Beáta Dubasová: Nič som nedostala zadarmo

Ste spokojná s tým, čo ste od života dostali? Nechceli ste viac?

Možno sa to zdá, že život vám niečo nadelí a vy sa nemusíte o nič starať. V mojom prípade sa môj detský sen spievať stal skutočnosťou, ale nebolo to z jedného dňa na druhý. Všetko, čo som dosiahla, bola a je tvrdá práca, aj keď s ťažkou fyzickou prácou sa to iste nedá porovnávať...

Takže ste spokojná, alebo nie?

Nesťažujem sa. Mám prácu, ktorá je mojou najväčšou záľubou, a dodnes mám zo spievania dobrý pocit a aj veľkú radosť!

Trápi vás, čo si o vás myslia ľudia?

Do určitej miery, ale pokiaľ mám ja svedomie čisté a stojím si za tým, tak to pustím z hlavy a viac to neriešim.

Na koho názore vám naozaj záleží?

Na názore svojich najbližších, ale som dostatočne tvrdohlavá, takže nakoniec si často urobím po svojom, aj keď to potom možno niekedy ľutujem. Ak by ste od života dostali šancu prežiť ho ešte raz, čo by ste zmenili, čo by ste chceli, aby sa vyvíjalo inak? Stačí mi tento môj život, nechcela by som začínať od úplného začiatku, ale ktovie, či naozaj nezažívame ďalšie a ďalšie životy po smrti...

Čo máte spoločné so svojou mamou?

Podobám sa skôr na otca, s mamou sme napríklad možno dosť nerozhodné, ale po správnom rozhodnutí veľmi dôsledné, praktické a rýchle.

Ako ste ju vnímali v detstve a teraz?

V detstve sa mi zdala oveľa prísnejšia ako dnes, ale chápem, že aj musela, lebo sama vychovávala tri deti a naozaj sa bolo treba obracať. Nikdy nás neudrela, stačil pohľad a pochopili sme.

Chceli by ste byť ako ona?

Áno. Moja mama by neublížila živému tvorovi a nikdy nevyhodila nijakú rastlinku. Miluje prírodu, život a ľudí.

Zobraziť galériu (3)

Akú radu do života ste dostali od mamy, za ktorú ste jej doteraz vďačná?

Som rada, že na jej podnet som vyštudovala odevnú priemyslovku. Aj keď som v tomto odbore pracovala len zopár rokov, viem, čo to znamená.

Ako reagovala mama, keď ste sa po strednej škole zbalili s päťstovkou vo vrecku a odišli ste do Bratislavy stať sa hviezdou?

Do Bratislavy som síce išla s tajným snom stať sa speváčkou, ale normálne som musela začať pracovať, inak by som bola tzv. príživníčkou. Zamestnala som sa v závode Zornica a prešla som tam všetkým – od skladu, šitia až po výstupnú kontrolu. Po večeroch som spievala v zábavnej kapele. Potom som rok pracovala v Bratislavských elektrotechnických závodoch (BEZ) na propagačnom oddelení. Nebolo to jednoduché, ale mama nás viedla k samostatnosti, takže mi verila a podporovala ma. Za to si ju vážim a obdivujem.

Vtedy nebolo bežné, aby mladé dievča odišlo do veľkého mesta splniť si svoj sen. Vtedy sa dievčatá po skončení školy vydali a rodili deti. Čo vás hnalo dopredu?

Mala som vzory východniarov, Petra Nagya, Petra Lipu, Mariku Gombitovú... Bolo to trocha naivné, ale za pokus to stálo.

Kto vás v Bratislave podporoval a veril vám, že to dokážete, že máte na to stať sa speváčkou?

Prišla som sem sama, čo bola odvaha. Mala som tu síce vzdialených príbuzných, ktorí ma prichýlili, kým som si našla ubytovanie, ale neviem, či mi v tom čase nejako zvlášť verili. Musela som im pripadať strašne naivná, ale neskôr mi veľmi držali palce.

