BRATISLAVA - Pred dvadsiatimi rokmi začalo platiť v krajinách Európskej únie euro. Pre Slovensko bol míľnikom rok 2009, kedy sa pripojilo k viacerým krajinám a korunu štát vymenil za novú menu. Vďaka nej sme podľa odborníkov ekonomickú krízu prekonali lepšie, než ostatné štáty Visegrádskej štvorky.
Na prelome rokov 2008 a 2009 Slovenská republika vstúpila do eurozóny a prijala spoločnú menu euro. Pridali sme sa k pätnástim štátom, ktoré euro prijali už skôr. Ukončil sa tak proces, ktorý sa začal ešte pred naším vstupom do EÚ.
Mnohí mali od eura veľké očakávania. Politici aj ekonómovia sľubovali, že sa na Slovensku rozbehne zahraničný obchod a že sa krajina stane lákadlom pre nové investície. Niekoľko zahraničných spoločností ako Foxconn či Jaguar Land Rover na Slovensku investovalo, no v posledných mesiacoch je jasné, že len spoločná mena nestačí. Príkladom je spoločnosť BMW, ktorá si vybrala Maďarsko.
Dve dekády s eurom
Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi kedysi prirovnal euro k čmeliakovi - záhade prírody, ktorá by nemala byť schopná lietať, no napriek tomu lieta. Draghi túto metaforu použil v roku 2012 v čase vrcholiacej gréckej dlhovej krízy, kedy sa mnohí domnievali, že sa blíži bezprostredný zánik jednotnej európskej meny. Teraz, dve desaťročia po svojom zrodení, sa euro znovu zotavuje a podľa niektorých ukazovateľov dokonca silnie, uvádza agentúra Bloomberg.
Globálna sila, s ktorou treba počítať
Počet krajín s eurom sa rozrástol na 19 z pôvodných 11 a objem ekonomiky eurozóny sa zvýšil o 72% na 11,2 bilióna eur. Eurozóna je tak druhou najväčšou ekonomikou sveta za Spojenými štátmi, čo z Európskej únie robí globálnu silu, s ktorou treba počítať.
Tento úspech však zakrýva rozdiely, ktorým sa zrejme nedalo vyhnúť kvôli obrovskej ekonomickej a kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín. Keď európske krajiny vymenili právomoc stanovovať si každá svoju úrokovú sadzbu za povinnosť dodržiavať fiškálne limity bloku, predpokladali, že spolu s tým sa dostaví aj väčší ekonomický blahobyt. Agentúra Bloomberg vytvorila sériu testov, aby zistila, ako sa im to podarilo. Výsledky ukazujú, že len hŕstka krajín vďaka tomu prosperuje.
Debut a citeľné zvraty
Euro sa v bezhotovostnom platobnom styku začalo používať 1. januára 1999 a o tri roky neskôr sa do obehu dostali bankovky a mince. Od svojho debutu zažilo citeľné zvraty. Zvlášť nepokojné obdobie prišlo v tomto desaťročí, pretože záchrana zadlžených členov a dvojitá recesia menovú úniu takmer rozdelili. Draghimu sa tým, že zaplavil eurozónu hotovosťou, podarilo udržať sen o európskej mene pri živote. To ale neodvrátilo škody, aké utrpela povesť eura. Jeho podiel na globálnych rezervách od vrcholu v roku 2009 klesol o takmer 30 percent.
Bloomberg Economics v snahe zhodnotiť projekt podrobil krajiny eurozóny desiatim ekonomickým testom, ktoré mali zistiť, do akej miery krajiny využívajú výhody väčšej stability a hospodárskej integrácie, ale aj to, ako si dokázali udržať konkurencieschopnosť a stabilizovať svoje ekonomiky v čase dlhovej krízy v eurozóne. Z testov nevyplýva, či by členským krajinám bolo lepšie mimo eurozóny, ani nemeria celkovú prosperitu a ekonomické zdravie. Skôr ilustrujú, ako krajiny využili príležitosť a ako sa im podarilo prekonať riziká súvisiace so zdieľaním meny.
