OLED je najmladšia komerčne využitá technológia, napriek tomu si za relatívne krátky čas vydobyla všeobecné uznanie ako doteraz najvyššia dosiahnutá kvalita televízneho obrazu. Hlavnou prednosťou obrazoviek OLED je vynikajúci kontrast a dokonalé farebné podanie obrazu a veľmi tenké prevedenie obrazovky, ktoré umožňuje skonštruovať televízor, ktorý si zavesíme na stenu skôr ako plagát.
Okrem dokonalej farebnosti oceníte OLED aj pri obsahu s rýchlym pohybom - či už ide o športové prenosy alebo akčné hry - schopnosť maximálne rýchlej reakcie systému na zmeny, tzv. odozva, ktorá je pri obrazovkách OLED o rády rýchlejšia, než pri LCD. (Zatiaľ čo pri LCD je odozva 2 až 16 ms, pri OLED je menšia ako 0,01 ms). Výsledkom je pri obrazovkách OLED reprodukcia úplne plynulého pohybu.
Máme sa báť?
Úspech televízorov OLED nedáva spať konkurencii vyrábajúcej stále LCD obrazovky. Samozrejme, že aj oni vylepšujú svoje produkty, v poslednej dobe napríklad použitím nanočastíc (tzv. Kvantových bodov) v zložení farebných filtrov. Základný princíp LCD zobrazovanie ale zostáva rovnaký a s ním aj známe nedostatky. Neprehliadnuteľná je však aj snaha týchto firiem technológiu OLED "ohovoriť" zdôrazňovaním jej údajných slabých miest. Predovšetkým ide o nebezpečenstvo tzv. zvyškového obrazu, označovaného aj ako "vypálenie". Pokiaľ na ľubovoľnom displeji necháme dlho zobrazený nejaký statický motív - napríklad tabuľku - môže na zobrazovacích elementoch zostať zvyškový elektrický náboj, ktorý zapríčiní, že akýsi obrys, "duch" tohto motívu, zostane po nejakú dobu zachovaný aj pri reprodukcii iného obrazu. K tomuto javu môže dôjsť pri akejkoľvek obrazovke, teda aj LCD, je ale pravda, že aktívne displeje (či už išlo o plazmové alebo teraz OLED) sú k nemu náchylnejšie. A výrobcovia LCD prijímačov preto radi publikujú rôzne "nezávislé" testy, ktoré majú tento problém dokázať. Vec má ale háčik: aby k "vypáleniu" došlo, museli by sme televízor užívať neštandardným spôsobom, teda napríklad ako monitor počítača (niekoľkohodinové zobrazenie plochy s ikonami) alebo ako reklamný panel niekde v predajni. Preto aj testovacie tímy, ktoré majú "vypaľovanie obrazu" preukázať, podrobujú obrazovky OLED doslova signálovej tortúre. Tak však bežný užívateľ nepostupuje; pri normálnom používaní televízora, teda sledovanie vysielania či streamovaní videoarchívov alebo prehrávaní videí z rôznych nosičov (DVD, Blu-ray, harddisk) nič podobné nehrozí.
Pozor na písmenká
A skôr úsmevná poznámka na záver: výrobcovia LCD televízorov síce na technológii OLED nenechávajú "niť suchú", napriek tomu svoje novinky pomenúvajú tak, aby názov u nepoučeného zákazníka vyvolával dojem príbuznosti práve s obrazovkami OLED. Či už ide o QLED (Samsung, TCL) alebo ULED (Hisense), stávka na "prehliadnutie" sa viac ako ponúka. Ale nenechajte sa mýliť. Aj v novom kabáte s mimikry ide stále o staré známe LCD so všetkými systémovými chorobami.Samozrejme, žiadny technický produkt nie je stopercentne dokonalý, a to platí aj pre obrazovky OLED. Avšak bolo by veľkou škodou nechať sa zveličením údajných slabín pripraviť o to najdôležitejšie: najvyššiu kvalitu, ku ktorej sa televízna technika zatiaľ dopracovala. A tou je práve technológia OLED, čo dokazujú nielen recenzie a hodnotenia odbornej tlače, ale aj skúsenosti užívateľov. Len vlani sa celosvetovo predalo okolo 2 miliónov OLED televízorov (čo vzhľadom na vyššie ceny nie je zanedbateľné), pre tento rok sa predpokladá asi päťdesiatpercentný nárast. Aj to iste stojí za zamyslenie: ak by OLED naozaj bol tak problematický, ako sa nám výrobcovia LCD snažia vsugerovať, malo by o neho záujem stále viac ľudí na celom svete?
- reklamná správa -
