľkej miere ignorovali odporúčania, ktoré boli uvedené v predchádzajúcej správe. „Rýchlo sa pohybujúci patogén má potenciál zabiť desiatky miliónov ľudí, narušiť ekonomiky a destabilizovať národnú bezpečnosť,“ napísala skupina.
Svet podceňuje situáciu
„Mnohé z preskúmaných odporúčaní boli zle implementované alebo neboli implementované vôbec a pretrvávajú vážne nedostatky. Príliš dlho sme pripustili cyklus paniky a zanedbávania, pokiaľ ide o pandémie: zvyšujeme úsilie, keď existuje vážna hrozba, potom na to rýchlo zabudneme, keď hrozba ustúpi. Je načase konať," uvádza sa v novej správe, ktorá obsahuje aj mapu sveta so zoznamom ochorení.
Tieto boli rozdelené na „novovznikajúce“ a „znovu sa objavujúce/obnovujúce sa“. Medzi prvými boli v niektorých častiach sveta napríklad vírusy ebola, zika a nipah a päť druhov chrípky. Medzi druhé boli zaradené zase západonílsky vírus, osýpky, akútna ochabnutá myelitída, žltá zimnica, horúčka dengue či mor.
Očakávanie vysokého počtu obetí
Správa sa odvoláva na následky spôsobené španielskou pandémiou chrípky v roku 1918 a uviedla, že moderný pokrok v medzinárodnom cestovnom ruchu pomôže šíreniu choroby ešte rýchlejšie.
S obrovským počtom ľudí, ktorí každý deň cestujú lietadlami po celom svete, by sa dnes mohla rozšíriť podobná nákaza vzduchom za menej ako 36 hodín a podľa odhadov by mohla zabiť približne 50 až 80 miliónov ľudí.
Varovanie pred katastrofou
Správa GPMB varovala: „Existuje veľmi reálna hrozba rýchlo sa pohybujúcej, vysoko smrtiacej pandémie respiračného patogénu, ktorá zabije 50 až 80 miliónov ľudí a zlikviduje takmer päť percent svetovej ekonomiky. Globálna pandémia v takomto rozsahu by bola katastrofická, čo by spôsobilo rozsiahly zmätok, nestabilitu a neistotu. Svet nie je pripravený.“
V prípade pandémie by sa mnoho národných zdravotníckych systémov, najmä v chudobných krajinách, zrútilo. „Chudoba a nestabilita zhoršujú prepuknutie infekčných chorôb a pomáhajú vytvárať podmienky na to, aby sa pandémie mohli ujať,“ uviedol Axel van Trotsenburg, regionálny viceprezident Svetovej banky.
Nevyhnutnosť prijať opatrenia
Správa stanovila sériu krokov, ktoré medzinárodné spoločenstvo musí podniknúť na ochranu ľudí na celom svete v prípade choroby, ktorá sa vymkne spod kontroly. Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie, vyzval vlády, aby „dbali na lekcie, ktorým nás tieto nákazy učia“ a aby „opravili strechu pred príchodom dažďa“.
Tím vo svojich odporúčaniach uviedol, že vlády musia vyčleniť peniaze na zavedenie príprav a vykonávanie bežných simulačných cvičení. Štáty G7, G20 a G77 by mali ísť príkladom pre zvyšok sveta a všetky strany sa musia „pripraviť na najhoršie“. Skupina tiež žiada viac súkromných investícií do príprav na vypuknutie pandémie a väčšiu snahu OSN pri medzinárodnej koordinácii.
