LONDÝN - Každý rok vo svete zmizne 2,5 percenta z celkového objemu hmyzu a ak bude ubúdať doterajším tempom, tak o sto rokov zmizne úplne. Vyplýva to z analýzy zverejnenej v časopise Biological Conservation, na ktorú upozornil britský denník The Guardian.
Ubúda viac ako 40 percent hmyzích druhov a tretina je ohrozená. Hmyz pritom mizne osemkrát rýchlejšie než cicavce, vtáky a plazy. Markantné ubúdanie hmyzu spôsobuje najmä intenzívne poľnohospodárstvo, v prvom rade používanie pesticídov, ale prispieva k tomu aj urbanizácia a klimatické zmeny. "Pokiaľ sa úhyn hmyzích druhov nepodarí zastaviť, bude to mať katastrofálny vplyv na ekosystém planét a prežitie ľudstva," poznamenal Francisco Sánchez-Bayo z Univerzity v Sydney.
Analýzu vypracoval spolu s Krisom Wyckhuysom, ktorý pôsobí na čínskej akadémii poľnohospodárskych vied v Pekingu. Dvojica vychádzala zo 73 najlepších vedeckých štúdií, ktoré sa venujú ubúdaniu hmyzu. Väčšina z nich odráža stav v západnej Európe a v USA, pár ďalších sa zaoberalo stavom v Austrálii, Číne, Brazílii či Juhoafrickej republike.
Na našej planéte podľa vedcov začalo šieste masové vymieranie druhov. Vedci naň upozornili už u väčších zvierat, ktoré sa ľahšie skúmajú. Zástupcovia hmyzu sú najrôznorodejšími a najpočetnejšími živočíchmi a vážia 17-krát viac ako ľudstvo. Hmyz je nevyhnutný pre fungovanie všetkých ekosystémov - slúži ako potrava iných druhov, opeľuje rastliny a recykluje živiny. "Ak nezmeníme spôsob, akým produkujeme potraviny, všetok hmyz o niekoľko desiatok rokov vyhynie. Dopad na ekosystémy Zeme bude prinajmenšom katastrofický," uviedli vedci.
Pozorovaný každoročný úbytok 2,5 percenta objemu hmyzu za posledných 25 až 30 rokov považuje Sánchez-Bayo za šokujúci. "Ide to veľmi rýchlo. O desať rokov bude hmyzu až o štvrtinu menej, o päťdesiat rokov zostane polovica a o sto rokov nebude žiadny," prognózuje. Najväčší vplyv bude mať jeho ubúdanie na vtáky, plazy, obojživelníky a ryby, ktoré sa ním živia. Ak tento zdroj potravy vymizne, všetky tieto zvieratá zomrú od hladu.
Na ostrove záhadne zmizla takmer celá kolónia tučniakov, vedci si to nevedia vysvetliť
Odborníci vidia hlavnú príčinu v intenzifikácii poľnohospodárstva. To znamená rúbanie stromov a krov, ktoré zvyčajne obklopujú pole, a tak vznikajú rovné, holé pláne, ktoré človek ošetruje syntetickými hnojivami a pesticídmi.
Hmyz podľa Sáncheza začal ubúdať na začiatku minulého storočia, proces sa urýchlil v 50. a 60. rokoch a za posledné dve desaťročia dosiahol alarmujúce rozmery. Nevídaný úbytok hmyzej ríše za posledných dvadsať rokov vedec prisudzuje používaniu novej triedy insekticídov, medzi ktoré patrí fipronil a neonikotinoidy, pôsobiace na centrálny nervový systém hmyzu.
Svet musí zmeniť spôsob, ako produkuje potraviny. Pôda obhospodarovaná metódami prírodného poľnohospodárstva obsahuje viac hmyzu a príležitostné používanie pesticídov v minulosti neviedlo k tak radikálnemu úbytku hmyzu ako nová trieda pesticídov. Ekosystémy podľa vedcov zabíja intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo.
V trópoch, kde sa tento typ obhospodarovania pôdy často nevyskytuje, sa za hlavný faktor úbytku hmyzu považuje zvyšovanie teploty vplyvom globálneho otepľovania. Živočíšne druhy sa v tomto podnebnom pásme adaptovali na stabilné podmienky a nedokážu sa príliš prispôsobiť zmenám podmienok, čo dokazuje príklad Portorika. Na tomto karibskom ostrove za posledných 35 rokov zmizlo 98 percent pozemného hmyzu.
Úbytok hmyzu dokazuje Sánchez-Bayo pozorovaním. Nedávno sa vydal s rodinou na dovolenku, počas ktorej prešli autom 700 kilometrov na austrálskom vidieku. Ani raz pritom nemusel čistiť predné sklo. Pred rokmi by to musel robiť neustále.
