SEATTLE - Vedcom v Británii sa zrejme podarilo transplantáciou kostnej drene zbaviť ďalšieho pacienta vírusu HIV, ktorý spôsobuje chorobu AIDS. Prípad, ktorý ešte nie je označovaný ako vyliečenie a ktorý odborníci považujú za ďalší krok k hľadaniu lieku, je jedným z tém štvordňovej vedeckej konferencie v Seattli a informoval o ňom aj odborný žurnál Nature.
Londýnčan, ktorý si želá zostať v anonymite a ktorému sa hovorí londýnsky pacient, nevykazuje žiadne známky vírusu ani po osemnástich mesiacoch od vysadenia antivirotických liekov. Doteraz je iba druhým človekom po Američanovi Timothym Rayovi Brownovi, označovanom ako berlínsky pacient, u ktorého po skončenej liečbe nie je vírus HIV detekovaný.
U Browna lekári HIV zistili v roku 1995 a po jedenástich rokoch sa u neho rozvinula ešte leukémia. V roku 2007 a potom znovu v roku 2008 mu lekári v Berlíne transplantovali kostnú dreň od darcu s mutáciou, vďaka ktorej sú nositelia imúnne voči vírusu HIV. Brown ihneď po prvej transplantácii prestal užívať antivirotiká a do súčasnej doby u neho testy neodhalili prítomnosť vírusu HIV.
Brownov prípad vyvoláva na vedeckom poli debatu o to, či berlínskeho pacienta považovať za skutočne vyliečeného, alebo len funkčne vyliečeného, teda v remisii. To je stav, kedy pacient nemá žiadne príznaky choroby, ktorej prítomnosť sa stále predpokladá. Podobný prípad sa najnovšie stal aj v Londýne. O londýnskom pacientovi je známe, že mu lekári diagnostikovali vírus HIV v tele v roku 2003. Lieky, ktorých úlohou je rozvoj infekcie spomaľovať, ale začal brať až v roku 2012. Dôvod odkladu terapie nebol zverejnený. V roku 2012 sa u neho rozvinul Hodgkinov lymfóm, čo je zhubné nádorové ochorenie lymfatických uzlín, a o štyri roky neskôr pacient súhlasil s transplantáciou kostnej drene.
Lekári pod vedením Ravindra Gupta sa sústredili na hľadanie správneho darcu pre londýnskeho pacienta, lebo usúdili, že prítomnosť príslušné mutácie by mu navyše mohla pomôcť v likvidácii vírusu HIV. Hľadanie sa podarilo, pretože darca mutáciu získal po oboch rodičoch. AP poznamenala, že takúto genetickú výbavu, ktorá chráni pred väčšinou vírusov HIV, má asi jedno percento ľudí s koreňmi v severnej Európe.
Londýnsky pacient po transplantácii súhlasil so zastavením antivirotickej liečby, vírus ale aj tak zmizol. Ak sa lieky bežne vysadia, vírus sa v priebehu dvoch či troch týždňov navráti v plnej sile. To sa ale nestalo a ani po roku a pol testy prítomnosť vírusu neodhalili. Liečba pacientov z Londýna a Berlína sa však plne nezhoduje. Londýnsky pacient podstúpil na rozdiel od Browna menej drastickú chemoterapiu, ktorá ho na transplantáciu pripravila, nebol vôbec ožarovaný a na transplantáciu mal len miernu reakciu. Brown prešiel tvrdšou procedúrou a dvoma transplantáciami, lebo sa u neho leukémia opäť rozvinula. Nemecký hematológ Gero Hütter z berlínskej kliniky Charité, ktorý liečbu Browna viedol, označil nový prípad za skvelú správu a za ďalší diel skladačky v podobe hľadaní lieku proti HIV. S týmto názorom súhlasí aj Gupta.
"Dosiahnutie remisie u druhého pacienta za použitia podobného prístupu preukazuje, že berlínsky pacient nebol anomália a že to skutočne bol liečebný postup, ktorý u týchto dvoch ľudí zlikvidoval vírus HIV," povedal Gupta. Zároveň upozornil, že táto metóda nie je vhodná pre všetkých chorých, otvára ale nové liečebné možnosti vrátane génovej terapie. Dodal tiež, že je ešte príliš skoro považovať londýnskeho pacienta za vyliečeného.
