LONDÝN - Neustále sa objavujú nové "dôkazy", ktoré tvrdia, že ľudia počujúci hlasy zo záhrobia nemusia patriť medzi bláznov. Nie práve zanedbateľné percentvo vdov a vdovcov sa totiž priznalo, že počulo hlasy svojich zosnulých manželov či manželiek. Aká je teda skutočnosť?
Pri slovnom spojení "hlasy zo záhrobia" sa objaví mnohým ľuďom husia koža na tele. Nie však 61-ročnej učiteľke z anglického Devonu, Marii-Louise Warneovej. Podľa jej slov vidí prízraky svojej matky Irene, ktorá zomrela pred 22 rokmi. Vraj ju to upokojuje. Keby nemala tieto vidiny, nespravila by niektoré životné rozhodnutia. "Keď som sa sťahovala, našla som jeden dom a cítila som, akokeby ma niekto jemne posotil, aby som doň vošla. Bolo to znamenie, že mám ten dom kúpiť," vysvetľuje.
Môže sa zdať, že postaršia žena sa pomiatla. No čoraz viac ľudí priznáva, že niečo podobné zažívajú aj oni. V nedávnej štúdii uskutočnenej vo Walese vedci zistili, že 13 percent vdov, resp. vdovcov niekedy v živote počulo hlas svojho mŕtveho partnera. 14 percent respondentov dokonca videlo mŕtvych druhov či družiek. Dôležité je, že tí, ktorí podobné okamihy zažili, sa dokážu oveľa ľahšie vyrovnať so smrťou blízkeho.
Táto interakcia so zosnulými dostala od psychológov aj pomenovanie: skúsenosť s nepretržitou prítomnosťou, v angličtine skratka ECP (experienced continued presence). Marie-Louise nepochybuje, že jej skúsenosť bola reálna. "Cítila som jej vôňu v každej miestnosti svojho bungalovu," hovorí. Verí, že stála prítomnosť matky je plnenie jej prísľubu, ktorý dala svojej dcére pred smrťou. "Povedala mi: ‚Nikdy nebudeš sama, Maria, budem navždy s tebou.‘ A cítim, že slovo dodržala," dodala Warneová.
Snúbenec (†27) jej zomrel deň pred svadbou: O dva mesiace od neho dostala ODKAZ zo záhrobia
Zatiaľ čo niektorí tieto výpovede berú ako dôkaz života po smrti, vedci prišli na racionálne vysvetlenie tohto javu. Podľa nich je za všetkým mozog, ktorý určuje, ako vnímame svet okolo seba. Keď niečo očakávame, mozog vytvorí "schému" danej udalosti alebo interakcie, takže máme predstavu, čo očakávať. Tieto predpovede sa následne v reálnom živote revidujú pomocou spätnej väzby v podobe obrazov, zvukov alebo vôní. Podľa niektorých odborníkov je vnímanie len upravený stupeň halucinovania. Mozog "predpovedá" dôležité osoby v našom živote a robí tak aj po tom, ako umrú. To je dôvod, prečo veľa ľudí vidí duchov svojich blízkych na miestach, ktoré patrili medzi ich obľúbené.
Psychoterapeut Pablo Sabucedo tvrdí, že ak vidíte svojho mŕtveho príbuzného na mieste, kde sa často vyskytoval zaživa, nie je dôvod na paniku. Ide len o obyčajnú súčasť procesu vyrovnávania sa so smútkom. Nájdu sa však aj takí, ktorí sú k zvláštnym pocitom a vidinám skeptickí. Sabucedo v tomto prípade odporúča terapiu. Väčšina ľudí by mala zaznamenať zlepšenia po dvanástich sedeniach.
