Aký máte vzťah k novinárom
po všetkom, čo ste v mediálnej
sfére zažili?
Vy ste mi napríklad mimoriadne
sympatická, celkovo
však negeneralizujem. Nepoviem,
že mám rada všetky deti,
ani všetkých starých ľudí, pretože
v oboch skupinách sa
nájdu aj nepríjemní ľudia, takže
aj skupinu novinárov rozlišujem
podľa sympatických a
nesympatických jedincov.
Čo je náročné pri poskytovaní
rozhovorov médiám?
Náročné to majú hlavne novinári,
pretože potrebujú z
vlastne bežného života bežného
jedinca vyžmýkať niečo, čo
by rozhovor predalo. Nejakú
senzáciu a tú naozaj neposkytuje
každý. Často ich za to obdivujem.
(Nakloní sa ku mne a
nečakane ma chytí za ruku.)
Už viem teda, že keď robím
rozhovor a niekto sa ma
opýta, či sa často smejem,
tak z odpovede: „Smejem
sa tak, že ma často bolieva
brucho.“ - vznikne titulok:
,,Vážna choroba žalúdka?“
Tak to skúsim zostra. Hovorilo
sa veľa o očakávanom
bábätku. Ako to prežívali
vaši najbližší? Napríklad
rodičia?
Pravdou je, že moji rodičia
sa veľmi tešia a už v
týchto dňoch sa pripravujú
na úlohu starých
rodičov. Môžete dať na
titulku text: Naši sa tešia,
že konečne budú
starými rodičmi. To
by mohlo zafungovať,
nie?
Uvidíme. Tak gratulujeme.
Aký je to
pocit?
Som šťastná, ešte
nikdy som nebola tetou
a hlavne sa teším za
svoju staršiu sestru, pretože bude prvýkrát mamou a to
je super.
Čo robí vaša sestra?
Pracuje v Mníchove na Európskom patentovom úrade a
sama si dosť „fičí“ na rôznych
patentoch. Napríklad má prístroj,
ktorý exaktne uvarí vajíčka
na tri želané možnosti
tvrdosti.
To je zaujímavá práca. Nemali
ste chuť ponúknuť jej nejaký
patent aj vy?
Sestra vraví, že je
to o obrovskej
byrokracii. Patenty
vlastne
dokážu
uplatniť
len veľké
a silné firmy,
ktoré majú na
to oddelenia.
Obyčajný
človek
bez znalosti
zákona na
tom ešte prerobí.
Ale keď
som raz ležala
v horúčkach,
napadli
mi prilepovacie
okuliare na
takej stonke, ktoré
by sa nalepili na
zrkadlo, aby sa mohli pohodlne
líčiť aj ženy, ktoré nosia okuliare.
Čo vás v ostatnom čase potešilo
z profesionálnej stránky?
Veľmi nás s kolegom z Fun
rádia Sajfom potešilo, že sme
získali na festivale Kremnické
gagy cenu Stana Radiča za objav
roka za našu knižku Veci, o
ktorých viete pomerne málo. Je
to veľmi pekný pocit, keď vás
ocenia osobnosti
roky rešpektované,
keď
vám Tomáš Janovic
povie, že
sa mu kniha
veľmi páčila, keď vám Iveta Radičová
potrasie svojou sympatickou
rukou, je to veľmi fajn.
Prečo ešte stále robíte vo
Fun rádiu? To sa vám chce
každé ráno vstávať?
Vstávať sa mi nechce, ale
toto médium mi dalo a dáva
priestor robiť, čo ma baví s ľuďmi,
ktorých mám rada mne
prirodzeným spôsobom. Hlavne
ma baví vítať rôznych hostí,
ktorých „spracujeme“ pre všetky
vekové generácie. Zisťujem s
úžasom, že príjemný rozhovor
sa dá urobiť s úplne odlišnými
typmi ľudí - s Robom Miklom,
Danielou Hantuchovou, s Ladislavom
Chudíkom alebo Milanom
Lasicom.
Rozhovor s pánom Chudíkom
Som teraz nedávno počula.
Bolo to super.
Každé ráno vstávam a počúvam vás.
Ďakujeme. Odkážem Sajfovi.
On sa veľmi tešil aj na Eriku
Barkolovú. Tešil sa, že si konečne
hosťa bude môcť aj chytiť,
ale nedala sa. Raz nás však
nechala Milka Vášáryová chytiť
jej vlasy, lebo boli také pekné a
lákavé. Inak sa hostí veľmi nechytáme.
