BUZESCU - Na rumunskom vidieku alebo na okrajoch miest sa neuveriteľné ázijské pagody blyštia tisíckami ornamentov, v kontraste s okolitými skromnými domčekmi. Sú to rómske paláce, nezvyčajný architektonický jav vyjadrujúci túžbu po spoločenskej prestíži uprostred marginalizovanej menšiny.
Tieto paláce, ktoré sa začali objavovať po páde komunizmu v súvislosti s tým, ako niektorí Rómovia zbohatli, sa dajú rozpoznať podľa úctyhodných rozmerov a bohato zdobených priečelí, sádrových sôch a mramovorých stĺpov. Niekedy nesú znaky dolára alebo logo niektorej slávnej nemeckej značky automobilov. Prekvapujú však najmä ich strechy v podobe pyramíd pripomínajúcich paláce Ďalekého východu.
Podľa rumunského architekta Rudolfa Gräfa, autora štúdie o týchto palácoch, sú akými vyostrením typicky rumunských architektonických prvkov. "Často sú až smiešne a gýčovité, ale rómska architektúra paradoxne odráža časť rumunskej histórie, na rozdiel od súdobej architektúry, ktorú realizuje samotný štát," vysvetľuje.
Stavby sa líšia podľa regiónov - v centrálnej Transylvánii sa inšpirujú katolíckymi kostolmi, v Banáte na juhozápade kopírujú neoklasicistické objekty, zatiaľ čo na juhu a východe odrážajú novorumunský štýl pripomínajúci tradičné domy dedinčanov alebo bojarov, zdôrazňuje architekt. A niekedy paláce jednoducho len kopírujú oficiálnu stavbu, ktorá sa majiteľa nejak dotýkala; napríklad v obci Buzescu na juhu Rumunska si dal Dan Finutu, zámožný Róm zosnulý v roku 2012, postaviť repliku tribunálu, ktorý ho v 90. rokoch poslal do väzenia za vydieranie.
Pád Ceausescovho režimu koncom roku 1989 povzbudil túto nomádsku menšinu, aby si upevnila svoju identitu po tom, čo bola po stáročia odsúdená na otroctvo a počas komunizmu proti svojej vôli asimilovaná. "Prvé paláce boli postavené v 90. rokoch, keď Rómovia získali späť časť zlata, ktoré im zhabali komunisti," hovorí jeden z rómskych predákov v Buzescu Costica Stancu. Komunistický režim na základe dekrétu z roku 1978 skonfiškoval zlaté šperky, ktoré si rómske ženy predávali z generácie na generáciu. Ďalší Rómovia si zarobili peniaze predajom starého železa alebo rôznymi fuškami a za to si postavili domy, ktoré sa mali blyšťať a vzbudzovať úctu, a pritom odrážať spoločenský status panujúci vo vnútri tejto menšiny s asi dvoma milónmi členmi, z ktorých väčšina žije stále v biede.
Rómske paláce majú byť výrazom prestíže a úspechu ich majiteľov, ale aj konkurenciou medzi susedmi. K počiatočnej stavbe postupne pribúdajú ďalšie poschodia, veže či stále impozantnejšie stĺpy, podľa toho, ako majitelia bohatnú a ako sa mení ich vkus. Majitelia väčšinou obývajú len jednu alebo dve miestnosti, pričom veľké sály na prízemí plné mramozru a zlatých ozdôb slúži len na oslavy. Zdroje financovania palácov zostávajú tajomstvom. "Ich údržba je veľmi náročná. Mnoho stavieb v Buzescu už vyzerá opustene a rozostavané paláce nebudú kvôli nedostatku peňazí dokončené," konštatuje Stancu, ktorý sám žije v malom dome so záhradkou.
Z Rumunska v posledných rokoch odišli viac než štyri milióny ľudí a v niektorých dedinách žijú už len starí ľudia. "Nie je to už také ako kedysi. Ľudia odišli, niektorí do Bukurešti, iní do cudziny. Chcú si tam zarobiť a zostať tam," poznamenala trpko pred impozantným vchodom do svojho paláca šesťdesiatnička Lidia.
