BRATISLAVA/BRUSEL - Tisíce európskych firiem využívajú to, že môžu do ostatných krajín Európskej únie voziť tovar bez akýchkoľvek obmedzení. Schengenský priestor bez kontrol na hraniciach, ktorý dnes existuje, šetrí čas. Aktuálne však kvôli hádkam ohľadne migračnej krízy hrozí, že Schengen fakticky skončí. Mnohí hovoria, že sme nikdy neboli tak blízko k zrušeniu voľného pohybu ako teraz. Pre mnohé štáty by to bola obrovská rana. Situáciu sa pokúsia vyriešiť na summite, ktorý začína dnes.
Dvojdňový summit v Bruseli sa začína dnešným dňom. Zúčastní sa ho aj premiér SR Peter Pellegrini. Šéfka nemeckej vlády Angela Merkelová potrebuje na summite vyriešiť problém, ako zabrániť druhotným presunom migrantov medzi štátmi vnútri únie. Kancelárka kvôli tomu čelí doma hlbokej politickej kríze.
Kľúčový summit
Summit lídrov krajín EÚ bude pre osud Schengenu kľúčový. Nemecká kancelárka sa na ňom chce dohodnúť na spoločnom postupe štátov únie pri migračnej kríze. Ak sa jej to nepodarí, jej sesterská strana - bavorská CSU, jej zrejme bude oponovať a zavedie kontroly na bavorských hraniciach. Tento krok by zrejme spôsobil reťazovú reakciu a kontrolu by opäť zaviedli aj ďalšie štáty. Rakúšania už potvrdili, že by v takomto prípade zavreli Brennerský priesmyk, kľúčovú tepnu, ktorou ročne prechádzajú milióny kamiónov.
Zablokovať závery summitu je pripravené aj Taliansko. Ak v nich nebude výslovne spomenutá nevyhnutnosť spoločnej zodpovednosti členských krajín na záchranu migrantov zachytených v Stredozemnom mori. Taliansko má novú vládu zloženú z populistického Hnutia piatich hviezd a nacionalistickej protimigračnej Ligy. Od nástupu vlády napríklad Taliansko odmieta prijať lode s utečencami.
Taliansky premiér blokuje závery summitu
Taliansky premiér Giuseppe Conte vo štvrtok tesne pred pracovnou večerou premiérov a prezidentov členských krajín EÚ odmietol odsúhlasiť pripravené závery summitu EÚ, ktoré pokrývajú širokú škálu pracovných otázok, až kým sa hlavy vlád a štátov nedohodnú na spoločnej pozícii o migrácii.
Informáciu novinárom potvrdil Preben Aamann, hovorca predsedu Európskej rady Donalda Tuska. "Pretože jeden z členov si vyhradil právo zaujať stanovisko k celým záverom, v tejto fáze neboli dohodnuté žiadne závery," uviedol Aaman. Skutočnosť, že ide o talianskeho premiéra, potvrdil nemenovaný taliansky diplomat.
Záchytné centrá pre migrantov v Afrike
Myšlienka zriadenia vyloďovacích platforiem pre migrantov zachránených na mori mimo hraníc Európskej únie, čiže akýchsi záchytných centier, našla dostatok priaznivcov medzi premiérmi a prezidentmi na prebiehajúcom summite EÚ v Bruseli. "Alternatívou k tomuto riešeniu by bolo chaotické zatváranie hraníc, a to aj v rámci EÚ, ako aj konflikty medzi členskými štátmi," varoval Tusk.
Medzi veľkých priaznivcov záchytných centier patrí rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Rakúsko od 1. júla preberá polročné predsedníctvo v Rade EÚ a bude viesť agendu politických rokovaní medzi členským štátmi Únie. Aj belgický premiér Charles Michel sa vyjadril za zriadenie záchytných stredísk na území Afriky, zároveň však zdôraznil dôležitosť zapojenia OSN do tohto procesu a "zaručenie dôstojnosti a bezpečnosti jednotlivcov", ktorí sa ocitnú v týchto centrách.
Maroko však odmieta koncepciu vyloďovacích platforiem pre migrantov mimo hraníc Európskej únie. Ide o myšlienku, ktorá patrí medzi hlavné body rokovaní prebiehajúceho dvojdňového summitu EÚ v Bruseli. Tlačová agentúra Belga v tejto súvislosti upozornila na stanovisko šéfa marockej diplomacie Násira Búritu, ktorý odmieta "externalizáciu" riadenia migračných tokov za hranicami EÚ.
"Maroko odmieta a vždy odmietalo takéto metódy riadenia otázky migračných tokov," povedal Búrita po stretnutí so svojím španielskym rezortným kolegom Josepom Borrellom v marockej metropole Rabat. Dodal, že uvedený návrh EÚ predstavuje "jednoduché riešenia", čo vníma ako "kontraproduktívny mechanizmus". Belga pripomenula, že okrem Maroka sa hovorí aj o Tunisku alebo Albánsku ako o krajinách, kde by mohli byť zriadené záchytné centrá pre migrantov pokúšajúcich sa dostať do krajín EÚ.