Sú plachí.
Televízia však stále ponúka
väčší priestor...
Ako v čom. Na rozhlase ma
baví, že je to ešte stále médium,
kde sa dá s hosťom rozprávať
bez toho, aby musel v
tých dvoch minútach, ktoré by
dostal inak v televízii, povedať
jednu vetu a popri tom si dať
zmerať tlak, súťažiť v šúpaní jabĺčka
a v závere tých dvoch minút
ešte ochutnať to, čo popri
ňom niekto iný navaril. Je to pre
mňa prirodzenejší spôsob komunikácie.
Ale to nie je vec televízie
a rozhlasu, ale vec danej
relácie či už tam, alebo tam.
Poďme k SuperStar. Ako
vnímate to množstvo mladých
ľudí, ktorí sa hlásia? Akí vlastne
sú?
Sú veľmi nadaní a sú veľmi
nenadaní. Majú odhad, alebo
ho nemajú. Tých pozitívnych
si budete môcť všímať v kolách
pre „nadaných“, takže o nich
hovoriť nemusím, ale pri ostatných
ma dosť šokovala v tejto
dobe dosť častá ambícia - dostať
sa do televízie za každú cenu.
Ako sa to prejavovalo?
Tak, že sa ukazovali všemožnými
spôsobmi. Mladí ľudia stále
viac zisťujú, že sa do televízie
môže v podstate dostať hocikto
s hocijakým „nadaním“. Dosť
ma zarazilo aj to zvláštne sexuálno
v ich mladých životoch.
Riešili, či už mali sex, alebo nie,
či im dosť vidieť to a ono - ja
som v 15-tich mala iné problémy.
Ale sexu sa všeobecne prikladá
príliš veľký význam.
Vy mu význam
neprikladáte?
Ale prikladám,
lenže
skôr obsahový.
Význam sexu je dnes kvantitatívny.
Kedy to bolo prvýkrát?
Koľko som ich mal? Ako dlho
vydržím? Koľko čísiel zvládnem?
Ako dlho som to nerobil?
Hlavne táto posledná otázka sa
objavuje v bežných lifestylových
časopisoch, robia sa rozhovory
s ľuďmi, ktorí nemali
sex pol roka, akoby to boli mimozemšťania.
Pritom to vôbec
nie je podstatné.
Môžem vám položiť dve najčastejšie
kladené otázky?
Vy môžete všetko.
Akú ľudskú vlastnosť nemáte
rada?
Nemám rada tú ľudskú vlastnosť,
keď podaktorí na túto
otázku odpovedajú, že nemajú
radi ľudskú hlúposť. Lebo ňou,
bohužiaľ, oplývame do istej
miery všetci.
Čo by ste si vzali na opustený
ostrov?
Ja ale potrebujem vedieť, ako
dlho tam budem
a kedy
po mňa niekto
príde!
Opustený
ostrov na víkend.
Vzala by som si jedlo, pitie a
ocovu novú knihu Idioti v politike.
Ešte som stihla len pár
kapitol a takto by som konečne
mala čas si to prečítať celé a
povedať mu, čo si o tom myslím,
lebo zatiaľ si myslím, že je
to veľmi zaujímavé a príjemne
vtipné. Inak, najčastejšie kladené
otázky sú super. Momentálne
boduje otázka: Tešíte sa na
živé prenosy SuperStar?
A tešíte sa?
Teším sa na to, keď
budem vidieť, ako to
dáva konkrétnym ľuďom
konkrétne možnosti
na sebe pracovať
a splniť si sen.
Máte nejaký nesplnený
sen vy?
Okrem mojej budúcej
zdravej šťastnej rodiny
mám aj jeden „odvecácky“.
Chcela by som
niekde plávať v mori
s delfínmi. Chcela by
som sa ich chytiť a vidieť
úplne zblízka.
Potom by som chcela
asi na nejaký čas
žiť v zahraničí, naučiť
sa nejaký ďalší jazyk.
Ešte snívam o tom, že
patrím ku generácii,
ktorá nezažije v našej
zemepisnej šírke nijakú
vážnu katastrofu,
lebo sa mi často
sníva o jadrových výbuchoch.
To je kategória
sna, ktorá by sa mi
splniť nemusela.