PRAHA - Niekdajšie Československo bolo po roku 1945 jedinou krajinou východného bloku, kde neboli rozmiestnené sovietske vojská. To sa však zmenilo po okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Jednotky z Maďarska, Bulharska a Poľska síce postupne československé územie opustili, sovietske vojská zostali takmer 23 rokov, až do júna 1991. Ich pobyt bol legalizovaný zmluvou, ktorú vláda podpísala pred 50 rokmi, 16. októbra 1968 v Prahe.
Mrazivé činy okupačných vojakov: Vražda ženy s deťmi, rozdrvený tankom a otrasné zverstvá
O dva dni neskôr dokument schválilo Národné zhromaždenie, keď pre zmluvu hlasovalo 228 poslancov, desať sa zdržalo hlasovania a štyria hlasovali proti - František Kriegel, František Vodsloňa, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková. Podľa zmluvy "časť sovietskych vojsk zostáva dočasne na československom území s cieľom zaistenia bezpečnosti krajín socialistického spoločenstva pred silnejúcimi revanšistickými snahami západonemeckých militaristických síl".
Armády štátov východného bloku prekročili hranice ČSSR tesne pred polnocou 20. augusta 1968 a bez vedomia vtedajších štátnych orgánov vpadli na územie štátu. V prvom slede vstúpilo na územie približne 100-tisíc vojakov, 2300 tankov a 700 lietadiel. Postupne sa okupačné vojsko rozrástlo až na 750-tisíc vojakov. Invázia armád Varšavskej zmluvy tak v podstate ukončila takzvanú Pražskú jar - pokus československých komunistov o nastolenie "socializmu s ľudskou tvárou". V Československu potom začalo dlhé normalizačné obdobie, ktoré ukončil až november 1989.
Sovietski vojaci boli koncom 80. rokov rozmiestnení v 67 posádkach v Česku a 16 posádkach na Slovensku. Počet lokalít s odlúčenými jednotkami bol ešte vyšší. K oblastiam, ktoré mala sovietska armáda plne k dispozícii, patrili aj vojenské výcvikové priestory Mimoň - Ralsko, Libavá, Boletice a Kežmarok. Veliteľstvo mala takzvaná Stredná skupina vojsk vo vojenskom priestore Milovice - Mladá pri Prahe.
Po novembri 1989 a páde komunistického režimu bol jedným z prvých požiadaviek verejnosti práve odchod všetkých sovietskych vojsk. Prvé sovietske jednotky síce Československo opustili už v máji 1989, avšak vtedy išlo iba o plánované zníženie počtu síl. Sovietska strana najskôr chcela riešiť otázku stiahnutia svojich vojsk v rámci európskeho procesu, čo československá vláda s premiérom Mariánom Čalfom odmietla. 26. februára 1990 potom ministri zahraničných vecí Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze v Moskve podpísali dohodu o odchode vojsk.
Koncom februára 1990, kedy sa začal odsun, sa v Československu nachádzalo 73 500 vojakov a takmer 40-tisíc rodinných príslušníkov. Bojový arzenál tvorilo okrem iného 1220 tankov, 2505 bojových vozidiel a obrnených transportérov, 1218 diel a mínometov, 76 bojových lietadiel a 146 bojových vrtuľníkov. Posledný transport so sovietskymi vojakmi a technikou opustil územie republiky 21. júna 1991 a o šesť dní neskôr republiku opustil aj posledný vojak - vtedajší veliteľ generál Eduard Vorobjov.
Historici v knihe Okupácia 1968 a jej obete, ktorá vyšla vlani, spresnili počet obetí sovietskej okupácie v tuzemsku. Autori knihy Prokop Tomek a Ivo Pejčoch uvádzajú, že počas pobytu okupačných vojsk v Československu zomrelo vyše 400 ľudí. Celkové československé pohľadávky a požiadavky v súvislosti so vstupom, pobytom a odchodom sovietskych vojsk prerokované československou federálnou vládou boli vyčíslené na takmer 14,8 miliardy korún.