BRATISLAVA - Ministerstvo vnútra pred pár dňami predložila finálny návrh o zmene voľby šéfa policajného zboru, ktorý by mal vojsť do platnosti v januári 2019. Tieňový minister vnútra nesúhlasí so sedemročným funkčným obdobím. Podľa neho si chce táto vláda funkciu policajného prezidenta zabetónovať. Saková je ochotná o zmene funkčného obdobia diskutovať.
Podľa tieňového ministra vnútra z hnutia OĽaNO Gábora Grendela prináša tento návrh v oblasti voľby policajného prezidenta dve zásadné zmeny. „S jednou viem súhlasiť, ale tú druhú absolútne odmietam. To, čoZ je pre mňa prijateľné, je tzv. dvojstupňové menovanie policajného prezidenta, ktoré funguje aj v iných európskych krajinách,“ povedal pre Topky Grendel. Dvojstupňový model funguje vo viacerých štátoch vo viacerých formách s čím sa Grendel stotožňuje.
Zabetónovanie policajného prezidenta je nonsens
„Doteraz to bolo na Slovensku tak, že policajného prezidenta vyberá a vymenúva minister vnútra a ten ho aj odvolá. Nový návrh počíta s tým, že minister vnútra navrhne policajného prezidenta a vláda ho vymenuje. To je v poriadku, vláda je kolektívny orgán. Sú tam zastúpené viaceré politické strany, čiže nie je to rozhodnutie len jedného ministra,“ povedal s tým, že síce je to jeho politická zodpovednosť, koho si vytipuje, ale vláda ako kolektívny orgán potom rozhodne o tom, či tento človek bude vymenovaný za policajného prezidenta.
„S čím sa neviem stotožniť je pokus o zabetónovanie policajného prezidenta, ktorého si vyberie táto vláda. Podľa nového zákona bude policajný prezident vymenovaný a prakticky neodvolateľný sedem rokov. Podľa návrhu zákona začne platiť tento spôsob voľby od januára 2019 a o rok na to budú parlamentné voľby. Potom príde nová vláda, príde nový minister vnútra, ktorý má niesť politickú zodpovednosť za políciu a policajného prezidenta, ktorého si vybrala predchádzajúca vláda. To je nonsens,“ uviedol poslanec.
Kaliňák by sa s tým nestotožnil
Grendel si nevie predstaviť, že pokiaľ by sa takýto zákona schválil počas vlády Ivety Radičovej, že by sa Kaliňák s takým rozhodnutím stotožnil. „Po vláde Radičovej by prišla vláda Smeru, ministrom vnútra by bol pán Kaliňák. Neviem si predstaviť, že by sa Kaliňák stotožnil a súhlasil s tým, že policajným prezidentom zostane pán Spišiak, lebo má mať sedemročné funkčné obdobie. To je pre mňa neprijateľné. Každý minister vnútra a vládna garnitúra by mala mať právo určiť si policajného prezidenta,“ povedal tieňový minister vnútra.
„Najmä v kombinácií s tým, že k jeho odvolaniu bude potrebná trojpätinová väčšina branno-bezpečnostného výboru, teda dohoda koalície a opozície. Vieme, že pri súčasných politických pomeroch je to absolútne nereálne. Čiže ten prezident bude neodvolateľný, bude tam zabetónovaný na sedem rokov,“ hovorí s tým, že takto to nefunguje nikde v Európe.
Grendel teda navrhuje, aby prijali tzv. dvojstupňový model menovania policajného prezidenta, ale bez časového obmedzenia. „Nech zachovajú dvojstupňový model, ktorý navrhujú, ale nech tam nie je časové obmedzenie tak, ako tam nie je teraz. Nikto nenadiktoval Kaliňákovi ani pani Sakovej, že si musia osvojiť ministra, ktorého im vybrala iná vláda. Takisto nech oni nediktujú budúcemu ministrovi s akým policajným prezidentom má pracovať,“ dodal.
Saková je pripravená diskutovať
Ministerstvo vnútra bude ešte diskutovať o dĺžke funkčného obdobia budúceho policajného prezidenta. Toho by mali vyberať podľa nových pravidiel, ale tie ešte vláda neschválila. Rokovať o nich má začiatkom septembra, zo stredajšieho zasadnutia návrh stiahla. Dôvodom odkladu je práve otázka dĺžky funkčného obdobia. Ministerstvo navrhuje sedem rokov, či ho skráti, šéfka rezortu Denisa Saková (Smer-SD) po rokovaní vlády jasne nepovedala. Rezort vnútra je ochotný ustúpiť.
„Z dôvodu kritiky odbornej verejnosti a pripomienkam sme ochotní posunúť dátum predloženia tohto zákona a chceme sa povenovať nájdeniu konsenzu hlavne v odpovedi dĺžky funkčného obdobia policajného prezidenta. Po prerokovaní predložíme zákon na schvaľovanie do vlády nakoľko stále platí, že chceme aby nadobudol účinnosť 1. januára 2019,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov.
Problémom je dĺžka volebného obdobia
„Problematická je dĺžka volebného obdobia nového policajného prezidenta,“ potvrdila Saková, ktorá súhlasila so stiahnutím novely zákona o Policajnom zbore, keďže sú nevyjasnené otázky. Navrhované sedemročné volebné obdobie je podľa nej "najrezonujúcejšia otázka". Mieni o nej diskutovať. Pripomína, že túto dĺžku navrhol ešte Tomáš Drucker, ktorý bol vo funkcii ministra len približne mesiac.
Saková odmieta tvrdenie, že by ministerstvo neurobilo pri zákone ústupky. Upustilo podľa jej slov od toho, aby policajným prezidentom mohol byť len ten, kto v Policajnom zbore odslúžil aspoň 15 rokov. „Skrátili sme to na 10 rokov," doplnila Saková.