Migranti by si nemali môcť vybrať, kde požiadajú o azyl
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok krátko po príchode na summit Európskej únie (EÚ) v Bruseli odmietla návrhy zo strany niektorých štátov, aby si utečenci mohli sami zvoliť, v ktorej členskej krajine EÚ požiadajú o azyl. To by sa hodilo najmä krajinám na juhu Európy, do ktorých prichádza najviac utečencov a ktoré by tým docielili väčšiu mieru prerozdelenia utečencov medzi zvyšné krajiny únie.
"Krajiny, do ktorých prichádza veľa utečencov, v každom prípade potrebujú ochranu a podporu. Ale na druhej strane, utečenci a migranti si nemôžu vyberať, do ktorej krajiny počas azylového procesu pôjdu," povedala nemecká kancelárka.
Pellegrini chce lepšiu ochranu hraníc
Už pred summitom EÚ sú náznaky, že lídri členských krajín nebudú schopní nájsť zhodu, a to prinajmenšom v otázke migrácie. Ešte pred začiatkom zasadnutia Európskej rady to v Bruseli vo štvrtok povedal slovenským novinárom predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý očakáva, že summit bude "dlhý a veľmi komplikovaný".
„Viac ma mrzí, že už dopredu sa signalizuje, že pravdepodobne nebudeme schopní nájsť zhodu, minimálne v otázke migrácie,“ nadviazal Pellegrini a dodal, že postoj Slovenska v tejto veci je "nemenný". „My sme za akékoľvek prejavy dobrovoľnej solidarity, ale ak by na stole naďalej mali zostať povinné kvóty, tak tie zásadne ako Slovenská republika odmietame,“ zdôraznil premiér. Myšlienku, že by krajiny, ktoré migrantov neprijmú, mohli prísť o časť eurofondov, považuje Pellegrini takisto za neprijateľnú. Tadeto podľa neho cesta nevedie a "spájať eurofondy so solidaritou je absolútne neprijateľné".
Pellegrini už tento týždeň informoval poslancov Výboru NR SR pre európske záležitosti o pozíciách Slovenska. Myslí si, že v téme migrácie je už široký konsenzus na lepšej ochrane vonkajších hraníc. Slovensko sa na vrcholovej schôdzke vysloví aj za boj proti pašerákom a väčšiu podporu agentúre na ochranu hraníc – Frontexu a odmietneme povinné rozdeľovanie migrantov. Premiér po skončení summitu odletí do Paríža. Tam ho v sobotu ráno aj v prítomnosti českého premiéra Andreja Babiša čakajú rokovania v Elyzejskom paláci.
Tusk varoval pred stupňovaním konfliktov medzi štátmi EÚ
Predovšetkým je potrebné vyriešiť prísnejšiu ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, čo môže znamenať aj priblíženie sa k riešeniu problematiky vnútornej dimenzie migrácie. Súčasne potvrdil, že navrhne zriadenie mimoeurópskych centier na bezpečné umiestnenie prisťahovalcov zachránených z vôd Stredozemného mora, v ktorých by sa posudzovali aj ich žiadosti o azyl.
"Alternatívou toho by bolo chaotické uzavretie hraníc i vnútri Únie, respektíve stupňovanie konfliktov medzi členskými krajinami EÚ," upozornil Tusk. "Niektorí považujú moje návrhy v otázkach migrácie za priveľmi tvrdé. Ale verte mi, ak v nich nedosiahneme konsenzus, potom sa objavia skutočne tvrdé návrhy od skutočne tvrdých chlapíkov," konštatoval predseda Európskej rady.
Migranti by vôbec nemali vyplávať, tvrdí Babiš
Najlepšie by bolo, keby lode s migrantmi vôbec nevyplávali a nesmerovali do Európy. Uviedol to vo štvrtok český premiér Andrej Babiš po príchode na summit EÚ v Bruseli, ktorý je zameraný na riešenie problémov spojených s migráciou. Babiš pripomenul, že Česká republika, podobne ako aj ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), už niekoľko rokov hovorí, že treba zastaviť migráciu a zamedziť tomu, aby lode s migrantmi vôbec vyplávali.
