CAMBRIDGE - Podľa pracovníkov Technologického inštitútu v Massachusetts sa farba mnohých oceánov do konca 21. storočia zmení. Tropické moria sa stanú modrejšími a jasnejšími, zatiaľ čo chladné vody bohaté na živiny ozelenejú a stmavnú. Za všetkým stoja klimatické zmeny, informuje štúdia zverejnená v odbornom časopise Nature Communications.
Klimatické zmeny menia populáciu malých, mikroskopických rias známych ako fytoplanktón. Rovnako ako ich bratranci na súši, fytoplanktóny obsahujú chlorofyl, teda pigment, ktorý absorbuje modré vlnové dĺžky zo Slnka, čo spôsobuje odraz zeleného svetla na výrobu uhlíka. Uhlík je dôležitý v procese fotosyntézy.
Chladné vody bohaté na živiny, v ktorých je zvýšený výskyt fytoplanktónu, sa tak premenia na tmavšie a zelenšie. Na druhej strane, tropické vody s fytoplanktónovým deficitom získajú v dôsledku globálneho otepľovania modrastý, prípadne tyrkysový odtieň. S otepľovaním tropických vôd dochádza k ešte rapídnejšiemu zníženiu fytoplanktónu, čo spôsobuje čírejšie zmodranie vody.
Otepliť by sa mali aj chladné vody s vysokým výskytom fytoplanktónu, čo potenciálne podnieti rast rôznorodosti už existujúceho fytoplanktónu. Život v týchto oblastiach, ktorý poznáme dnes, sa pravdepodobne zmení tiež. "Do konca tohto storočia nastane v 50 percentách oceánov pozoruhodná zmena farby vody," uviedla vedúca autorka štúdie Stephanie Dutkiewiczová. "Môže to byť vážne. Rôzne druhy fytoplanktónu absorbujú svetlo rôznymi spôsobmi a ak klíma vymení jeden druh fytoplanktónu za druhý, zmenia sa aj potravinové siete," dodala Dutkiewiczová.
Mrazivé varovanie vedcov: Do roku 2100 zmiznú dve tretiny tejto svetovej krásy
Vedci skúmajú farbu oceánov už od roku 1999, poznatky z meraní použili na stanovenie hladín chlorofylu vo vode, a teda výskyt fytoplanktónu. Významné výkyvy chlorofylu môžu byť spôsobené globálnych otepľovaním, ale môže za tým stáť aj prirodzená variabilita, ako napríklad cyklické zvýšenie chlorofylu vyvolané prírodnými úkazmi ako El Niňo alebo La Niňa. Aby vedci zohľadnili tieto prírodné udalosti, vylepšili predchádzajúci globálny model, ktorý predtým využívali na predpovedanie zmien vo fytoplanktóne.
V súčasnosti je počítačová simulácia schopná odhadnúť špecifické vlnové dĺžky svetla absorbovaného a odrazeného oceánom v závislosti od množstva a typu organizmu v danej oblasti. "Slnečné svetlo sa dostane do oceánu a všetko, čo je v oceáne, ho absorbuje, ako chlorofyl. Objekty s hrubou schránkou svetlo buď absorbujú, alebo odrazia," uviedla Dutkiewiczová.
