MOSKVA - Sovietski vodcovia sa bežným občanom zdali všemocní a žijúci v luxuse. Najpovestnejší bol v tomto smere Leonid Brežnev. Nikto ale nevedel, kde sa končia fámy a kde sa začína pravda, napísal ruský internetový denník Gazeta.ru. O Brežnevovej lahôdke kolovali anekdoty. "Aké sú príznaky prepchávania sa kaviárom? Zrastené obočie a nezrozumiteľná reč," vravel jeden z populárnych vtipov v ére, ktorá trvala 18 rokov. Vtip odrážal podráždenie nad životom sovietskej elity, tak odlišným od toho bežného.
Čierny deň histórie, ktorej sa Rusko nikdy nezbaví: Spojenectvo s nacistami prinieslo skazu
V súčasnom chápaní životný štýl sovietskeho vodcu a jeho rodiny nemožno považovať za nijako zvlášť prepychový. Nemali ani jachty, ani vlastné ostrovy, ani zámky v Európe miesto chaty. Avšak zvlášť ku koncu života si prvý tajomník komunistickej strany doprial vymoženosti, ktoré príliš neladili s obrazom nezištného budovateľa komunizmu.
"Choroba a neobmedzená moc viedli k úpadku Brežneva ako politika a človeka. Prestal sa strážiť, prišiel o sebakritickosť, bral vážne pochlebovanie. Keď ochorel, prejavili sa nepríjemné charakterové vlastnosti ako podozrievavosť, ochota veriť klebetám, prianie byť videný v lepšom svetle, fantastická domýšľavosť. Uspokojenie čerpal z toho, čo pre neho predtým nebolo dôležité - z darov," napísal publicista Leonid Mlečin v knihe Brežnev.
Je známe, že Brežnev miloval autá a mal ich rozsiahlu zbierku, podľa rôznych údajov jeho osobný autopark čítal od 50 do 300 vzácnych vozidiel. Napríklad vodca talianskych komunistov mu daroval Maserati Quattroporte, nemecký kancelár Mercedes 600, americký prezident Lincoln Continental. K sedemdesiatinám dostal Brežnev v decembri 1976 novú čajku GAZ-14, prvú z výrobného pásu. Bol aj vášnivý lovec, a tak mu zahraniční vodcovia darovali nielen autá, ale aj veľmi drahé lovecké zbrane, až vznikla zbierka s niekoľko desiatkami vzácnych pušiek.
"Bilo do očí, ako sa detinsky radoval z vecí. Mal zjavnú slabosť pre pekné oblečenie, miloval napríklad svoj bobrí kožuch, a pyšne predvádzal digitálne hodinky, ktoré sa vtedy ešte len dostávali do módy," spomína v pamätiach sovietsky politik Karen Brutenc.
Brežnevovo hlavné bohatstvo nepredstavovali zbrane, autá či hodinky, ale všemožné rády, ktoré zbožňoval. Ku koncu života sa stal držiteľom takého množstva medailí, že by ich výpočet vydal na osobitný článok. Pri každých narodeninách vychádzal normovaný výnos o ďalšom vyznamenaní. "Leonid Iľjič, aký darček by si si prial?" spýtal sa raz diplomat Leonid Zamjatin. "Darček netreba, ale rád nech mi dajú," odvetil vodca.
Najradšej mal štyri rády Hrdinu Sovietskeho zväzu a rád Víťazstvo. Šéf štátu bol presvedčený, že všetky si spravodlivo zaslúžil. "Hovoril som súdruhom, že rád Víťazstvo sa dáva len za vojnové víťazstvo. Presvedčili ma, že víťazstvo v boji za mier je rovnako cenné ako víťazstvo na fronte," vykladal raz Brežnev. Takéto argumenty ale zneli presvedčivo len Brežnevovi. V roku 1989 musela Brežnevova rodina drahocenný rád vrátiť.
Mzda všetkých tajomníkov ústredného výboru vrátane generálneho, predstavovala 800 rubľov (v prepočte na súčasné peniaze asi 150-tisíc rubľov, čiže 1980 eur). V roku 1974 Brežnevovi pridali 500 rubľov a o štyri roky neskôr ďalších 200. Ako autor kníh Malá krajina, Celina a Znovuzrodenie, zakaždým vydávaných v najväčšom náklade 15 miliónov výtlačkov, dostával spisovateľský honorár 180-tisíc rubľov.
Ale peniaze ako také v tej dobe nikoho nezaujímali, pretože sa za ne nedalo nič kúpiť. Sovietske vedenie všetko dostávalo bezplatne, alebo za symbolické ceny, a to aj bývanie.
Brežnev býval na Kutuzovovej triede, kde mu patrilo celé poschodie. V byte bolo šesť izieb, dve toalety a dve kúpeľne. Okrem toho mal rozľahlú vilu blízko Moskvy, telesnú stráž, sluhov a ďalšie vymoženosti. Po Brežnevovej smrti dostala vdova Viktorija zvláštnu penziu 700 rubľov s príplatkom 100 rubľov. Rodine tiež bezplatne zostala štátna vila, byt, päť sluhov a limuzína s vodičom. Za perestrojky sa museli rozlúčiť so všetkým.
Nepochybne sa o takýchto statkoch bežným smrteľníkom ani nesnívalo, a preto privilégiá dráždili ľudí, ktorí často postrádali aj najzákladnejšie potreby. Brežnev sa nemusel o nič starať - nestál fronty v obchodoch, ani u lekára - a to budilo závisť. Od čias, kedy sovietski vodcovia odkráčali do minulosti aj s veľkou krajinou, ktorú viedli, sa mnohé zmenilo. Počas perestrojky sa veľa hovorilo o potieraní privilégií vládnucej elity, ale realita bola iná.
"Všetko je relatívne. Ak to budeme porovnávať so súčasnými predstavami o prepychu a bohatstve, potom sovietski vodcovia boli asketickí. Ale na pozadí nízkej životnej úrovne v Sovietskom zväze ich privilégiá dráždili spoločnosť. Vôbec sa to však nedá porovnať s rozmachom korupcie po perestrojke," myslí si ekonóm Vladimir Bessonov.
