NEW YORK - Generálny tajomník OSN António Guterres privítal dohodu o novom názve pre bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a označil ju za "prejav vedúceho postavenia v širšom regióne i mimo neho".
Dohodu o zmene názvu na Republiku Severné Macedónsko, ktorú v utorok oznámili premiéri Alexis Tsipras a Zoran Zaev, musia ešte odobriť poslanci a voliči v oboch krajinách. Guterres vyzval "všetkých (ich) občanov spojiť sa, aby proces napredoval". Vyslanec OSN Matthew Nimetz, ktorý bol dlhý čas sprostredkovateľom v spore medzi Gréckom a Macedónskom, v noci na stredu predsedom oboch vlád zablahoželal k vyriešeniu problému. Vo svojom vyhlásení Nimetz napísal, že "táto dohoda nepochybne povedie k obdobiu posilnených vzťahov medzi dvoma susednými krajinami a najmä medzi ich národmi".
Nimetz bol viac ako rok vyslancom amerického prezidenta Billom Clintonom pre problematiku nového názvu pre Macedónsko a od roku 1999 bol v tejto veci emisárom generálneho tajomníka OSN. Dohodu uvítali aj predstavitelia Albánska, ktorí ju označili za dobrú správu pre celý západný Balkán.
Balkán je lepším miestom pre život
Albánsky premiér Edi Rama sa o svojich kolegoch z Grécka a Macedónska vyjadril ako o "dvoch progresívnych lídroch" a vo svojom tweete im vzdal hold aj vyjadrením, že "Balkán je dnes lepším miestom pre život vďaka vám dvom". Agentúra AP v tejto súvislosti pripomenula, že Albánci tvoria štvrtinu obyvateľstva Macedónska, ktoré má 2,1 milióna obyvateľov.
Albánsky minister zahraničných vecí Ditmir Bushati tiež blahoželal "našim susedom a priateľom" k "prelomovej dohode", vďaka ktorej sa "Balkán stane časťou euroatlantickej rodiny". Albánsko a Macedónsko dúfajú v začatie rokovaní o svojom plnom členstve v EÚ, ktorej exekutíva - Európska komisia - v apríli odobrila začiatok prístupových rokovaní. Konečné rozhodnutie vo veci prijme koncom júna Európska rada.
Spor medzi Macedónskom a Gréckom trval od rozpadu bývalej Juhoslávie. Grécko nesúhlasí s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhoduje s názvom severogréckeho regiónu (Makedoniá). Atény to dávajú do súvislosti s možnými územnými nárokmi zo strany Skopje. Vyriešenie sporu je podmienkou prípadného vstupu Macedónska do Severoatlantickej aliancie či Európskej únie.
Macedónsko využíva dočasne - kým sa spor úplne nevyrieši - so súhlasom gréckej strany názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod ktorým túto krajinu v roku 1993 prijali aj do Organizácie Spojených národov. Nový názov krajiny by sa mal začať používať až po ratifikácii dohody zákonodarcami oboch štátov.
O ňom by sa v druhom polroku 2018, možno už do októbra, malo v krajine uskutočniť referendum. Ak by občania v plebiscite nový názov schválili, malo by dôjsť aj k úprave macedónskej ústavy. Ak by sa tak nestalo, v krajine by sa mali uskutočniť predčasné parlamentné voľby, ktoré budú súčasne akýmsi druhom referenda.