Dodal, že tak funguje austrálsky model, a pripomenul, že na pašovaní migrantov zarobili organizované skupiny miliardy eur. Do tejto štruktúry zahrnul aj lode neziskových organizácií, ktoré zachraňujú migrantov na mori, čo je podľa jeho slov "neprípustné". „Treba to zastaviť mimo Európy a zriadiť tie centrá mimo Európy,“ uviedol Babiš s odkazom na návrhy vytvoriť tzv. vyloďovacie platformy pre migrantov, akési záchytné centrá, napríklad v niektorých krajinách severnej Afriky. Podľa jeho slov aj Turecko môžeme obrazne vnímať ako takéto centrum, lebo tam žijú tri milióny utečencov a EÚ už Turecku zaplatilo tri miliardy eur a ďalšie tri miliardy pripravuje.
Dodal, že taliansky premiér Giuseppe Conte žiada od EÚ 500 miliónov eur na zvládnutie migrantov, Únia by však podľa neho mala aktívne rokovať s Líbyou a Tuniskom, aby bolo možné zabrániť vyplávaniu utečencov, ktorí sú ochotní zaplatiť za cestu do Európy. A ak väčšina z nich pochádza napríklad z Nigérie, tak treba rokovať s Nigériou. „My kritizujeme tých, ktorí tvrdia, že utečenci musia prísť na náš kontinent. Odmietame to, nie je to pravda,“ upozornil Babiš. Pripomenul, že česká strana mala už v roku 2015 k migrácii jasné stanovisko a ak dnes prílev utečencov klesol o 95 percent, hovoriť možno skôr o politickej kríze ohľadom migrácie ako o utečeneckej kríze, čo je zrejmé v Nemecku vo vnútri vládnej koalície.
Babiš odmieta návrh Merkelovej
Český premiér odmieta návrhy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na bilaterálne dohody s členskými krajinami o dublinskom azylovom systéme, aby utečenci žiadali o azyl v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpili. Merkelová podľa neho vníma situáciu tak, ako keby prichádzali iba legálni migranti, kým ČR trvá na tom, že migranti by do Európy vôbec nemali prísť a mali by zostať doma. Okrem toho sa Únia musí postarať o tých 1,5 milióna utečencov, ktorí už na jej území sú.
„Som rád, že členské krajiny menia názor a dochádza na naše slová. Dôležité je, že rakúsky kancelár Sebastian Kurz má také isté stanovisko ako my,“ spresnil český premiér. Pripomenul, že Rakúsko od 1. júla preberá rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ a súčasnému bulharskému predsedníctvu sa nepodarilo situáciu s reformou azylového systému vyriešiť, čo sa neočakáva ani od prebiehajúceho summitu.
Kancelárka v ohrození?
O migrácii sa bude zrejme diskutovať dlho do noci. Síce teraz do Európy prichádza výrazne menej ľúdí, než na vrchole migračnej krízy v roku 2015, no politické prežitie nemeckej kancelárky je stále ohrozené. Summit by okrem iného mal dať zelenú práci na novom prístupe k migrantom zachráneným v Stredozemnom mori. Tí by mali byť miesto do európskych prístavov prevážaní späť na severoafrické pobrežie, kde by bolo rýchlo rozhodnuté, kto sa môže uchádzať o azyl v EÚ a kto bude vrátený domov.
Nemecká vláda sa kvôli sporu Merkelovej a lídra CSU Seehofera o riešení migrácie nachádza v najhlbšej kríze od svojho vzniku. Kým minister vnútra chce migrantov, ktorí už boli zaregistrovaní v inej členskej krajine EÚ, vracať priamo z hranice, kancelárka to odmieta a chce nájsť spoločné európske riešenie. Obáva sa totiž, že Seehoferov variant by spôsobil dominový efekt a viedol by k faktickému zániku schengenského priestoru a voľného pohybu.
Politickú atmosféru okrem iného znepríjemnilo aj rozhodnutie Talianska vetovať závery summitu. Merkelová sa dnes snažila mierniť očakávania, ktoré si mnohí od summitu sľubujú. Podľa zdroja agentúry DPA chce viesť na okraj summitu po oba dni rokovania s predstaviteľmi niektorých krajín EÚ o bilaterálnych dohodách.
Seehofer odmieta, že chce Merkelovú zvrhnúť
Nemecký minister vnútra Horst Seehofer dnes poprel, že by on alebo ktokoľvek iný v Kresťanskosociálnej únii (CSU), ktorej predsedá, mal v úmysle ohroziť spolkovú vládu či zvrhnúť kancelárku Angelu Merkelovú. „Nepoznám v strane nikoho, kto by chcel ohroziť vládu v Berlíne, kto by chcel zrušiť spoločnú frakciu s CDU alebo chcel dokonca zvrhnúť kancelárku,“ povedal Seehofer v diskusnej relácii stanice ARD. Cieľom CSU je podľa neho dokázať obyvateľom Nemecka, že vláda má migračnú otázku "teraz pod kontrolou".
