LOS ANGELES - Málokto bol v Amerike 60. rokov populárnejší než Robert "Bobby" Kennedy. Schopný, skúsený a usmievavý senátor s najvyššími ambíciami. Na popularite mu pridával aj fakt, že jeho starší brat John Fitzgerald zomrel v novembri 1963 v najvyššom úrade "mučeníckou smrťou". A Bobby mal našliapnuté k dokončeniu jeho práce. Namiesto pokračovania ságy o úspechu a moci klanu Kennedyovcov sa ale stal ďalším aktérom tragédie tejto rodiny. Zomrel na následky atentátu 6. júna 1968.
Krátko pred osudnými výstrelmi oznámil svojim priaznivcom v hoteli Ambassador v Los Angeles triumf v kľúčových prezidentských primárkach v Kalifornii. Skratkou cez kuchynskú chodbu k výťahu sa chcel Bobby vyhnúť preplneným priestorom. S touto ústupovou cestou však počítal aj Palestínec Sirhán Bišára Sirhán, zarytý nepriateľ Izraele, ktorý sa chcel pomstiť USA za ich podporu židovskému štátu v šesťdňovej vojne. Dva z ôsmich jeho výstrelov zasiahli v noci na 5. júna svoj cieľ. Vrah si dodnes odpykáva doživotný trest.
Do osudov bratov Kennedyovcov, ktorí do najvyšších poschodí americkej politiky vstúpili v prelomových 60. rokoch, sa značne premietla napätá situácia vo svete i v Spojených štátoch. Elegantne pôsobiaci mladíci, ktorí priniesli na politickú scénu svieži vietor, boli tŕňom v oku konzervatívne založených kruhov v USA aj kostnato pôsobiacim pohlavárom zo socialistických krajín. Pôvodne Robert uvažoval o svojej kandidatúre až pre nasledujúce voľby v roku 1972, všetko ale nakoniec nabralo rýchlejší spád. Keď v roku 1960 demokrati nominovali Johna Fitzgeralda ako kandidáta na prezidenta, dostal jeho mladší brat za svoju pomoc v kampani darček v podobe striebornej cigartašky, na ktorej plášti bol vyrytý nápis "Pre mňa - prečo nie ty?".
Siedme dieťa Josepha a Rose bolo na úspech predurčené. Už počas bakalárskych štúdií a Harvardovej univerzite bol jedným z lídrov školského futbalového tímu, titul právnika na Virgínskej univerzite ozdobil aj úspešným vedením bratovej kampane do Senátu. Ďalšia Bobbyho kariéra už bola spojená výhradne len s politikou. Najprv pracoval v tímu neslávne známeho lovca ľavičiarov Joea McCarthyho, neskôr šéfoval výboru, ktorý vyšetroval nelegálne praktiky okolo odborového hnutia. Skutočnú moc ale Robert získal až vďaka staršiemu bratovi Johnovi. Tomu viedol prezidentskú kampaň a v jeho vláde zastával pozíciu ministra spravodlivosti a predovšetkým radcu.
Za 44 mesiacov v úrade si Bobby vydobyl povesť politika s citom pre spravodlivosť - vystupoval proti rasovej diskriminácii, bol úzkym spolupracovníkom svojho brata prezidenta pri príprave zákonov o ľudských právach a jednou z kľúčových postáv pri riešení napätej kubánskej krízy v roku 1962. Odporcovia ale poukazovali na koncentráciu moci, ktorú Kennedyovci vtedy získavali, a Bobbyho kritizovali aj za údajné zneužívanie bezpečnostných zložiek pre destabilizáciu protivníkov a krytie problémov rodinného klanu.
Než Lee Harve Oswald ale spáchal v roku 1963 na JFK atentát, bola Robertova pozícia pevá. Po nástupe Lyndona Johnsona do Bieleho domu sa nechal zvoliť za senátora za štát New York. Kritizoval Johnsonovu politiku v Dominikánskej republike, presadzoval zmluvu o nešírení jadrových zbraní, navrhol koncept novej politiky voči Latinskej Amerike a poukazoval na nemorálnosť a nezmyselnosť vojny vo Vietname. Nepodľahol ani naliehaniu, aby šiel do boja o stranícku nomináciu do prezidentských volieb. Jeho chvíľa prišla po tom, čo v prvých primárkach v roku 1968 zvíťazil v New Hampshire podceňovaný senátor Eugen MacCarthy, využívajúc kennedyovskú rétoriku. Bobby sa vrhol do boja; okrem Oregonu v podstate len víťazného. Definitívny verdikt mal padnúť v Kalifornii, čo je štát, ktorý dodáva najvyšší počet voliteľov. Práve v boji oň preniesol v televíznej debate zrejme osudovú vetu: "USA by mali dodať lietadlá Izraelu." Práve na jej základe si ho údajne vybral útočník.
Robert Francis Kennedy sa narodil 20. novembra 1925 v Bostone v štáte Massachusetts v rodine multimilionára a diplomata írskeho pôvodu. Napriek tomu, že sú s ním spájané povesti o mimomanželských avantúrach (údajne sa s bratom dokonca delil o priazeň Marilyn Monroe), bol príkladným manželom a otcom jedenástich detí (posledné sa narodilo až po jeho smrti). Pochovaný je niekoľko desiatok metrov od Johna Fitzgeralda na Arlingtonskom národnom cintoríne vo Washingtone.
