BRATISLAVA - Presne 14. júla oslávil Karel Gott nádherné životné jubileum - 80 rokov. Otvorené rozhovory síce maestro už takmer neposkytuje, no pri tejto príležitosti sa na jeden nechal nahovoriť. Okrem svojej hudobnej kariéry prezradil aj to, čo ho vie potrápiť v súkromí...
Gott rozhovor poskytol pre vydavateľstvo Supraphone, keďže pri príležitosti jeho narodenín aktuálne vychádza aj limitovaná edícia jeho albumov. Maestro v česko-slovenskom hudobnom priemysle patrí medzi najväčšie žijúce legendy a človek by si povedal, že po desiatkach rokoch v tejto branži ho už niečo len tak nevykoľají. Aj on má však pred svojím povolaním stále obrovský rešpekt. Prezradil, že sny o strate hlasu, ktorými speváci často trpia, neobchádzajú ani jeho.
„Nemusí to byť ani sen. V noci sa často niekoľkokrát prebudím a vždy si radšej vyskúšam, či hlas ešte funguje. Až keď sa presvedčím, že to je v poriadku, môžem spať ďalej. Podvedomie proste stále pracuje. Niekoľkokrát v živote sa mi totiž stalo, že som sa v pohode uložil k spánku, ráno vstal, chcel som niečo povedať do telefónu a zistil, že hlas je úplne preč. Proste je fuč! Od tej doby sa preto v noci radšej niekoľkokrát presvedčím o tom, že je všetko tak, ako má byť,“ priznal otvorene.
Výnimkou nie sú ani nočné mory. Najčastejšie má vraj také, že sa poriadne nepripravil na vystúpenie a keď začne znieť hudba, nedokáže sa chytiť. „Otáčam sa na hudobníkov, tí krčia ramenami, dívam sa do publika, niekto mi drží palce, iní neveriacky krútia hlavou, ľudia sa začínajú pomaly zdvíhať zo sedadiel, odchádzajú a ja si za živého boha nemôžem spomenúť, čo mám spievať. Všetci diváci nakoniec odídu, opustí ma i kapela, príde správca haly a poprosí ma, aby som nezabudol zamknúť, keď budem odchádzať,“ vyjadril sa k otázke, akému snu čelí pravidelne.
Nepríjemnosti si však užil aj v reálnom živote. Jednu z nich pred ním dokonca museli dlho tajiť. „Bolo by toho viac, ale je taká jedna vec, i keď som od nej bol spočiatku vlastne ušetrený. Šéfredaktor televíznej hudobnej redakcie, skladateľ, pianista a dramaturg Jiří Malásek mi až o mnoho rokov neskôr povedal, že okrem pozitívnych dopisov chodilo tiež množstvo výhražných listov, ktoré negatívne reagovali na moje prvé televízne vystúpenie. Dnes už to beriem s humorom a nadhľadom, ale ktovie, čo by sa stalo, keby som vtedy všetky tie listy čítal,“ dodal s tým, že aj na túto situáciu dokáže hľadieť pozitívne. Horšie by vraj bolo, keby bol pre všetkých úplne nezaujímavý.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%