LONDÝN - Predstavte si Meghan Markleovú, ako sa v predvečer svadby zamyslene pozerá na šaty, ktoré si na ďalší deň obliekne, než vykročí k oltáru. Ale namiesto bielej krajky by prešla rukou po rukáve červenohnedej róby lemovanej norkou, vyšívanej zlatom a sukňou obťažkanou dedičnými klenotmi. V roku 2018 to môže znieť ako šokujúca predstava, ale pred začiatkom 20. storočia bol podobný odev normou pre bohaté európske nevesty, píše spravodajský server CNN.
Snehobiele, rozprávkové svadobné šaty, ktoré si nevesta obliekne len raz, neboli bežné až do relatívne nedávnej doby. Predtým bol pre nevesty všetkých spoločenských tried normou farebný svadobný šat. Len hŕstka významných žien v histórii kráčala k oltáru v bielej, vrátane vtedy len pätnásťročnej škótskej kráľovnej Márie Stuartovej v roku 1558. A boli to až biele hodvábne svadobné šaty, ktoré si obliekla Viktória na svadbu s princom Albertom v roku 1840, ktoré sa stali začiatkom nového trendu. Viktória sa vyhla obvyklým kožušinám, zlatému vyšívaniu i výrazným farbám, ktoré boli pravidlom pre vtedajšiu aristokraciu. Zo svadobného kočiara vystúpila v jednoduchých bielych šatách ozdobených honitonskou krajkou a korunu vymenila za veniec z pomarančových kvetov a myrty.
Svadobní hostia boli zmätení. Kde je všetka pompa a okázalosť? Kráľovské svadby bývali skôr o bohatstve a politických dohodách, než o láske a rodiny ich brali ako príležitosť vyjadriť prostredníctvom neviest svoj vplyv.
Svadobné šaty Margaret z Yorku boli v roku 1468 kvôli dedičným klenotom tak ťažké, že ich museli do kostola priniesť. Princezná Charlotte mala v roku 1816 šaty prešívané striebrom, ktoré vtedy stáli 10-tisíc libier, čo by v prepočte na dnešnú dobu činilo viac ako milión eur. Keď sa Viktória objavila v jednoduchých šatoch, zdalo sa, že sa snaží zámerne o skromnosť, čo bola čiastočne aj pravda. Dvadsaťročná kráľovná chcela na svadbe ukázať dobrý vkus a umiernenosť, aby ľudu naznačila, že jej štýl vlády sa ponesie v rovnakom duchu.
Ale prečo práve biela? Dôvodov bolo niekoľko. S vedomím, že o jej šatách sa dozvie celý svet, sa kráľovná Viktória rozhodla nechať ozdobiť šaty krajkou tradične vyrábanou v dedine Honiton, aby podporila upadajúci krajkársky priemysel. Na bielej, ako usúdila, vynikne umenie honitonských krajkárov najlepšie. A ďalším dôvodom, prečo sa rozhodla vzdať dedičných klenotov, ťažkých látok a sýtych farieb, bola skutočnosť, že chcela povedať svoje "áno" princovi Albertovi nie ako panovníčka, ale ako milujúca a milovaná žena. Ako predpokladala, o jej šatách sa hovorilo mesiace a správa o nich sa rozletela do celého sveta, prekročila Atlantik a dostala sa do kolónií. Biele šaty sa začali ujímať nadvlády, ale z opačného dôvodu, než z akého sa pre ne rozhodla Viktória. Ujali sa, pretože sa stali novým symbolom bohatstva.
V minulosti sa väčšina žien vydávala v šatách, ktoré už mali. Existovala len jedna trieda, ktorá si mohla dovoliť vlastniť čokoľvek bieleho - vyššia spoločnosť, alebo tzv. záhaľčivá trieda. Na konci 19. storočia neexistovali čistiarne ani práčovne. Udržiavať biele šaty stálo peniaze a kúpiť si ich bolo vnímané ako krajne nepraktické, obzvlášť s ohľadom na svadobnú veselicu. So všetkým tým pitím a hodovaním hrozilo veľké riziko, že sa biele šaty zničia. Žiadna žena z pracujúcej triedy si nemohla dovoliť takú frivolitu.
Až po druhej svetovej vojne vďaka nástupu prosperity začali príslušníčky strednej triedy kopírovať vzhľad bohatých neviest. Zmizli prídelové systémy a ujala sa tradícia kúpiť si šaty len na svadobný deň. A keď Hollywood začal na striebornom plátne predstavovať defilé neviest v bielom, zapustila táto tradícia pevné korene. To ale neznamená, že nevesty odvtedy nosia len bielu. Napríklad taká Brigitte Bardotová sa v roku 1959 vydávala v ružovej a Elizabeth Tayloráv zvolila biele šaty len na dve zo svojich osmich svadieb. A Sarah Jessica Parkerová sa v roku 1997 vydávala dokonca v čiernej. A mnoho odlišných kultúr aj dnes nosí svadobné šaty iných farieb. V Číne a Indii sú to červené róby symbolizujúce šťastie a úspech. Tradičné svadobné šaty v Nigérii sú zas v jasných farbách a malajzijské sú zvyčajne fialové alebo purpurové.