Kritici Seehoferovej strane CSU vyčítajú, že umelo eskaluje spor, aby získala hlasy voličov, o ktoré strana prišla v prospech protiimigračnej Alternatívy pre Nemecko (AFD). Seehofer povedal, že Nemecko a Európu čakajú dva dôležité dni. Ak sa na stretnutí prezidentov a premiérov krajín EÚ podarí nájsť spoločné európske riešenie, čo si vraj aj on sám praje, zmizne otázka národného riešenie migrácie zo stola. Ak by sa riešenie na summite nenašlo, pohrozil minister vnútra už skôr, že od začiatku júla začne niektorých migrantov odmietať na hranici napriek vôli Merkelovej.
V nedeľu chceme mať jasno
O ďalšom postupe chce podľa DPA Seehofer rozhodnúť v nedeľu. Po summite plánuje najprv prebrať výsledky summitu s kancelárkou Merkelovou. „V nedeľu však chceme mať jasno,“ povedal na uzavretom zasadnutí parlamentného výboru pre otázky vnútra. Z kancelárkinej CDU v minulých dňoch niekoľkokrát zaznelo varovanie, že by v prípade, ak Seehofer skutočne nariadi odmietať niektorých migrantov už na hranici, musela Merkelová ministra vnútra z funkcie odvolať. To by malo pravdepodobne za následok pád vlády a vypísanie predčasných volieb. V politike sú situácie, keď je človek o niečom presvedčený a "potom je to presvedčenie dôležitejšie ako funkcia", komentoval dnes Seehofer možnosť, že by mohol prísť o ministerský post.
Tsipras je ochotný pomôcť Merkelovej
Grécky premiér Alexis Tsipras signalizoval ochotu uzavrieť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou dvojstrannú dohodu o spätnom preberaní migrantov, uviedol denník Financial Times (FT). Pred summitom tak podporil pozíciu šéfky nemeckej vlády. V rozhovore Tsipras uviedol, že je otvorený možnosti uzavrieť s Berlínom špeciálnu dohodu.
Tsipras vplyvnému britskému denníku povedal, že by mu návraty migrantov z nemeckých hraníc nevadili, ak by vec vyslala zároveň signál pašeráckym mafiám, že sa Európa migračnými tokmi zaoberá. Grécky premiér dodal, že podľa jeho názoru už dublinský systém nie je funkčný. Podľa neho únia určuje, kto má zodpovednosť za utečenca a za vybavovanie jeho žiadosti o azyl. Prioritou pre Berlín a kancelárku je predovšetkým dohoda s Talianskom, kam teraz v EÚ prichádza najviac migrantov.
Podľa Babiša lídri na summite nenájdu spoločnú reč
Český premiér Andrej Babiš pochybuje, že sa šéfom štátov a vlád krajín Európskej únie vo štvrtok na ich summite podarí nájsť spoločné riešenie migračnej problematiky. Babiša pred summitom čaká spoločne s predsedami vlád ďalších krajín vyšehradskej skupiny, teda Slovenska, Poľska a Maďarska, tiež stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. S ním chce hovoriť o nedávnych výrokoch Paríža k migrácii alebo o francúzskom odpore k rozšíreniu Európskej únie.
„Je zaujímavé, že vývoj názorov sa mení,“ poznamenal Babiš po stretnutí na zámku Senningen neďaleko Luxemburgu. Babiš poznamenal, že podľa pôvodných očakávaní mal Macron pôsobiť v EÚ ako most a zjednocovať pozície tak, aby bolo počuť aj pohľad V4. Teraz však vraj "hovorí ako Merkelová pred rokom". Babiš dnes večer naopak ocenil "radikálny" prístup, ktorý má k migračnej problematike rakúsky premiér Sebastian Kurz. Rakúsko sa od začiatku júla na pol roka ujme predsedníctva EÚ. Od summitu by podľa pripraveného návrhu malo dostať za úlohu pokračovať v práci na reforme únijného azylového systému, kde sú krajiny únie stále hlboko rozdelené v otázke povinného prerozdeľovanie migrantov podľa kvót v prípade krízovej záťaže jednej krajiny.
Ďalšie body summitu
Druhým bodom diskusie - ktorý potrebuje vyriešiť práve nemecká kancelárka - je dohoda o spôsobe, ako zabrániť druhotným presunom migrantov medzi štátmi vnútri únie. Summit by mal tiež potvrdiť peniaze pre fondy, z ktorých EÚ financuje svoju spoluprácu pri riešení migrácie s tretími krajinami. Lídri členských štátov majú na stole reformy azylového systému, ale nevyhnú sa ani clám, ktoré USA uvalili na svojho európskeho spojenca.
Premiéri a prezidenti sa na tomto summite pôvodne mali dohodnúť aj na reforme azylového systému, tzv. Dublinského dohovoru. Už teraz sa ale dá predpokladať, že k dohode nepríde. Slovensko bude trvať na tom, že akákoľvek dohoda o Dubline musí byť prijatá konsenzom, nie väčšinovým rozhodnutím.