Necítili ste sa v cudzom meste sama? Nepotrebovali ste mať pri sebe niekoho, kto vám rozumie a s kým sa môžete porozprávať?

Spočiatku určite, ale v podstate som celkom komunikatívny človek. Mala som osemnásť, takže už v prvej práci som si našla nejakých priateľov, chodila som na koncerty a postupne som sa zoznamovala s mestom aj ľuďmi okolo hudby. Jedným z prvých ľudí, ktorých som stretla na koncerte, bol napríklad Janko Kuric a skupina Ventil RG. Neskôr som začala spolupracovať s hudobnými redaktormi zo Slovenského rozhlasu Pavlom Danišovičom, Ľubošom Zemanom a textárom Romanom Spišiakom.

Čo bolo prelomovým momentom, keď sa z neznámej krajčírky stala známa speváčka?

S prvými úspešnými pesničkami Účesy, Maznáčik prišiel zákonite aj moment, keď ma ľudia začali žiadať o autogram, pribúdalo koncertov...

Dokázali ste sa v čase svojej najväčšej slávy pozerať na všetko s nadhľadom? Nemuseli vás držať pri zemi?

Nikdy som nič nedostala zadarmo a myslím si, že aj hviezdne maniere ma celkom obišli. Ale to by museli posúdiť iní.

A potom ste celkom slušne rozbehnutú kariéru zastavili a zostali ste tri roky na materskej. Nebáli ste sa, že vám utečú príležitosti, že ľudia na vás zabudnú?

Mala som za sebou veľa koncertov, nahrávaní, televíznych prenosov, rozhovorov... Bol to fantastický kolotoč, ale aj veľmi únavný. Chcela som si už založiť rodinu, vydala som sa a zákonite prišla túžba po dieťati. Aj z dnešného pohľadu si myslím, že som urobila najlepšiu vec.

Ako sa zmenil váš život po narodení syna Adama?

Každé rodičovstvo prináša obrovské zmeny do života, ale ja som si užívala. Zrazu som mala pred sebou malého človiečika a vedela som, že nič na svete pre mňa nie je dôležitejšie, všetko ostatné má čas. Každý rodič vie, o čom hovorím. Teraz žijete tak, že ste relatívne zabezpečená.

Zobraziť galériu (3)

Mali ste aj obdobie, keď ste nemali toľko peňazí, koľko ste potrebovali?

Vyrastala som v skromných pomeroch, a preto si vážim všetko, čo mi život dal, a mojou istotou je stále moja práca. Aj keď byť v slobodnom povolaní si vyžaduje veľkú disciplínu. Pravidelný mesačný príjem nemáte nikdy zaručený.

Hovoríte, že odkedy ste spoznali svojho manžela, po iných mužoch sa nepozeráte, ale oni sa určite pozerajú po vás. Lichotí vám to?

Som žena ako každá iná. Takže lichotí, ale nepotrpím si na to.

Ako podľa vás pôsobíte na mužov? Ste naozaj to krehké žieňa, ktoré vzbudzuje pocit, že ho treba ochraňovať, alebo sa vo vás skrýva silná samostatná žena?

Každý máme svoje lepšie aj horšie dni. Sú dni, keď človek svieti a svet je pre neho gombičkou, a dni, keď potrebuje potešiť, pochváliť a možno aj pofúkať nejaké rany.

Aký musí byť muž, aby vás upútal?

Sympatický, príjemný, vtipný... ako môj muž.

Čo si myslíte o mužoch, ktorí sú finančne na tom veľmi dobre, a preto si myslia, že za peniaze si môžu kúpiť všetko, aj lásku?

Je to novodobý fenomén, ale pokiaľ viem, tieto vzťahy sa väčšinou šťastne nekončia. V tomto ohľade ma lásky druhých ani nezaujímajú.

Dokázali by ste žiť vo vzťahu, ktorý by bol iba z rozumu?

