NEW YORK/BRATISLAVA - Slovenská republika podporila v pondelok na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku pakt o utečencoch. V utorok to potvrdil hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel. Šéf rezortu Miroslav Lajčák kvôli globálnemu paktu OSN o migrácii, o ktorom sa bude hlasovať v stredu, podal demisiu, ktorú však neskôr stiahol.
"Na hlasovaní vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov sa zúčastnil stály predstaviteľ SR pri OSN, ktorý podporil uvedený dokument - rovnako ako predstavitelia ďalších 180 krajín. Globálny pakt o utečencoch podporilo 26 krajín EÚ," uviedol Gandel. Pripomenul, že ide o právne nezáväzný dokument, ktorý neobsahuje záväzky ani prísľuby členských štátov OSN.
Pakt o utečencoch schválili
Pakt o utečencoch schválilo v pondelok VZ OSN drvivou väčšinou hlasov. Dokument zaisťuje väčšiu podporu krajinám, v ktorých žije väčšina z vyše 25 miliónov utečencov sveta. Proti boli iba Spojené štáty a Maďarsko. Hlasovanie dopadlo pomerom 181:2, pričom tri krajiny - Dominikánska republika, Eritrea a Líbya - sa zdržali. Niekoľko štátov sa na hlasovaní nezúčastnilo. Migračný pakt bude na programe dňa zajtra.
„O globálnom kompakte o migrácii (Global Compact on Migration), ktorý je slovenskej verejnosti známy najmä prostredníctvom Marakéšskej konferencie, sa bude na pôde OSN v New Yorku hlasovať zajtra (v stredu 19. 12. 2018). V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky sa na tomto hlasovaní nezúčastní žiadny slovenský zástupca,“ uviedol vo vyhlásení premiér Peter Pellegrini.
Globálny pakt o utečencoch vs. globálny pakt o migrantoch
Globálny pakt OSN o utečencoch sa odlišuje od - takisto právne nezáväzného - globálneho paktu OSN o migrantoch, o ktorom bude Valné zhromaždenie v New Yorku hlasovať v stredu a ktorý vyvolal oveľa väčšiu pozornosť verejnosti. Iný dokument - globálny pakt OSN o migrácii, ktorý Valné zhromaždenie podľa očakávania schváli v stredu - má zaručiť bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu. Na konferencii v marockom Marrákeši migračný pakt 10. decembra odhlasovalo 85 percent zo 193 členských štátov OSN. Ostro proti nemu vystúpili Spojené štáty a proti sa vyjadrili napríklad aj stredoeurópske štáty Slovensko, Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, ale tiež Austrália.
Porovnanie Globálneho rámca pre migráciu (GCM) a Globálneho rámca pre utečencov (GCR):
- GCM a GCR majú rozdielny obsah, charakter a proces tvorby, hoci ich príprava prebiehala paralelne. Newyorská deklarácia pre utečencov a migrantov dala základ pre oba dokumenty.
Z hľadiska obsahu ide v prípade GCR o posilnenie implementácie už existujúceho medzinárodnoprávneho základu v rámci OSN.
- GCM je formuláciou prísľubov zameraných na riešenie migrácie v globálnom kontexte. Je to vôbec prvý medzinárodne dohodnutý dokument k problematike migrácie vo všetkých jej aspektoch a komplexnosti.
- GCR pripravil Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) v Ženeve po konzultáciách s členskými štátmi OSN na základe Newyorskej Deklarácie k utečencom a migrantom z roku 2016.
- GCM bol dohodnutý v rámci medzivládnych rokovaní na pôde Valného zhromaždenia OSN (mandátový proces pre predsedu 72. VZ OSN).
- GCR vychádza z existujúcich medzinárodnoprávnych záväzkov, najmä Charty OSN, Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho Protokolu z roku 1967, ktorých je SR zmluvnou stranou.
- GCM je postavený na dobrovoľnej medzinárodnej spolupráci a ochote krajín riešiť migračné toky.
