LONDÝN - Junaid Ahmed, dvadsaťdvaročný mladík z britského Essexu, má na Instagrame 50-tisíc priaznivcov a sám priznáva, že je závislý na zhotovovaní selfie - teda fotografií seba samého svojím mobilným telefónom, napísal spravodajský server BBC News.
Slovenskí diaľničiari v nemom úžase: VIDEO Dvaja mladíci spravili v tuneli totálnu hlúposť
Na zverejňovanie svojich snímok na sociálnych sieťach má vypracovanú stratégiu, ktorej súčasťou je aj starostlivé načasovanie, kedy novú fotku vložiť, aby dostala čo najviac statusov "to sa mi páči". A ak ich získa menej ako 600, zmaže ju.
"Keď nahrám novú fotku, počas prvej minúty alebo dvoch dostanem nejakých sto palcov hore. To milujem, tieto chvíle, kedy sa mi telefón doslova zblázni. Je to úžasné," povedal Junaid.
Podľa nedávnej štúdie je posadnutosť vyhotovením selfíčok skutočnou psychickou závislosťou, ktorej dali vedci označenie selfitída. Odborníci z Nottingham Trent University (NTU) a z indickej školy manažmentu TSM uviedli, že nutkanie zaobstarať si selfie a nahrať ju na sociálne siete viackrát ako šesťkrát za deň, už predstavuje chronickú selfitídu.
Sám Junaid pripúšťa, že jeho nutkanie zhotovovať selfie vedie k stretom s jeho milovanými a blízkymi. "Často od nich počujem: 'Nemôžeš sa ísť najesť, namiesto aby si sa fotil?' A ja odpovedám: Nie, predsa som sa nechystal tri hodiny zbytočne. Tak prečo by som si nemohol urobiť fotku?"
Negatívne komentáre pod jeho fotografiami už ho vraj nemrzia tak ako predtým, ale pripúšťa, že pod tlakom sociálnych médií podstúpil niekoľko operatívnych úprav svojej tváre.
"Pred pár rokmi som takto nevyzeral. Bol som zvyknutý na svoju prirodzenú podobu. Ale s posadnutosťou sociálnymi médiami prišla aj túžba vylepšiť svoj vzhľad. Nechal som si potiahnuť zuby umelou sklovinou, vyplniť bradu, líca, vylepšiť líniu brady a pery, nechal som si vstreknúť botox pod dolné očné viečka, vytetovať obočie a hĺbkovo zmraziť tukové bunky," vypočítava Junaid.
Tento mladík z Essexu si vraj uvedomuje, ako negatívne dokážu byť sociálne médiá, ale neberie ich príliš vážne. "To, čo vidíte na sociálnych sieťach, nie je pravda," hovorí. "Ak ich využívate správnym spôsobom, je to zábava. Ale nesmiete ich nechať, aby vás začali ovplyvňovať, pretože potom sa začnete snažiť byť na Instagrame niekým iným, než naozaj ste - a to za to nestojí."
Dvadsaťtriročný Danny Bowman bol posadnutý nahrávaním selfíčok na sociálne siete, keď bol tínedžer. "Chcel som zapadnúť a mal som pocit, že najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je dobre vyzerať," hovorí.
Preto si začal robiť selfie, a potom na nich hľadať vlastné nedostatky - ktoré zakaždým objavil. A z tohto procesu sa stal diabolský začarovaný kruh. "Opakovalo sa to stále dookola. Trávil som deň čo deň desať hodín denne pred zrkadlom zhotovovaním selfíčok," dodal.
Keď mal 16 rokov, pokúsil sa o samovraždu. Skončil v liečebni, kde mu zistili poruchu vnímania vlastného tela. Teraz je presvedčený, že k nej podstatnou mierou prispeli práve sociálne médiá.
Danny teraz študuje na univerzite a zároveň pomáha mladým ľuďom s psychickými zdravotnými problémami. "Fotografie, ktoré teraz nahrávam na instagram, nie sú selfíčka, ale snímky, na ktorých hovorím s ľuďmi, alebo im prednášam. Napĺňa ma to podstatne viac, ako keby som zverejňoval selfie, žobral o pozornosť a dúfal, že získam nejaký počet lajkov," dodal Danny.
