BRATISLAVA - Zdá sa, že ľudia si opäť budú musieť siahnuť hlbšie do vreciek. Začiatkom decembra avizoval predsa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek ďalšie zdražovanie cien energií. Najviac si spotrebitelia priplatia za elektrinu, ktorej cena môže vzrásť až o desať percent
Koncová cena elektriny pre domácnosti sa od 1. januára 2019 medziročne zvýši v priemere o 5,66 %. Cena plynu pre domácnosti stúpne priemerne o 5,67 %, cena tepla vzrastie o 4,70 %. Vodné a stočné sa zvýši priemerne o 1,70 %. Informoval o tom predseda ÚRSO Jahnátek.
Zdražovanie elektriny
Jahnátek zdôraznil, že regulačný úrad pri zohľadnení oprávnených požiadaviek všetkých účastníkov trhu určil, že pre slovenské domácnosti sa od 1. januára 2019 zvýši koncová cena elektriny priemerne o 5,66 %. Napríklad odberateľom elektriny v sadzbe DD1, čo sú malé byty s typickou spotrebou do 1000 kilowatthodín (kWh), sa tak v roku 2019 zvýšia priemerné náklady v rámci celej SR približne o 0,70 eura mesačne. V sadzbe DD2, čo sú domácnosti s vyššou spotrebou, okolo 2300 kWh, bude priemerný nárast ceny v rámci celého Slovenska asi dve eurá mesačne.
Podľa doterajších informácií to vyzerá tak, že si za elektrinu najviac priplatia na východe Slovenska. V porovnaní so stredom a západom však ide o minimálny rozdiel. V závislosti od toho aké množstvo energie spotrebitelia odberajú a do akej kategórie patria si zaplatia v priemere od 60 centov do 7 až 8 eur mesačne.
Do finálnej cenotvorby pre spotrebiteľov vstupujú aj ďalšie zložky, ako distribúcia, sieťové poplatky či podpora obnoviteľných zdrojov energie. Konečná cena elektriny pre domácnosti by preto mohla narásť až o približne 10 percent. Pre rok 2019 je rozhodujúcich prvých šesť mesiacov roka 2018. Priemerná cena za prvý polrok dosiahla takmer 40,50 eura za megawatthodinu. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím ide o viac ako 27-percentné navýšenie.
„Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa, vzhľadom k mimoriadnemu medziročnému nárastu cien komodít na burzách, a to u elektriny o 27,44 %, plynu o 24,18 % a emisných povoleniek o 222 %, podarilo zabezpečiť pre slovenské domácnosti a malých podnikateľov na rok 2019 optimálne a spravodlivé ceny energií. Platí, že keby úrad napríklad v plnej miere zohľadnil návrhy od dodávateľov elektriny, cena elektriny by pre slovenské domácnosti stúpla o 13,86 %,“ oznámil.
Zdražovanie plynu
Pri plyne ide podľa Jahnátkových slov o celoslovenský priemerný nárast ceny pre domácnosti o 5,67 %. Na veľkoobchodnom trhu zažil aj zemný plyn. Pod drahší plyn sa podpísal aj zvýšený dopyt, keďže stále viac nahrádza ropu a uhlie. Domácnostiam sa preto v závislosti na kategórii odberu a dodávateľa priplatí mesačne od 90 centov do 5,31 eura. Napríklad v tarife D2, čo je charakter odberu plynu na varenie a ohrev vody pri priemernej ročnej spotrebe 14-tisíc kWh, si domácnosť priplatí približne 90 centov mesačne.
Zvyšovanie cien tepla a stočného
Cena za dodávku tepla pre domácnosti sa podľa predsedu ÚRSO zvýši priemerne o 4,70 %, čo znamená, že náklady domácností tak budú v roku 2019 vyššie v priemere o 1,85 eura za mesiac. „Teplo zdražie najmä kvôli rastu cien plynu, prostredníctvom ktorého teplári vyrábajú teplo a rast cien elektriny, ktorú potrebujú pre svoju prevádzku,“ dodal Jahnátek.
Cena vodného a stočného sa zvýši priemerne o 1,70 %, čo pre priemernú trojčlennú rodinu znamená nárast výdavkov asi o 30 centov mesačne. Výška podpory výroby elektriny z domáceho uhlia sa podľa šéfa regulačného úradu od 1. januára 2019 nemení. V platnosti zostáva posledné rozhodnutie úradu z 1. septembra 2018 s platnosťou do 31. decembra 2021.
