ŠTRASBURG - Poslanci Európskeho parlamentu dnes schválili spornú reformu ochrany autorských práv na internete, ktorej cieľom je prispôsobiť európske autorské právo digitálnej ére. Príslušnú smernicu musia ešte formálne schváliť členské štáty EÚ a jednotlivé krajiny potom budú mať dva roky na to, aby ju previedli do svojho práva. Norma predovšetkým ukladá veľkým internetovým spoločnostiam, ako je Google, platiť vydavateľom a umelcom za použitie ich diel online. Platformy budú mať povinnosť preverovať, či užívateľmi nahrávaný obsah neporušuje autorské práva. Kritici smernice ju označujú za cenzúru internetu.
Nová smernica EÚ o autorských právach vyvoláva protichodné reakcie: Je tam veľa nejasností
Za nové pravidlá sa vyslovilo 348 poslancov, proti hlasovalo 274 zákonodarcov a 36 sa zdržalo. Europoslanci sa predtým odmietli zaoberať návrhmi, ktoré počítali s vypustením sporných článkov.
V rámci diskusií o nových pravidlách boli od začiatku zásadné a najviac sporné predovšetkým dve časti návrhu smernice, a to články 11 a 13. Prvý z nich má majiteľom práv, vrátane médií a umelcov, zabezpečiť spravodlivý podiel za použitie ich vlastníctva obsahu na internete. Článok 13 ukladá internetovým platformám povinnosť zaoberať sa tým, či užívateľmi nahrávaný obsah neporušuje autorské práva.
Silné emócie vyvolával predovšetkým článok 13, ktorý kritici označujú za cenzúru internetu. Odporcovia varujú aj pred možnou preventívnou cenzúrou legálneho obsahu. Obávajú sa tiež toho, že "robot" nebude schopný rozoznať napríklad paródie a karikatúry a zablokuje všetko bez rozdielu.
"Je to temný deň pre slobodu internetu," napísala na twitteri nemecká pirátska europoslankyňa Julia Redaová, ktorá bola jednou z hlavných tvárí boja proti chystanej smernici.
Pre a proti
Návrh revidovanej smernice o autorskom práve podporovali európski novinári, predstavitelia tlačových agentúr či hudobných vydavateľstiev. Navrhovaná reforma chce totiž donútiť internetové platformy, aby sa podelili o časť svojich ziskov s tými médiami, na ktorých články, fotografie, videá či hudobné diela odkazujú.
Na druhej strane sú lobisti v podobe veľkých internetových platforiem (Google News, Facebook, Wikipédia či Twitter), ktoré zatiaľ zadarmo šíria rôzne obsahy printových médií, hudobnej či filmovej produkcie, výtvarného a literárneho umenia. Veľké digitálne platformy sa nechcú deliť o zisky, ktoré im plynú najmä z reklamy sprevádzajúcej odkazy na rôzne mediálne produkty.
Proti reforme autorských práv v EÚ protestovali cez víkend v Berlíne a ďalších nemeckých mestách desaťtisíce ľudí. Podobné protesty organizovala iniciatíva Save the Internet (Zachráňme internet) aj vo Francúzsku, Rakúsku, Česku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Poľsku, Fínsku, Portugalsku a na Cypre.
"Ešte nikdy nebol taký široký protest proti nejakej smernici EÚ," upozornila podľa agentúry DPA nemecká poslankyňa Julia Redová z politickej frakcie Zelení/Európska slobodná aliancia, ktorá v EP patrila medzi popredných kritikov tejto reformy. Už v pondelok v stanovisku pre médiá upozornila, že ak bude reforma prijatá v predloženej podobe, bude to mať závažné dôsledky pre internet a "ohrozí" to dôveru celej generácie v politiku.
Nemecký poslanec Axel Voss z tábora ľudovcov (EPP), ktorý v mene Európskeho parlamentu rokoval o konečnej podobe spornej smernice, však v utorok - pred samotným hlasovaním - zdôraznil, že "táto reforma nepovedie k žiadnej cenzúre". Spresnil, že revízia pôvodnej smernice z roku 2001 vytvorí právnu istotu pri používaní chránených autorských práv a zároveň vyváži slobodu prejavu, ako aj požiadavky digitálneho sveta.
Reformu, ktorá by mala modernizovať autorské práva v digitálnom veku, navrhla Európska komisia v roku 2016. V júli minulého roku sa europoslanci na znení smernice nezhodli. Mnohí z nich označili za sporný najmä jej článok 11, podľa ktorého vydavatelia môžu vyžadovať poplatky za odkazy alebo náhľady na článok na internetových platformách.
Vyjadrenie Google
Nová európska smernica o digitálnom copyrighte v podobe, v akej ju potvrdil europarlament, povedie k právnej neistote a poškodí kreatívne a digitálne hospodárstvo EÚ. Vo vyhlásení to dnes uviedla spoločnosť Google.
Smernica je v konečnej podobe podľa firmy o niečo lepšia, než bol pôvodný návrh, ale "detaily sú dôležité". Google dodal, že sa teší na spoluprácu s tvorcami príslušných pravidiel, vydavateľmi, umelcami a majiteľmi práv pri očakávanom prevádzaní smernice do národnej legislatívy členských štátov Európskej únie.
Stanovisko Európskeho parlamentu
Smernica o digitálnom autorskom práve (smernica o copyrighte) zaručuje silnejšiu pozíciu tvorcov a vydavateľov pri vyjednávaniach s internetovými gigantmi a zároveň zachovanie slobody prejavu na internete. Uvádza sa to v stanovisku Európskeho parlamentu (EP) potom, ako europoslanci schválili v utorok uvedenú smernicu.
"Smernica je dôležitým krokom pre nápravu situácie, ktorá umožňovala zopár spoločnostiam zarábať obrovské sumy peňazí bez riadnej odmeny tisíckam umelcov a novinárov, na prácach ktorých závisela ich činnosť," vysvetlil spravodajca uznesenia, nemecký poslanec Alex Voss.
Dodal, že odobrený text obsahuje početné ustanovenia, ktoré garantujú, že internet zostane priestorom slobody prejavu, čím EP zareagoval na vznesené obavy a rozhodol sa poskytnúť "dvojitú garanciu slobody prejavu".
"Táto smernica chráni živobytie ľudí, slobodu prejavu a prostredníctvom obrany rozmanitého mediálneho prostredia aj demokraciu a podporuje start-upy a technologický rozvoj. Pripravuje internet na budúcnosť, v ktorej by mal byť priestorom prinášajúcim úžitok pre všetkých, a nie iba pre zopár mocných," opísal situáciu Voss.
