Nová moderátorka SuperStar Jasmina Alagič: Bláznivá Balkánka s dušou chlapca!

Jasmina, na úvod by si nám o sebe mohla niečo prezradiť. Odkiaľ vlastne pochádzaš?

Narodila som sa v Nemecku v Stuttgarte. Boli sme tam naozaj veľmi krátko, takže si to nepamätám, ale chodievali sme tam, keďže sme tam mali rodinných priateľov. Vyrastala som ale na Slovensku. Ocino je z Bosny, mamina je Maďarka, čiže my sme naozaj že multi-kulti. Možno aj to je príčinou nadmernej miery energie v mojom tele... Ale dá sa s tým žiť (smiech).

Prečo potom práve Slovensko?

Mamina tu má v podstate celú rodinu. Asi to bolo aj kvôli tomu, aby sme boli tak viac spätí, keďže v Nemecku v podstate žiadnych príbuzných nemáme.

A čo tvoj študentský život?

Na strednú som chodila na súkromné gymnázium, ale pravdou je, že som veľmi, veľmi chcela ísť na konzervatórium. Už si vlastne ani nepamätám, z akých príčin som nakoniec skončila na gymnáziu... Potom som išla študovať na vysokú školu, na masmediálnu komunikáciu. Tú som ale nedoštudovala, lebo som proste nikdy nebola študijný typ (smiech). Mňa to mučilo. Tadiaľ skrátka cesta pre mňa neviedla, vravím si – život je len jeden, Jasmina, choď a rob, čo ťa baví. Tak som išla preč zo školy (smiech).

Vravela si, že ste multikultúrna rodina. Aký jazykom sa doma rozprávate?

Hovoríme po slovensky s tým, že otec hovorí bosniansky a ja s jeho rodinou komunikujem tiež tak. Mne je ten juh veľmi blízky, mám to v krvi. Aj čo sa týka hudby, piesní. Pre mňa sú tie bosnianske, srbské, chorvátske piesne môj život. Krv skrátka nie je voda, no. Mám to úplne v sebe. Oveľa viacej cítim toto ako napríklad nejakú inú hudbu. Keď sadnete do môjho auta, tam vyhrávajú iba balkánske pesničky, to sú také kolotoče (smiech).

Máte teda v rodine aj nejaké netypické tradície a sviatky?

My sme oslavovali vždy všetky sviatky, čo bolo pre mňa ako dieťa super, lebo som to mala v podstate dvojnásobne. Mali sme mamine sviatky, otcove sviatky, bolo toho veru dosť. A vlastne aj na Silvestra som dostávala darčeky. Ježiš, ja som bola najšťastnejšie dieťa na svete! To bolo naozaj super.

Ty si sa pred niekoľkými rokmi zúčastnila aj súťaže Miss. Ako si teraz na to spomínaš?

S úsmevom. Bola to veľmi príjemná skúsenosť, pretože tam som sa v podstate začala prvýkrát zoznamovať s médiami a takým tým iným svetom, než bol ten, na aký som bola zvyknutá. Vôbec to neľutujem. Jediné, čo mi úplne nevyšlo, bola tá voľná disciplína, však. Ale tak... Nechcelo sa mi tancovať, tak som hrala na saxofón a no... Nebolo to úplne najšťastnejšie, skúsme to takto povedať (smiech). 

Ako sa cítiš v slovenskom šoubiznise? Nezdá sa ti byť občas strojený?

Podľa mňa je to naozaj tak, že čo vyžaruješ, to priťahuješ. Všade, kam ideš, stretneš rôznych ľudí. Stretneš ľudí, ktorí sú na tvojej vlne aj takých, čo sú na úplne inej. Čo som sa naučila po tom, ako som vstúpila do šoubiznisu, je, že nesúdim ľudí. Keď je niekto diametrálne odlišný odo mňa, tak si nepoviem, že Bože, to je blázon, ale že je svoj a skrátka taký, aký je a je to úplne v poriadku. Mám pocit, že okolo seba mám veľa bláznivých ľudí a to na nich úplne milujem. Že sú tak správne udretí na hlavu a je to super.

Vďaka práci v šoubiznise si si našla aj veľmi dobrú kamarátku – Dominiku Ducovú. Pôsobíte ako spriaznené duše...

My sme sa veľmi našli, ona je jeden fantastický človek. Medzi nami je veľký vekový rozdiel, ale tým, že ja mám mentálne asi menej rokov a Domča je v istých veciach oveľa vyzretejšia ako jej rovesníčky, si naozaj perfektne rozumieme. Možno preto, že je vychovávaná jednou úžasnou mamou. Domča je pobláznená, má srdce na správnom mieste a ako človeka ju mám veľmi, veľmi rada.

Padli ste si do oka hneď na kastingu do Fashion TV?

