LONDÝN - Anglický fyzik Stephen Hawking, ktorý zomrel pred pár dňami vo veku 76 rokov, po sebe zanechal veľa vedeckých prognóz, z ktorých sa ľudstvo môže poučiť. Týkajú sa napríklad príchodu mimozemšťanov na našu Zem, ale aj globálneho otepľovania.
Hawking zasvätil svoj život výskumu čiernej diery, kvantovej mechanike a fyzickej kozmológii. Vychutnával si aj život obľúbenej celebrity a bol stálicou verejného života. V televíznych a rozhlasových vystúpeniach vďaka špeciálnemu komunikačnému systému, ktorý dokázal generovať reč, vysvetľoval mnohé teórie o fungovaní vesmíru a Zeme a rád sa púšťal aj do apokalyptických tém. Bol vášnivým ochrancom ľudstva a predpovedal, že civilizácia bude čeliť náporu viacerých problémov. Tu sú niektoré z jeho prognóz:
Najhoršou vecou pre človeka bude umelá inteligencia (AI - artificial inteligence)
Tento názor vyslovil fyzik na technologickej konferencii v Lisabone vlani v novembri. Varoval vtedy pred nebezpečenstvom, že umelá inteligencia môže časom prekonať ľudský mozog, a to je podľa neho to najhoršie, čo sa môže ľudstvu prihodiť. "Úspešné vytvorenie efektívnej umelej inteligencie môže byť pre ľudstvo tým najlepším a zároveň aj tým najhorším okamihom v našej histórii. Nemôžeme predsa vedieť, či nám bude vždy iba pomáhať alebo či nás časom zničí." Svoje obavy dal najavo spoločne s Elonom Muskom, keď približne pred rokom obaja podporili dokument Dvadsaťtri princípov, v ktorom vedci uviedli, že vývoj umelej inteligencie by mal byť kontrolovaný a riadený, aby nás v budúcnosti nezničila.
Mimozemšťania budú zlou správou pre ľudstvo
Hawking veril tomu, že ľudstvo neunikne stretnutiu s mimozemskou civilizáciou. Zároveň v roku 2010 vyhlásil, že by bolo lepšie sa tomu vyhnúť. Nemyslel tým, že mimozemšťania budú okamžite zlí a agresívni, ale všetko prirovnal k príchodu Kolumbusa na nový kontinent. "Na príklade osídľovania Ameriky vidíme, ako sa môže inteligentný život vyvinúť do niečoho, čo by sme radšej nechceli zažiť. Takýto zmätok k nám môžu priniesť mimozemšťania, ak sa budú chcieť usídliť na našej planéte." Dodal, že možno žijú na masívnych lodiach plných zdrojov pre život, ale čo ak sú to nomádi a časom začnú s osídľovaním a kolonizovaním prvej planéty, ktorá im príde do cesty. A možno to bude práve Zem.
Mimozemšťanov tak skoro nestretneme
K téme mimozemských civilizácií sa geniálny fyzik vrátil aj v apríli 2016 na konferencii o vesmírnom prieskumnom projekte Breakthrough Starshot. Tam vyhlásil, že mimozemšťanov neuvidíme najbližších dvadsať rokov. "Ale záznamy z Keplerovej družice potvrdzujú, že iba v našej galaxii sa nachádza aspoň miliarda obývateľných planét. A pritom existuje aspoň sto miliárd galaxií, takže pravdepodobnosť, že niektorá z nich je obývaná, je veľká."
Náš čas na planéte raz skončí
Počas svojho života sa Hawking k tejto téme opakovane vracal. Tvrdil, že v priebehu tisíc alebo desaťtisíc rokov bude absolútnou nevyhnutnosťou žiť v medzihviezdnych kolóniách. Zem bude totiž ohrozovaná asteroidmi a supernovami. "Ak budeme chcieť prežiť ako druh, budeme musieť siahnuť ku hviezdam." Všetko zopakoval aj v roku 2017 na Starmus festivale, kde predpovedal, že na našej planéte nastane exodus už v priebehu nasledujúcich dvesto až päťsto rokov. "Máme stále menej a menej miesta. Je čas hľadať nový priestor a skúmať ďalšie solárne systémy. Ľudstvo prežije iba vtedy, keď sa samé ochráni a včas opustí túto planétu."
Klimatické zmeny môžu spustošiť Zem
Tak ako mnohí vedci, aj Hawking sa vyjadroval k téme klimatických zmien. V tejto oblasti však nebol iba pesimistom a veril, že môže dôjsť k náprave, ak sa ľudia čo najskôr spamätajú. "Áno, zmeny klímy môžu mať zničujúci charakter, ale vôbec k nim nemusí dôjsť," vyhlásil. Je to jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorému budeme čeliť, ale zároveň môžeme všetko vyriešiť ešte predtým, kým sa dostaneme do bodu, odkiaľ nebude návratu. Stephen preto apeloval na dodržiavanie Parížskej dohody o zmene klímy a vyzýval svetových lídrov, aby vyvíjali v oblasti ochrany životného prostredia väčšiu aktivitu a nenechali zájsť tento problém príliš ďaleko.