Zvyšovanie cien tabakových výrobkov
Tento rok si opäť fajčiari priplatia za škatuľku cigariet o 10 centov viac. Zvyšovanie by malo prebehnúť v dvoch vlnách. Prvá vlna začne 1. februára. Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý bol schválený v roku 2016, totiž zaviedol tzv. daňový kalendár. Vopred nastavil systém zvýšenia sadzby spotrebnej dane na jednotlivé tabakové výrobky s účinnosťou od 1. februára 2019.
Dôvodom je aj nová smernica EÚ, ktorá sa snaží bojovať proti pašovaniu nelegálnych cigariet. Keďže si tento program vyžaduje isté náklady, prejdú cigarety dvojitým zdražovaním. Každá škatuľka bude mať unikátne sériové číslo, na základe ktorého sa bude dať identifikovať. Tieto informácie však budú dostupné len pre tých, ktorí majú prístup do centrálneho informačného systému. Bežný fajčiar pocíti existenciu kódov len v peňaženke. Zdražovanie sa bude týkať aj nedymových tabakových výrobkov.
Odvod obchodných reťazcov
Od 1. januára budú obchodné reťazce platiť osobitný odvod. Mnohí sa obávajú, že v spojitosti s týmto odvodom dôjde aj k rastu cien potravín, čo sa dozvieme až po novom roku. Faktom však ostáva, že ceny potravín na Slovensku rástli aj v čase, keď nebol zavedený žiadny odvod. Z údajov Eurostatu za prvý polrok 2018 vyplýva, že na Slovensku nám draželi potraviny najrýchlejšie v Európskej únii. Medziročne sme si priplatili o 5,4 % viac. V prvej trojke boli aj Estónsko a Maďarsko. Česká republika je na desiatom miest s 2,5-percentným zdražovaním.
Naopak ceny potravín klesli v Grécku, na Cypre či v Írsku. Celkovo v Európskej únii sa ceny potravín zvýšili o dve percentá a v eurozóne o 1,7 percenta. Návrh zákona o osobitnom odvode pre obchodné reťazce pripravili poslanci koaličnej SNS. Osobitný odvod budú platiť obchodné reťazce, v ktorých aspoň 25 % z obratu tvoria potraviny a majú prevádzky minimálne v 15 % všetkých okresov. Výška odvodu je stanovená na úrovni 2,5 % z čistého obratu.
Osobitný odvod sa pritom nebude vzťahovať na malé a stredné podniky vo všeobecnosti, podnikové predajne, kde je výrobca aj predajcom potraviny a rovnako aj pre maloobchodné predajne, ktoré predávajú výlučne jednu sortimentnú skupinu potravín. Zo zákona je vypustená aj definícia obchodnej aliancie. Odvod zohľadňuje tiež špecifiká prevádzok, ktorých sa týka zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov. Prevádzky v takýchto regiónoch rovnako nebudú zaťažené odvodom. V nadväznosti na zavedenie osobitného odvodu sa novelizoval zákon o dani z príjmov, podľa ktorého sa náklad vo výške osobitného odvodu považuje za daňový výdavok až po zaplatení. Prezident Andrej Kiska zákon vetoval, no poslanci veto prelomili a zákon schválili. Nepodpísal ho ani druhýkrát, no platiť bude.
Pacienti si od nového roka zaplatia za vyšetrenie
Pacienti si od nového roka zaplatia za vyšetrenie, na ktoré sa objednajú. Poplatok bude vo výške maximálne 30 eur. Podľa zákona budú môcť lekári dobrovoľne zaviesť doplnkové ordinačné hodiny v ambulanciách. Tie by mali byť mimo bežných ordinačných hodín. Pacient sa v rámci nich bude môcť objednať, za vyšetrenie si však bude musieť zaplatiť, keďže nebude hradené z verejného zdravotného poistenia. Maximálna suma bude 30 eur, čo ale neznamená, že pacient bude toľko platiť. Suma má závisieť od typu vyšetrenia. Zmenu prijal parlament ešte vlani, neskôr posúval účinnosť tohto opatrenia na január 2019.
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská dodáva, že doplnkové ordinačné hodiny budú len v obmedzenom rozsahu tak, aby zostalo garantované bezplatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tieto hodiny by nemali obmedziť pacientov, ktorí čakajú na vyšetrenie v klasických ordinačných hodinách.