- GCR sa neschvaľuje, ani neprijíma, má na neho odkazovať každoročná rezolúcia k správe UNHRC (výročná správa UNHCR pre 73. VZ OSN).
- GCM prijala medzivládna konferencia a má nezáväzný charakter.
Babiš zmenil názor
Premiér Babiš ešte pred zasadnutím vlády v pondelkovom interview pre denník Právo vyhlásil, že nechce, aby sa Česká republika pripojila nielen k paktu o migrácii, ale ani k paktu o utečencoch. Ako dôvod Babiš uviedol, že rozhodnutia o migrácii a o prijímaní utečencov musia byť výsostným právom „našej krajiny, nie je možné, aby o tom rozhodovali medzinárodné inštitúcie, k čomu nakoniec vládu vyzvala svojím májovým uznesením aj Poslanecká snemovňa“. Premiér v interview dodal, že „všetky tieto pakty sú nezáväzné, tak neviem, prečo o nich debatujeme“.
Aj zahraničné médiá si všimli, že ČR nakoniec hlasovala o pakte OSN o utečencoch inak, ako chcel Babiš. Podľa informácií z diplomatických kruhov koaličná ČSSD v poslednej chvíli dokázala zmeniť názor premiéra, napísali Novinky.cz.
Ficov útok
Lajčák rozhodnutie podať demisiu oznámil vo štvrtok (29. 11.) večer v nadväznosti na prijatie nesúhlasného parlamentného uznesenia z dielne SNS a Smeru-SD. Podľa neho vláda odmietla Globálny pakt OSN o migrácii. Nezakázali však nikomu vycestovať do Marrákeša. Svoju demisiu avizoval ešte predtým. Rozprával sa totiž so šéfom Smeru Robertom Ficom, s ktorým sa podľa Lajčákových slov nepochopili.
„Nemôžeme sedieť za pecou a dávať statusy na Facebooku, ak máme nejaké výhrady, tak ich treba pomenovať a komunikovať,“ povedal minister zahraničia za margo kontroverzného paktu OSN. Fico totiž po stretnutí s Lajčákom zverejnil na sociálnej sieti video. Robert Fico vo videu na sociálnej sieti uviedol, že globálny pakt je síce právne nezáväzný, ale politicky veľmi silný dokument. Podľa Fica nie je v súlade s národnou migračnou politikou SR a je neakceptovateľný aj pre Smer-SD.
Lajčáka neskôr mnohí podporili a sám dal Ficovi a Pellegrinimu podmienky. Obom povedal, že má niekoľko podmienok, za ktorých môže vo funkcii ostať. „1/ naša zahraničná politika sa naďalej dôsledne riadi programovým vyhlásením vlády, 2/ koaliční partneri rešpektujú koaličnú dohodu a po 3/ súčasťou tohto rešpektu je aj rešpektovanie rozdelenia zodpovednosti za jednotlivé rezorty vo vláde,“ uviedol svoje podmienky Lajčák.
MIMORIADNE Lajčák stiahol demisiu po stretnutí s Ficom a Pellegrinim: Do krízy sa zapojil aj Danko
Lajčákova demisia
Premiér Pellegrini však po rokovaní vlády ohlásil, že právomoci, čo sa návštevy týka, prechádzajú na neho, do Marrákeša nikto nepôjde a premiér pošle list. Podľa neho je už aj tak neskoro predložiť na vláde návrh, aby tam niekto šiel, keďže ďalšie rokovanie vlády bude až po stretnutí. Lajčák nakoniec demisiu stiahol.
Šéf slovenskej diplomacie presadzoval účasť Slovenska na rokovaní v Marrákeši, tvrdil, že Slovensko tam má povedať svoj postoj k paktu. Pellegrini od začiatku s Lajčákovou demisiou nesúhlasil a žiadal aj prezidenta Andreja Kisku, aby ju neprijal. Hlava štátu si myslí, že do Marrákeša by Slovensko ísť malo. Kiska, Lajčák a Pellegrini sa stretli dvakrát, no prezident nakoniec nestihol rozhodnúť a Lajčák demisiu stiahol.
