RÍM - Prejavuje sa to ako choroby a poruchy, ale je to "iba" stres. Bolesť hlavy, nevoľnosť a dokonca zubné kazy sú nečakané a prekvapivé spôsoby, ako telo dáva najavo úzkostný stav, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Podľa kliniky Mayo je bolesť hlavy spôsobená napätím z každodenných problémov, napríklad pracovných, prvým a reálnym ukazovateľom stresu a môže byť sprevádzaná ďalšími príznakmi, ako je strnutie svalov či kazenie zubov. Najlepším spôsobom, ako vyliečiť tento typ bolesti hlavy, je odpočinok a zvládanie stresu. Ak sa ale bolesť stáva neznesiteľnou a negatívne ovplyvňuje bežný život, je vhodné vyhľadať pomoc lekára.
Je to síce podivné, ale je to tak - pokožka môže byť vynikajúcim barometrom pre meranie úrovne úzkosti. "Stres môže vyvolať kožnú vyrážku, často v podobe červených škvŕn alebo žihľavky v oblasti žalúdku, chrbta, rúk a tváre," vysvetľuje psychologička a psychoterapeutka Elizabeth Lombardová. Mnohí experti sú presvedčení, že je to zavinené negatívnym pôsobením stresu na imunitný systém.
Pomôcť môže správne dýchanie. Na dosiahnutie maximálneho účinku sa v priebehu dňa päťkrát až desaťkrát hlboko nadýchnite. Aj bolesti šije, ktoré obvykle pripisujeme dlhodobému vysedávaniu pri počítači, môžu byť príznakom stresu, vyvolávajúcemu svalové napätie. Aj tu môže priniesť úľavu hlboké dýchanie, pri ktorom sa sústredíme na bolestivú oblasť.
V medicíne sa chvejúcemu očnému viečku hovorí blefarospazmus a ide o kŕče svalov horného viečka. U niektorých ľudí to môže byť spôsobené emotívnym napätím. Vhodné je odpútať pozornosť od toho, čo práve robíme, a to najmenej na dvadsať minút. Namiesto toho sa môžeme pozerať z okna či zavrieť oči. Čeliť stresu sa snažíme (najmä ženy) aj nervóznymi zvykmi, ako je napríklad obhryzávanie nechtov. Než by ste sa púšťali do svojich rúk, majte radšej na písacom stole protistresovú loptičku, ktorou doslova vyženiete úzkosť z tela, navrhuje expertka Debbie Mandelová.
Stres môže vyvolať aj vznik zubného kazu, najmä ak zvyknete vo dne či v noci škrípať zubami. Takto si ale akurát poškodíte sklovinu. Napíšte si zoznam problémov, aby ste ich videli čierne na bielom, a potom si napíšte možné riešenia. Ak ale ide o ťažkú formu škrípania, je vhodné navštíviť zubára. Stres môže zasiahnuť aj žalúdok a vyvolať nevoľnosť. Riešením je trik, ktorý podľa Mandelovej pomáha - nechajte pretekať vlažnú vodu medzi prstami. Aj apatia môže byť signálom stresu. Nervózne napätie môže narušiť kvalitu spánku, a to tak, že sa ráno budíme ešte viac unavení a nepokojní. Na to pomáha polhodinové zdriemnutie na obed.
Chronický stres môže doslova zmenšiť veľkosť hipokampu, ktorý hrá zásadnú rolu v dlhodobej pamäti, takže napríklad zabudnete na schôdzku alebo si nemôžete spomenúť, kam ste dali kľúče. "Našťastie výskumy ukázali, že akonáhle sa zníži úroveň stresu, vracia sa hipokampus do svojho pôvodného rozmeru," uvádza Lombardová. Aby sme si udržali aktívny mozog a chránili ho pred budúcimi úzkosťami, nie je nič lepšie než fyzická aktivita. Stačí prechádzka alebo ísť peši po schodoch.
A ak sa nedokážete rozhodnúť, čo uvariť na večeru alebo čo si vziať do práce na seba, môže to byť rovnako vinou úzkosti, ktorá znižuje schopnosť sústredenia. Aj tu stačí trochu pohybu na čerstvom vzduchu, aby sme si urovnali myšlienky a našli svoj rytmus. Slnečný svit telu pomáha uvoľňovať serotonín a vitamín D. Prvý zlepšuje náladu a druhý zas posilňuje imunitný systém.