Ja lásku, priateľstvo a úctu potrebujem bytostne, takže takýto vzťah by v mojom prípade určite nefungoval.

Nakoľko je láska pre vás dôležitá? Stratili ste niekedy pre lásku rozum?

Každá láska aspoň v začiatkoch by mala byť a verím, že aj je, tak trocha bez rozumu. Ani u nás to nebolo iné, aj keď naša láska vznikla z priateľstva.

Ako ste sa zoznámili so svojím manželom?

Pri práci. Jedného dňa k nám do kapely pribudol zvukový technik, hneď opravil niečo podstatné, bez čoho sa nedalo hrať, a tým ma tak zaujal, že som si ho zapamätala. Potom sme spolu pracovali a priatelili sa, až to napokon medzi nami zaiskrilo.

Ako ste vedeli, že je ten pravý?

To neviem. Zrazu prišiel pocit, že s tým človekom chcem stráviť zvyšok života.

Nemáte pocit, že dnes sa láska z našich vzťahov vytráca a je jej čoraz menej? Je to tým, že sme už takí pohodlní, že sa nám nechcú budovať vzťahy a nič riešiť, a tak sa radšej rozídeme?

S manželom sme spolu 16 rokov a nie je to vždy prechádzka ružovým sadom. Bez vzájomnej komunikácie, tolerancie, priateľstva a lásky by to určite nefungovalo.

Čím živíte svoju lásku?

Každodennými drobnými radosťami...

Ocitli ste sa vo svojom vzťahu niekedy v bode, keď ste si povedali, neviem, ako ďalej, a začali ste pochybovať, či ste sa rozhodli naozaj správne, či budete šťastná aj o päť či desať rokov?

Zatiaľ som takúto dilemu a pochybnosti neriešila a dúfam, že ani nebudem.

Pred akým najťažším rozhodnutím vo svojom živote ste doteraz stáli? Posunulo vás tým správnym smerom?

Všetky rozhodnutia bývajú pre mňa ťažké a vždy zvažujem pre a proti. Po každom z nich si vydýchnem a verím, že som sa rozhodla správne. Dôsledky potom znášam už také, aké prídu. Osudný deň najťažšieho rozhodnutia som našťastie zatiaľ ešte neriešila.

Prijali ste ponuku kozmetickej firmy a stali ste sa tvárou ich kampane na boj proti rakovine prsníka. Máte s touto chorobou konkrétnu skúsenosť?

Mamička môjho manžela zomrela na túto chorobu veľmi mladá, iba 33-ročná, manžel mal päť rokov. Neskôr som, práve v čase, keď ma oslovili do tejto kampane, poznala ďalšie tri prípady z môjho okolia, ktoré sa našťastie skončili dobre. Preto som súhlasila bez zaváhania. Teší ma, že kampaň naberá úžasné rozmery a je už v povedomí mnohých žien. Týka sa nás všetkých bez rozdielu veku či sociálnych pomerov. Apelujeme na ženy, aby nezanedbávali mamografické preventívne prehliadky.

Napriek tomu mnoho žien je v tomto smere nezodpovedných. Ako sa vy staráte o svoje zdravie?

Jednoducho sa v januári objednám na preventívne prehliadky, k zubárovi, gynekológovi... Čo sa týka stravovania, snažím sa jesť veľa ovocia aj zeleniny a z mäsa preferujem kuracie. Mala by som pridať nejaký šport, ale v tomto smere som dosť nezodpovedná. Aspoň sa snažím všade chodiť pešo a mám rada dlhé prechádzky po Horskom parku.

Keď je človek chorý, hľadá nádej všade. Kde vy hľadáte nádej na to, že bude lepšie?

V rodine. Je mojím šťastím, že moja rodina je v podstate zdravá, a dúfam, že to tak zostane čo najdlhšie, aby sme sa zo seba mohli vzájomne iba tešiť.