BRATISLAVA/ŠTRASBURG - V júni 2012 došlo v Hurbanove ku krvavému masakru, počas ktorého mestský policajt Milan Juhász strieľal po rómskych obyvateľoch domu zbraňou, ktorú mal v nelegálnej držbe. Jeho obeťou sa stali Gabriel Lakatoš (†44), jeho syn Mário (†19) a zať Július (†26). Zranil aj Gabrielovho druhého syna Kristiána (26) a jeho manželku Žanetu. Práve oni dvaja podali neskôr občiansku žalobu na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu proti Slovenskej republike a uspeli. Včera súd vydal rozhodnutie o tom, že každému z nich prináleží odškodenie za nemajetkovú ujmu vo výške 25-tisíc eur.
Čo sa odohralo v Hurbanove?
Vtedy 52-ročný Milan Juhász prišiel na dvor domu rómskej rodiny v Hurbanove 16. júna 2012 dopoludnia, bolo to v sobotu v čase jeho voľna. Armádnou pištoľou ČZ 52 zastrelil otca rodiny Gabriela, jeho syna Mária aj zaťa Júliusa. Ďalší syn Kristián skončil v kritickom stave s priestreľom pľúc a jeho manželka Žaneta bola zranená na stehne. Po streľbe sa Juhász vybral k domu primátorky Margity Zemkovej, ktorá však nebola doma. Tvrdil, že jej chcel všetko vyrozprávať. Tam ho aj zadržala polícia.
Dôvodom streľby bolo údajne správanie sa tejto rodiny, vyšetrovatelia nevideli za vraždami rasový motív. Obete boli v minulosti trestne stíhané. Juhász pracoval v mestskej polícii dvadsať rokov. Počas vyšetrovania tvrdil, že ho rodina frustrovala, a tak s ňou urobil poriadok.
Znalci u Juhásza zaznamenali paranoidný vývoj, ktorý má nepriaznivý trend, smerujúci k „poruche s bludmi“. Zistili, že počas streľby mal zníženú ovládaciu a rozpoznávaciu zložku konania, ktoré takmer vymizli. Streľba bola abnormálnou reakciou, došlo u neho k stavu vystupňovaného afektu.
Psychológ konštatoval, že u Juhásza nemôže jednoznačne potvrdiť rasový motív jeho činu. Podľa neho chcel Juhász extrémne agresívnym prejavom sám riešiť problém verejného poriadku s časťou neprispôsobivých Rómov, ktorý počas svojej práce nevedel vyriešiť a stresoval ho. Hnev a zlosť mal na tú časť Rómov, s ktorými mával problémy ako mestský policajt.
Lakatošovci boli nespokojní s verdiktom súdu
Poškodení z masakry podali ústavnú sťažnosť. Boli presvedčení, že ich práva boli porušené rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo. Najväčšie výhrady mali voči znaleckému posudku, ktorým psychiatri dospeli k záveru, že Juhász patrí do ústavu a má sa liečiť. Súd mu napokon okrem nariadenia ústavného liečenia vymeral deväť rokov vo väzení s maximálnym stupňom stráženia.
Právny zástupca Kristiána a Žanety Lakatošovcov Stanislav Jakubčík, ktorý spolu s Európskym centrom pre práva Rómov (ERRC) podal v mene poškodených ústavnú sťažnosť, vtedy zdôraznil, že práve na základe spomínaného znaleckého posudku bolo možné v trestnom konaní využiť inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu. "Čo v praktickej rovine znamená, že obžalovanému je možné za určitých zákonom stanovených okolností uložiť aj trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom, čo v tomto prípade bolo deväť rokov oproti pôvodnej dolnej hranici trestnej sadzby 25 rokov," dodal.
Marek Szilvási z ERRC tvrdil, že Juhász počas vyšetrovania opakovane vypovedal o svojej vnútornej potrebe vyriešiť rómsky problém. "Bez ohľadu na tento fakt však súd nevzal do úvahy zrejmý rasový motív jeho činu," vysvetľoval Szilvási. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu podľa ERRC a právnych zástupcov poškodených "nezaistil riadne vykonanie spravodlivosti".
