V autobude smrti vládla dobrá nálada, nik netušil o blížiacej sa tragédii.
ZVOLEN - Mali za sebou úspešné vystúpenie na Poľane a už sa nevedeli dočkať svojich domovov. Od bezpečia ich delilo 12 kilometrov.
Cesta
autobusom ubiehala mladým folkloristom
pri speve a zvukoch harmoniky až nebezpečne
rýchlo. Mali pred sebou posledné zákruty, keď
skončila všetka nádej... S autobusom sa zrútili
do rokliny, v ktorej sa začal ich boj o život.
Nevie, či bude ešte niekedy tancovať! Tanečník folklórneho súboru Martin Vrťo (22) z Detvy hral tesne pred nešťastím celému autobusu na harmonike. „Vo vozidle sedeli aj moja priateľka, brat a mama,“ spomína na tragické okamihy. V nemocnici zostala len mama. „Odrazu mi vedúci povedal, že mám prestať hrať, že odišli brzdy.“ Podľa jeho slov vtedy nastal v autobuse zmätok. „Obrovský strach som dostal, až keď sme nabrali veľkú rýchlosť,“ spomína si. Po dopade autobusu do rokliny zostali všetci na jednej kope.
„Tí, čo boli naspodku, sa dusili a chrčali. Snažil som sa im pomôcť,“ sťažka rozpráva. Martin má tanec veľmi rád, nevie však, či sa k nemu bude môcť vrátiť. „Mám zlomené rebrá a pomliaždeniny od krku až po kolená. A neviem ani, čo bude so súborom.“ Naďalej sa však chce venovať štúdiu na vysokej škole elektrotechnickej. S ostatnými zranenými, ktorí sú hospitalizovaní vo zvolenskej nemocnici, sa stretáva. O svojom šťastí, že prežil, však nechce veľmi hovoriť: „Neviem, či je to šťastie, zomreli mi tam kamaráti.“
Vo zvolenskej nemocnici leží aj tanečník Miroslav Žilka (22). Ten sedel tesne pred tragickou nehodou v strednej časti autobusu spolu so svojou priateľkou Slávkou. O nehode však ani pár dní po nej nechce hovoriť.
Nevie, či bude ešte niekedy tancovať! Tanečník folklórneho súboru Martin Vrťo (22) z Detvy hral tesne pred nešťastím celému autobusu na harmonike. „Vo vozidle sedeli aj moja priateľka, brat a mama,“ spomína na tragické okamihy. V nemocnici zostala len mama. „Odrazu mi vedúci povedal, že mám prestať hrať, že odišli brzdy.“ Podľa jeho slov vtedy nastal v autobuse zmätok. „Obrovský strach som dostal, až keď sme nabrali veľkú rýchlosť,“ spomína si. Po dopade autobusu do rokliny zostali všetci na jednej kope.
„Tí, čo boli naspodku, sa dusili a chrčali. Snažil som sa im pomôcť,“ sťažka rozpráva. Martin má tanec veľmi rád, nevie však, či sa k nemu bude môcť vrátiť. „Mám zlomené rebrá a pomliaždeniny od krku až po kolená. A neviem ani, čo bude so súborom.“ Naďalej sa však chce venovať štúdiu na vysokej škole elektrotechnickej. S ostatnými zranenými, ktorí sú hospitalizovaní vo zvolenskej nemocnici, sa stretáva. O svojom šťastí, že prežil, však nechce veľmi hovoriť: „Neviem, či je to šťastie, zomreli mi tam kamaráti.“
Vo zvolenskej nemocnici leží aj tanečník Miroslav Žilka (22). Ten sedel tesne pred tragickou nehodou v strednej časti autobusu spolu so svojou priateľkou Slávkou. O nehode však ani pár dní po nej nechce hovoriť.