BRUSEL - Hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ v rámci neformálneho utorňajšieho summitu v Bruseli sa prioritne venovali postupom, podľa ktorých budú hľadať vhodných kandidátov na najvyššie posty v štruktúrach EÚ, a nehovorilo sa zatiaľ o žiadnych menách pre tieto funkcie. Uviedol to slovenský premiér Peter Pellegrini po skončení bruselských rokovaní.
Premiér pripomenul, že ide o funkciu predsedu Európskej komisie, predsedu Európskeho parlamentu, vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a predsedu Európskej rady. V priebehu tohto roka k výmene dôjde aj na poste šéfa Európskej centrálnej banky (ECB). "Ambíciou nás lídrov je mať kompromisný definitívny návrh do júnovej Európskej rady, čiže 21. júna. Ja osobne som to nazval, že by to mal byť 'férový balík', pretože lídri sa zhodli, že by sme mali predložiť naraz nominantov na všetky štyri pozície," vysvetlil Pellegrini.
Je to len možnosť
Podľa jeho slov to znamená "nekúskovať" nominačný proces, lebo to by nebolo efektívne. Aj preto je ambíciou všetkých krajín nájsť v najbližších týždňoch kompromisných kandidátov. Premiér pripomenul, že Slovensko, podobne ako aj ostané krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), nepovažuje systém tzv. spitzenkandidátov, volebných lídrov európskych politických strán, za záväzný, ale len ako možnosť.
"Je kľúčové, aby sme našli kandidáta, ktorý bude mať podporu na oboch stranách - aj v Európskej rade, aj v europarlamente," opísal súboj o post predsedu eurokomisie. Premiér tiež dodal, že pre SR a skupinu V4 je kľúčové, aby sa pri uvedených nomináciách nehovorilo len o rodovej rovnosti a spravodlivom delení funkcií medzi mužov a ženy či politickej rovnováhe medzi jednotlivými politickými rodinami, ale aj o geografickej rovnováhe. "Budeme trvať na tom, a robíme všetko pre to, aby sme mali na jednej z týchto pozícií kandidáta, ktorý bude z centrálnej a východnej Európy," priznal Pellegrini. Tento postoj podľa neho premiéri V4 tesne pred summitom jasne prezentovali aj počas stretnutia s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
Žiadne mená
Na otázku, ako do týchto schém zapadá slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, o ktorom médiá uviedli, že má podporu krajín V4, premiér spresnil, že v utorok padla dohoda o tom, že sa ešte nebude hovoriť o žiadnych menách. Tie budú predmetom rokovaní už v najbližších dňoch, lebo Tusk dostal od lídrov poverenie, aby v stredu začal na túto tému rokovania s politickými frakciami v europarlamente a od pondelka budúceho týždňa (3. júna) začne postupne rokovať s jednotlivými členskými krajinami o najvhodnejších a najprijateľnejších kandidátoch.
Premiér upozornil, že hlavy vlád a štátov chcú urobiť všetko pre to, aby nedošlo k nejakej "vojne inštitúcií" a preto sa kladie dôraz na kompromisné riešenia. "Je však logické, že ako slovenský premiér som naznačil, že Maroš Šefčovič by mohol zastávať niektorú z vysokých pozícií," opísal priebeh rokovaní. Zdôraznil však, že je ťažké predpovedať, ako to dopadne, lebo každý kandidát musí získať priazeň veľkej väčšiny členských krajín. "Ale keď sa jeho meno bude spomínať už na začiatku rokovaní, je veľká šanca, že môže získať nejaké významné kreslo v budúcom zostavení Európskej komisie," priznal Pellegrini.
Výsledok eurovolieb môže do EP vniesť viac demokracie
Po voľbách do Európskeho parlamentu panuje medzi európskymi lídrami stále dobrá nálada, a to aj napriek oslabeniu dvoch najsilnejších frakcií - ľudovcov i socialistov - a posilneniu, ktoré naopak zaznamenali euroskeptické populistické strany. Po skončení mimoriadneho povolebného summitu EÚ v Bruseli to v utorok povedal slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).
"Stále je ten pomer proeurópskych strán k tým ostatným 2:1," zdôraznil Pellegrini a dodal, že práve pre túto skutočnosť žiaden z premiérov či šéfov krajín nevyjadril znepokojenie nad tým, že by sa posilnili sily, ktoré by mohli "pôsobiť antieurópsky alebo narúšať celý ten systém ďalšieho rozvoja". Európski lídri podľa jeho slov na mimoriadnom summite vyjadrili spokojnosť s faktom, že na európskej úrovni došlo "k nárastu volebnej účasti". Pellegrini sa domnieva, že práve pre vyšší záujem voličov sú výsledky eurovolieb "akoby reprezentatívnejšie, možno aj záväznejšie a treba ich rešpektovať".
Samotný výsledok eurovolieb pritom podľa jeho slov vôbec nie je pre Európu zlý. "Naopak, môže vniesť do rozhodovania parlamentu možno ešte viac demokracie, nakoľko sa už nebudú môcť dve frakcie dohodnúť a vybaviť všetko tak, ako si myslia," povedal slovenský premiér. Niektorí z lídrov EÚ podľa jeho slov to dokonca zhodnotili tak, že sa EP teraz viac priblíži k národným parlamentom, v ktorých sú koalície vždy tvorené vyšším počtom strán, čo si vyžaduje väčší konsenzus.
Najsilnejšie frakcie Európska ľudová strana (EPP) a Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), do ktorej patria i europoslanci zo strany Smer-SD, si síce po eurovoľbách zachovali v EP dominantnú pozíciu, utrpeli však výrazné straty a prišli o parlamentnú väčšinu kresiel. V eurovoľbách si zároveň polepšili liberáli a zelení, zatiaľ čo sa rozšíril počet členov euroskepticky zameraných frakcií.