Súdne rozhodnutie tiež podľa nich nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nemajetková ujma
Právny zástupca Lakatošovcov na Špecializovanom trestnom súde predniesol aj požiadavku na vyplatenie nemajetkovej ujmy a poškodenie zdravia, celková výška nárokov bola približne 90-tisíc eur. Chcel aj vyplácanie príspevkov na nezaopatrené deti. Poukázal na to, že obžalovaný vo väzbe previedol majetok na príbuzných. Prokurátor aj obhajoba navrhli, aby sa tieto nároky riešili v občiansko-právnom konaní. „Osobne sa dištancujem od toho, aby sme schvaľovali čin, ktorý spáchal obžalovaný,“ povedal v záverečne reči právnik poškodených a dodal, že vyčíslené nároky na náhradu škody sú aj vyjadrením k veci. Nakoniec prípad skončil na Európskom súde pre ľudské práva.
Súd v Štrasburgu rozhodol v prospech Lakatošovcov
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Lakatošová a Lakatoš verzus Slovensko bol uverejnený 11. decembra pod evidenčným číslom 655/16. Súd skonštatoval, že prišlo k porušeniu článku 14 (zákaz diskriminácie) a článku 2 (právo na život) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Súd zistil, že v prípade sa objavili vierohodné informácie, ktoré mali upozorniť orgány činné v trestnom konaní na nutnosť viesť vyšetrovanie vo veci možného rasistického motívu útoku. Súd skonštatoval, že rasovo motivované násilie je osobitným útokom na ľudskú dôstojnosť a vyžaduje si osobitnú ostražitosť a silnú reakciu štátnych orgánov.
Podľa súdu nedokázali slovenské orgány dôkladne vyšetriť dôvodné príznaky rasizmu v prípade, napríklad frustráciu bývalého policajta z neschopnosti vyriešiť problémy verejného poriadku s Rómami, ako to naznačovalo jeho psychologické hodnotenie. Odsúdený vôbec nebol obvinený z rasovo motivovaného trestného činu a prokurátor vôbec nehovoril o možných priťažujúcich okolnostiach trestného činu.
Slovenské súdy nedokázali korigovať obmedzený rozsah vyšetrovania trestného činu a rozsudok neobsahoval právne zdôvodnenie, prečo sa rasový motív trestného činu nespomínal. Poškodení manželia boli iba občianskymi účastníkmi konania, preto mohli vzniesť nároky týkajúce sa iba ich nárokov na náhradu škody.
Súd v Štrasburgu rozhodol v prospech manželov Lakatošovcov, Slovenská republika má zaplatiť každému 25-tisíc eur za nemajetkovú ujmu do troch mesiacov, plus dane, ktoré by sa mohli na odškodné vzťahovať. Ak sa odškodné nevyplatí do troch mesiacov, prirátajú sa k odškodnému úroky z omeškania podľa aktuálnej sadzby Európskej centrálnej banky plus 3 percentuálne body. Ďalšie body obžaloby v prípade boli zamietnuté.
Detaily zo spisu
Vo verdikte sú odcitované aj pasáže z Juhászových výpovedí pri policajnom vyšetrovaní. Jeho prvé vyhlásenie zo dňa 16. júna 2012 znie takto:
"... prebudil som sa okolo 8.30-9.00 hod. A neviem, čo mi to napadlo, ale povedala som si, že s týmito Rómami musím niečo robiť, nebolo to nič konkrétne... obliekol som sa, obul, vzal zbraň - pištoľ, ktorú som mal v šatníku... dnes ráno som ju nabil,... nasadol som do môjho auta a šiel sa vysporiadať so všetkým, vrátane Rómov... Potom som chcel zastreliť sám seba..."
Do Hurbanova podľa vlastných slov prišiel okolo 9.20 h. Prešiel až na koniec mesta, kde žili Rómovia. Spomalil pri jednom dome a pozrel sa do dvora, ale tam bolo iba jedno dievča, a tak išiel ďalej k inému domu. Tam uvidel otvorenú bránu a Rómov na dvore. Vystúpil z auta a so zbraňou v rukou podišiel k nim. Začal do nich strieľať, keď sedeli. "Chcel som ich zabiť," vysvetlil Juhász.
Keď sa ho vyšetrovateľ pýtal, prečo vošiel práve do inkriminovaného dvora, Juhász odpovedal: "Nezaujímalo ma, do ktorého dvora som vstúpil, keby bolo viac Rómov na tom prvom dvore, kde bolo len to jedno dievča, bol by som šiel tam a strieľal na prvom dvore."
Na druhý deň strelec vypovedal, že nie je schopný vysvetliť dôvody svojho konania, že si nepamätá väčšinu udalostí a že chcel potom spáchať samovraždu. Nevedel si spomenúť ani to, koľkokrát vypálil.
