BRATISLAVA - Robo Grigorov je naozaj neprehliadnuteľný spevák, hudobník a skladateľ. Pri príležitosti jeho dnešných 55. narodenín sme sa rozhodli zaspomínať si na jeho začiatky prostredníctvom výňatku z rozhovoru, ktorý začiatkom roka 2018 poskytol portálu hudba.sk.
Na hudobnej scéne ste začínali už ako 16-ročný, čo znamená, že na nej pôsobíte takmer 40 rokov. To už je doba, po ktorej fanúšikovia a médiá hudobníkov začínajú nazývať legendami. Stotožnili by ste sa s takýmto označením? Kto sú pre vás osobne hudobné legendy?
Kto už má čas zaoberať sa sám sebou? Legenda môže niekedy znamenať len iný výraz pre starý. Ale aj ak by to bolo tak, nevadí mi to. Čo sa týka mojich legiend, je to za posledných 14 rokov najmä Bok Van Blerk. Blerka poznám celého naspamäť. Mám kúpený každý jeho album a kvôli nemu som sa aj začal pred rokmi učiť rozumieť afrikaans. Je to akoby jeho albumy boli robené na objednávku, presne pre mňa. Keď nastúpim do auta, vždy začne najprv hrať jeho De La Rey.
Prešli ste viacerými hudobnými zoskupeniami - Prešporok, Ventil RG, Mona Lisa - kým ste založili vlastnú skupinu MIDI. Každá z týchto kapiel bola v niečom odlišná, ako vás ovplyvnili v sólovej kariére?
Myslím, že všetko, cez čo v živote človek prejde, ho ovplyvní už natrvalo. Vždy som bol niekde medzi reggae a blues. To je presne výsledok hrania v tých kapelách a hrania so spoluhráčmi, s ktorými som hral. V hudbe sa človek musí stále niečo učiť. Je jedno, či to bol Ventil RG alebo MIDI. Stále som šiel podľa rovnakého princípu: najprv veľa počúvať, učiť sa a až potom hrať. Či to boli The Clash, The Madness, Sting, Genesis, neskôr Bob Marley alebo teraz Blerk - stále sa ďalej učím a potom si skúšam, či sa mi podarilo niečo nového absorbovať. O tom boli všetky moje kapely. Dostať sa vždy o level vyššie s poznaním.
Zjednoťme sa najprv na tom, kto je rebel. Ja nerád počúvam to slovo dnes, keď sa za rebela označuje hocikto, kto sa nechá potetovať, má extravagantný účes alebo odmietne počúvať rodičov. To dokáže každý. Za rebela považujem človeka, ktorý je ochotný vidieť to, pred čím väčšina zatvára oči a bojí sa to riešiť. Alebo aj človeka, ktorý sa postaví proti konvenciám a napriek zaužívanému má odvahu vysloviť prvý raz napríklad E=mc2. Byť rebel chce vždy aspoň trocha odvahy.
V JAR pôsobí rockový hudobník a aktivista Steve Hofmeyr. Pre mňa čistý rebel, lebo vyslovuje pravdu o dianí v krajine, aj keď tá pravda pre neho nie je vôbec výhodná. Možno preto je všelikde nežiaduci. Bol prvý, ktorý začal verejne vystupovať proti ANC (Africký Národný Kongres, pozn. red.) a neustúpil ani keď sa proti nemu postavil sám pán Bono Vox z U2. Mohlo ho to stáť život, ak viete, kto sú ANC. Čistý rebel bol aj Che Guevara, ktorého rebélia nakoniec stála život. Ľudia sa rebelov vždy trocha boja, lebo ich vykoľajujú zo zaužívanej reality. Či som alebo nie som rebel, si pokojne vyberte sami. Mne je to jedno. Ja som to o sebe nikdy nepovedal.
Fanúšikom vaše nekonvenčné postoje imponovali. Pamätám si, že keď som niekedy v roku 1985 videl v Elam klube jeden z vašich prvých koncertov so skupinou MIDI, počas piesne Ešte som vraj zelený ste sa poliali minerálkou zo zelenej fľaše a "pozdravili" pritom "zelené mozgy", čiže vtedajšiu ľudovú armádu. V publiku to vyvolalo silné ovácie. Spomeniete si ešte na podobné situácie?