Slovensko medzi najlepšími
Testu bolo podrobených len 16 krajín. Neboli testované tri pobaltské republiky, ktoré sa pripojili k eurozóne v roku 2011 a nie sú tak súčasťou bloku dosť dlho. Bloomberg podľa výsledkov rozdelil krajiny do troch skupín, podľa toho, či pre nich je členstvo veľmi dobré, uspokojivé alebo priemerné.
10 rokov eura na Slovensku: Prinieslo viaceré pozitíva, hodnotí naša Národná banka
Do najlepšej skupiny sa dostalo šesť krajín. Nie je prekvapením, že je medzi nimi Nemecko, pretože euro znamenalo pre najväčšiu európsku ekonomiku devalváciu, a teda podporu obchodu a konkurencieschopnosti. Avšak do tejto skupiny sa zaradili tiež neskorší členovia Slovensko a Slovinsko, hlavne vďaka tomu, že euro drasticky znížilo riziko výkyvov výmenných kurzov a umožnilo im prehĺbiť obchodné vzťahy v bloku.
Pellegrini považuje euro za úspešný príbeh
Euro znamená pre Slovensko úspešný príbeh. Uviedol to pri príležitosti desiateho výročia vstupu Slovenska do eurozóny na stredajšej tlačovej konferencii predseda vlády Peter Pellegrini. „Prijatie eura je pre Slovenskú republiku určite úspešným príbehom, na ktorý môžeme byť právom všetci hrdí. Nepochybne sa odráža v zvyšovaní kvality života občanov, ale aj podnikateľského prostredia,“ vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom financií Petrom Kažimírom.
Ako dodal premiér, v prípade spoločnej meny je dôležitý aj jej medzinárodno-politický význam. „Zo dňa na deň sme sa ocitli za jedným stolom s najvyspelejšími ekonomikami Európy a máme tak podstatne väčší vplyv na formovanie hlbšej integrácie Európskej únie,“ myslí si Peter Pellegrini.
Euro zároveň podľa neho dáva Slovensku dôležitú konkurenčnú výhodu v porovnaní so susednými krajinami v regióne. Práve spoločná mena totiž často zohráva kľúčovú úlohu pri rozhodovaní investorov o umiestňovaní svojich investícií. Premiér zároveň ocenil aj pozitívne vnímanie eura z pohľadu obyvateľov, ako aj podnikateľov. Až deväť z desiatich firiem totiž v prieskume uviedlo, že ak by sa malo opätovne rozhodovať o tom, či by Slovensko malo prijať euro, boli by za.
Ekonomické otrasy nehrozia
Slovensko nemusí v roku 2019 očakávať zásadné ekonomické otrasy. Uviedol to ďalej Peter Pellegrini. „Myslím si, že nejaký zásadný, dramatický otras nemusíme očakávať. Aspoň nie sú také náznaky. Len ak by prišlo k nejakému miernemu spomaleniu hospodárskeho rastu v kľúčových krajinách, na ktoré je naviazaná aj SR, tak to samozrejme môže mať nejaký dopad,“ povedal.
Na všetky udalosti, ktoré možno v roku 2019 očakávať a vzhľadom na ich očakávaný rozsah, sú SR a jej verejné financie pripravené tak, že by kríza nemala nejako zásadne ovplyvniť hospodárenie štátu. „Nemáme signály o tom, že rok 2019 by mal byť nejaký dramatický a že by nás mala postihnúť nejaká obrovská globálna kríza,“ dodal predseda vlády SR.
