BRATISLAVA - Slovensko žije všetkými farbami. Napriek tomu, že v našej krajine celé stáročia žijú bok po boku ľudia rôznych kultúr, zdá sa, že ostražitosť voči ľuďom inej farby pleti je u nás stále prítomná. Priateľstvá či vzťahy chceme uzatvárať najmä s belochmi, černocha či aziata v rodine odmieta takmer 80 % ľudí a najväčší odstup cítime pri ľuďoch arabského pôvodu.
„Nenávistné správanie má svoje chápadlá v školách, na sociálnych sieťach či vo verejnom živote. Ceníme si preto, že tento druh kriminality založený na rasizme či xenofóbii od minulého roka pripadol pod špecializovanú oblasť orgánov činných v trestnom konaní a aj vďaka tomu polícia začala len za prvých šesť mesiacov tohto roka konať v toľkých prípadoch, ako v rokoch 2014 a 2015 dokopy. Niektoré z nich by bez tohto kroku boli totiž hodené do koša. Aj našou kampaňou Slovensko žije všetkými farbami chceme prispieť k tomu, aby si ľudia uvedomili, že sme si všetci rovní, a to bez ohľadu na farbu pleti,“ uviedla brand manažérka značky ABSOLUT Zuzana Magálová. Ako ukázal prieskum, odmietanie či predsudky voči iným rasám sú na Slovensku stále bežné a Slováci v rôznych životných situáciách uprednostňujú najmä belochov.
Ideálny je beloch
Prieskum sa zameral aj na to, akého partnera by uvítali rodičia pre svoje deti. Výsledkom je, že ako svojho zaťa či nevestu by sme najradšej videli práve belocha. Ide pritom až o 94% opýtaných. Pri ostatných rasách sa stretávame skôr s predsudkami a odmietaním. Niektorí by ešte tolerovali mulata, no najväčší problém by mali s Arabom.
Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej môže za týmto výsledkom stáť nižšia skúsenosť s externou či exotickou inakosťou. „Rôznym aktérom to umožňuje vytvárať a eskalovať napätie voči týmto „iným“ skupinám obyvateľstva. Prejavuje sa to stereotypným vnímaním a zobrazovaním menšín, diskrimináciou, nenávistnými vyjadreniami alebo násilnými trestnými činmi motivovanými rasizmom či xenofóbiou,“ vysvetľuje Porubänová.
Podľa jej slov môže podcenenie alebo ignorovanie takýchto prejavov predstavovať ohrozenie stability celej spoločnosti. Kampaň Poď žiť, nechaj žiť a iné komplexné opatrenia sú preto podľa nej dôležité pre elimináciu všetkých foriem intolerancie.
Predsudky a odmietanie
Živú skúsenosť s predsudkami a nezmyselným odmietaním má aj speváčka a tvár kampane Slovensko žije všetkými farbami Natália Dongová. Jej otec pochádza z Konga, ona je však rovnaká Slovenka ako ostatní.
„Pre moju farbu pleti som sa s rôznymi útokmi stretla nielen ja, ale aj moja rodina. Otec mal problém nájsť si prácu, pritom je vzdelaný inžinier a architekt. Ja som sa s prvými prejavmi rasizmu stretla na škole. Nájsť si frajera bolo nereálne, chlapci vraveli, že s čiernymi chodiť nechcú. Postupne sa zo mňa stala outsiderka. Bola som tiež obeťou viacerých verbálnych útokov. Mám však aj pozitívny príbeh. Po dlhej debate s chlapíkom, ktorý mal vytetované rôzne extrémistické symboly, sa rozhodol si ich pretetovať, pretože zmenil názor,“ hovorí Natália.
Ako prezradila, aj preto je táto kampaň jej srdcovka. „Na to, aby ste boli spokojní, veselí a mohli ste sa baviť, musíte nechať žiť aj ostatných, či už sú iní farbou alebo niečím iným. Určite sa vám potom bude dýchať lepšie,“ dodala.
