PRAHA - Pred 55 rokmi, 20. júna 1964, začala tajná dezinformačná akcia Neptún komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), pri ktorej boli do šumavského Čierneho jazera potopené štyri debny s údajnými tajnými nacistickými písomnosťami. Debny potom "objavil" televízny tím relácie Zvedavá kamera. Až po rokoch vyšlo najavo, že pozdvihnutie okolo debien od začiatku režírovalo dezinformačné oddelenie ŠtB. Celá akcia mala skompromitovať mnohé význačné osobnosti NSR a Rakúska. Pri zrode akcie stál vysoký dôstojník ŠtB Ladislav Bittman, ktorý zomrel vlani v USA.
Mladík (†19), ktorého smrť komunisti dlhé roky tajili: Dôvod, pre ktorý urobili z Michala tabu
Drevené schránky s údajnými dokumentmi nacistickej proveniencie opustili Prahu nie koncom vojny, ale až na poludnie 20. júna 1964. Okolo tretej hodiny ráno nasledujúceho dňa ich pracovníci Štátnej bezpečnosti pod rúškom tmy potopili na dno najväčšieho prírodného českého jazera, kde debny čakali na svoje objavenie. Za necelý mesiac už boli opäť na suchu a priamo pred kamerami nič netušiaceho štábu Československej televízie sa odohralo vopred pripravené predstavenie.
Celá akcia sa vlastne zrodila vďaka náhode: populárno-publicistická relácia Zvedavá kamera mala kvôli reportáži kritizujúcej triedne hľadisko pri prijímaní študentov ťažkosti, a tak jeho tvorcovia hľadali nejakú nekonfliktnú tému. Narazili pri tom na povesť o šumavskom jazere, ktorého voda vraj má zázračné konzervačné vlastnosti.
Prvýkrát sa reportéri spolu s potápačmi vypravili na Šumavu už v apríli 1964. V povesťami opradenom jazere objavili niekoľko debničiek s vojnovou muníciou, ktorú potom pyrotechnici zneškodnili. Nález ale inšpiroval Bittmana ku spravodajskej hre, ktorú schválili Sovieti aj najvyššie československé miesta. Listiny pochádzajúce napríklad z nacistického Ríšskeho hlavného bezpečnostného úradu dodala sovietska tajná služba. Nestihla to však včas, takže na dno Čierneho jazera putovali onej júnovej noci roku 1964 debny plné prázdnych papierov.
Začiatkom leta sa štáb Zvedavej kamery na Šumavu vrátil a už 3. júla objavili potápači, medzi ktorými opäť nechýbal Bittman, pod hladinou päť debien. Na hladinu ich s až teatrálnou opatrnosťou vyzdvihli potápači pražského hasičského zboru a 14. júla 1964 tajomné schránky zamierili, samozrejme za starostlivého dozoru kamier, späť do Prahy. Tam ich v ďalších týždňoch "skúmali" odborníci ministerstva vnútra, ktorí konečne dostali z Moskvy aj netrpezlivo očakávané archívne dokumenty.
"Šokujúci obsah debien" predstavil 15. septembra 1964 minister vnútra Lubomír Štrougal na tlačovej konferencii, na ktorej nechýbali zahraniční novinári. Ani u nich objav nevzbudil žiadne podozrenie, necelý rok predtým totiž v Toplitzkom jazere na juhu Rakúska objavili debny plné falošných bankoviek, ukrytých koncom vojny nacistami. Skutočný príbeh, ktorý nebol tajomstvom ani v Československu, tak poslúžil k vytvoreniu falošnej legendy, o ktorej takmer nikto nepochyboval.
Niekoľkým členom štábu Zvedavej kamery síce prišla ústretovosť komunistickej bezpečnosti podozrivá, nakoniec ale aj ich premohla túžba po "sólokaprovi". Do sveta tak v septembri 1964 vypustili informácie z archívnych dokumentov, 20 rokov ukrytých v sovietskych archívoch, ktoré napríklad vplyvným ľuďom v západnom Nemecku - okrem iného spoluzakladateľom Sudetonemeckého krajanského združenia Emilovi Franzelovi alebo poslancovi za FDP Siegfriedovi Zogelmannovi - pripomenuli ich vojnové "hriechy".
Výsledky akcie Neptún tiež pomohli rozpútať kampaň proti premlčaniu vojnových zločinov (malo sa tak stať 20 rokov po skončení vojny) a západonemecká vláda musela po diplomatickom nátlaku predĺžiť premlčacie lehoty o päť rokov. Dezinformačná akcia ŠtB tak bola vo svojej dobe úspešná, po auguste 1968 ale jej hlavný aktér Ladislav Bittman emigroval do Spojených štátov, kde prezradil nielen rad agentov komunistickej tajnej služby, ale aj pravdu o debnách zo šumavského jazera.