Takých komických situácií bolo počas koncertov viac. Raz sa mi podarilo obliať poslankyňu Národného frontu (do roku 1989 politická organizácia združujúca komunistickú stranu a zopár formálne povolených strán, pozn. red.), ktorá prišla na náš koncert. Sadla si do prvého radu a strašne škaredo na mňa zazerala. Chcel som ju trocha rozveseliť a uvoľniť atmosféru, tak som ju decentne oblial z fľaše, ktorú som mal na pódiu. Žiaľ, nerozveselilo ju to a od tej chvíle zazerala ešte viac. Nás hneď po tom koncerte zakázali na pol roka. Čiže, najprv som síce možno schladil ja ju, ale potom ona cez "papalášov" schladila mňa. Doteraz nechápem, prečo na ten koncert išla.
Mnohí si určite spomínajú aj na časy kultovej skupiny Ventil RG, keď ste svojím vyjadrením, že v názve ide o "ventil ručného granátu" spustili vlnu dohadov a vytvorili okolo skupiny gloriolu tajomna až protirežimovo zameranej kapely. Neskôr sa skratka RG vysvetľovala ako "rovinianski gentlemani". Ako to vlastne bolo?
Všetko je to pravda, ale treba to už nechať tak, ako to je. Čo bolo tajomné, nech už tajomným aj zostane. Viac nepoviem ani ja teraz. Slová občas riadne devalvujú realitu.
Nemohol som si dovoliť zapochybovať. V tom čase po mne išli s takou intenzitou, že bola len otázka času, kedy sa ocitnem vo väzení. V CPZ som bol vtedy zavretý každú chvíľu, keď sa im niečo na mne nezdalo. Chcel som len v kľude robiť hudbu a mať pokoj. Keď mi Ľubo Zeman sľúbil, že ma vie prepašovať na západ, nezaváhal som.
Čo bol väčší problém v čase socializmu - texty vašich piesní alebo vaše správanie a prejav, ktoré celkom nezodpovedalo vtedajšiemu morálnemu kódexu mladého budovateľa?
V každom prípade texty. Ani keby ste na pódiu skákali ako Mick Jagger, ale spievali texty ako z Repete, nikoho by sa to nedotklo. Prejav nikdy nie je tak nebezpečný, ako to, čo poviete. Mal som dvoch mocných spojencov, Kamila Peteraja a Ľuba Zemana. Spoločne sme chceli, aby ten systém už padol. Ani jednému z nás sa v ňom nedalo dýchať. Niekedy je cesta aj rúcať staré a zlé. Tým nechcem povedať, že je dnes už vyhraté, iba že dnes vás už tak rýchlo za pravdu nezavrú. Dnes vás budú skôr iba ignorovať a budú sa vás snažiť vymazať z histórie. To je ale lepšie, než sa nechať stále predvolávať na výsluchy ŠTB a skončiť niekde v uránových baniach.
Našťastie, obdobie vášho pobytu mimo Slovenska skrátili novembrové udalosti v roku 1989. Čo vám dal po hudobnej i osobnej stránke život v Belgicku?
Spoznal som napríklad flámsku kultúru. To sa vyplatilo neskôr, keď som sa dostal k hudbe Blerka. Dostal som nejaké malé základy jazyka a napriek tomu, že afrikaans je trocha iný jazyk než flámčina, rozumel som aspoň ako-tak textom. V Antverpách sme sa spriatelili aj s manažérom Hubertom Patom a ten ma zasa zoznámil s ľuďmi, ktorí vtedy začínali s techno hudbou. Tak som sa úplne omylom ocitol pri vzniku techna a house music. Posledného pol roka som vlastne už robil to, čo tu. Sedel som v štúdiu a nahrával. Človek sa vždy a všade nakoniec stane len tým, kým vždy bol. Veci do seba zapadajú.