Kľúč k úspechu
„Kľúčom k úspechu týchto krajín bol rozvoj hlboko integrovaných výrobných sietí v celej eurozóne, ale ešte viac ich schopnosť udržať pod kontrolou náklady na pracovnú silu a zlepšiť ich konkurencieschopnosť v prvej dekáde, často prostredníctvom štrukturálnych reforiem. Do hospodárskeho poklesu potom vstúpili zo silnejšej pozície, takže boli aj lepšie pripravené čeliť kríze eura,“ uviedla ekonómka Bloomberg Economics Maeva Cousinová. Ďalej do najlepšej skupiny podľa kritérií Bloombergu patrí Rakúsko, Belgicko a Fínsko.
Pre ďalších päť zakladajúcich krajín nemalo členstvo v menovej únii také výrazné výhody. Štáty v druhej kategórii zostali v ťažkých časoch voči vonkajšiemu okolí prevažne konkurencieschopné, najmä Írsko a Portugalsko však trpeli tým, že nemali dostatok priestoru, aby si mohli samy upravovať fiškálnu politiku a flirtovali s defláciou.
Napriek problémom si Grécko vytvorilo nové vzťahy
Grécko síce utrpelo veľké škody v čase dlhovej krízy, napriek tomu patrí do tejto skupiny. To, že je súčasťou eurozóny už 18 rokov, mu napriek všetkým ťažkostiam umožnilo vytvoriť si nové obchodné vzťahy s bohatším jadrom Európy. Presun menovej politiky na dôveryhodnú centrálnu banku krajine priniesol aj väčšiu cenovú stabilitu v počiatočných rokoch. V nedávnej minulosti Grécko zaznamenalo veľké zlepšenie konkurencieschopnosti. Z ďalších krajín do tejto skupiny patria Luxembursko a Holandsko.
V najhoršej skupine tri najväčšie ekonomiky
Do najhoršie skupiny sa dostali tri z piatich najväčších ekonomík eurozóny - Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Týmto krajinám výrazne uškodila strata možnosti devalvácie, ktorou sa dá reagovať na krízu. Je to hlavne preto, že majú obmedzený priestor pre zníženie miezd, takže ich konkurencieschopnosť sa zhoršila. Dokonca aj v čase pred krízou sa nepodarilo týmto krajinám využiť menovú úniu k prehĺbeniu obchodných vzťahov v bloku a od tej doby sa situácia začala meniť len v Španielsku. Zvyšnými krajinami v tejto skupine sú Cyprus a Malta.
Dôležitý je postoj Európanov, podpora eura klesá
Okrem ekonomických rozdielov je tu ešte niečo dôležité pre budúcnosť eura - a to, aký postoj k nemu majú Európania. Jednotná mena bola súčasťou širšieho politického projektu, ktorý mal zabezpečiť mierové spolužitie v Európe, priblížiť k sebe ľudí a krajiny po dvoch svetových vojnách. Túto súdržnosť otestovali v poslednom čase dlhové krízy, nárast podpory populistických radikálne pravicových strán a hlasovanie o odchode Británie z EÚ.
Prieskumy ukazujú, že podpora eura v poslednom čase klesla v Taliansku, kde sa nedávno dostala k moci euroskeptická a populistická vláda. Taliansko tiež v posledných mesiacoch bojovalo s Európskou komisiou kvôli rozpočtu na budúci rok. Avšak v krajinách používajúcich euro je stále väčšina fanúšikov tejto meny. Nálada sa od zavedenia eura zlepšila v 13 členských krajinách – v Rakúsku, Fínsku, Nemecku a Portugalsku bolo percentuálne tempo rastu dvojciferné. Dokonca aj v Taliansku približne 60 % obyvateľov podporuje euro.
To však neznamená, že je tu celý rad záujemcov, ktorí sa chcú pripojiť. Podľa prieskumu z roku 2012 iba 35 % Poliakov a 23 % Čechov sa nemôže dočkať zavedenia eura. Rovnako ako mnohí Maďari, sa obyvatelia nechcú vzdať svojich národných mien, hoci to po nich technicky vyžaduje maastrichtská zmluva. Z krajín, ktoré majú nárok na zavedenie eura, presahuje podpora tejto meny hranicu 60 percent len v Rumunsku.