Asi aj áno. Nespomínam si, či som na začiatku evidovala ostatné finalistky, alebo či sme sa tam nejako kamarátili. Mám chtíč a myslím, že je správne vedieť vychádzať so všetkými. Ale v tom čase sa v súťaži nevytvárali nejaké veľké priateľstvá lebo, povedzme si na rovinu, v živote máš tých pravých naozaj iba zopár. Potom už to bolo intenzívne. Keď sa vyhlasovali výsledky, ja som jej hrozne fandila. Ani som sa tým netajila a odvtedy sa to s nami nejako vezie. A ja verím, že to je jedno z tých priateľstiev, ktoré naozaj vydrží veľmi veľmi dlho. Nemá prečo nevydržať. Máme hrozne veľa spoločných zážitkov, ani sa nedá vypichnúť jeden. Proste, keď si s tým správnym človekom a ste na rovnakej vlne, je ti vtipné absolútne všetko.

Všetky moderátorky Fashion Tv spolu skvele vychádzate. To je na čisto ženský kolektív dosť výnimočné...

To je veľká pravda. Dovolím si tvrdiť, že ja asi ani nie som typická žena a viac si asi rozumiem s mužmi. Niekedy sa mi skrátka pozastavuje rozum nad malichernosťami, ktoré ženy riešia. Mám pocit, že tu vo Fashion TV  je to neskutočne správna partia a fakt sme sa našli. To nebýva pravidlom, a preto si to veľmi vážim. Uvedomujem si, aké máme obrovské šťastie všetky, ktoré tam sme. Mimo toho, že robíme fantastickú prácu. Keby nebolo Fashion TV, moje moderovanie dnes nie je nikde, nemôžem sa tým živiť, a tým pádom si nemôžem plniť sen.

Dokážeš si predstaviť aj moderovanie väčších projektov?

Vidím sa kdekoľvek. Fashion TV pre mňa je a vždy bude srdcovkou, no nebránim sa ničomu, čo život prinesie a iným možnostiam. Budem rada, ak budem môcť rásť aj ako moderátorka.

Ľudia ťa začali prirovnávať k Adele Vinczeovej, ktorá je absolútnou moderátorskou špičkou. Aký máš z toho dojem? Necítiš väčšiu zodpovednosť?

Je to obrovská zodpovednosť. Keď sa to stalo prvýkrát, hovorím si, že fuu, to je príliš silná káva. Ani som sa k tomu nechcela vyjadrovať, aby si náhodou niekto nemyslel, že samú seba k nej prirovnávam. Pravdou však je, že Adela je mojím obrovským vzorom. Je to veľká pocta, ale je to zodpovednosť. Tí ľudia to totiž evidujú a potom, keď niekam prídeš, už vieš, že majú nejaké očakávania, že to bude super, majú nastavenú latku. Ale veľmi sa teším a bola by som veľmi rada, ak by tento dojem do budúcna pretrvával. My s Adelou sme úplne iné, ale ľudia zrejme nachádzajú podobu v rámci tej výrečnosti alebo dôvtipu. Inteligenciu budem príležitostne dobiehať, keď si nájdem čas (smiech).

Spomínala si, že máš veľmi blízko k umeniu a hudbe. Venuješ sa tomu aj v súkromí?

Milujem hudbu, je mi strašne blízka a takisto milujem aj divadlo. Mojím obrovským snom bol vždy muzikál. Naozaj nikto nikdy nechcel ísť do muzikálu viac ako ja! Ako malá som začala hrať na flautu. Jedna z najlepších kamarátok mojej maminy, Dáška, ma odjakživa viedla k hudbe. Je to fantastická violončelistka. Čiže s hudbou som začala naozaj ako veľmi malá, asi v šiestich alebo siedmich – s flautou, so saxofónom, potom tam bol spev...  Akurát že ten som neštudovala na ZUŠke. Mala som len veľký chtíč spievať a doteraz ma to doma chytá. Mohli by ste sa pýtať susedov. Lebo ja mám mikrofón, reprák, všetko. Vo veľkom robím koncerty, akurát že nikto nechodí (smiech). Ale nevadí, veď oni raz prídu (smiech).

Tráviš voľné večery aj v tanečných kluboch ako bežní mladí ľudia?

Vôbec. Naozaj sú to už roky, čo absolútne nechodím po žiadnych diskotékach a podobných veciach. Ako o dosť mladšia som si to podľa mňa užívala úplne nadpriemernými dúškami a teraz nič. Ja napríklad vôbec ani nepijem. A to potom človek, ktorý je triezvy a celý večer má pozerať na opitých ľudí, to je zlé. Už vám to ani veľmi vtipné nepríde, akurát si hovoríte, že preboha, toto im zajtra radšej ani nepoviem. Diskotéky ma skrátka nebavia. Čo ma baví, sú balkánske večery. Niečo podobné chceme urobiť aj s kamarátkou, ktorej otec je tiež z Bosny. A toto mňa veľmi baví, živá balkánska hudba, keď sa spieva, keď sú ľudia sami sebou. Nie minisukne, podpätky, opité ženy a nadržaní chlapci. Takže ja som radšej za takéto zábavy.

A čomu sa teda venuješ, keď máš voľnú chvíľu?

Hmm... Jedlu! Ja milujem jesť! A aj variť. Varím skoro každý deň, lebo pre mňa domácnosť bez navareného nie je úplným domovom. Jedlo je strašne super vec. Milujem, keď prídem do bytu a ešte cítim, čo som varila pred pár hodinami. Mám naozaj že úžasné priateľstvá a úžasnú rodinu, čo možno znie ako klišé, ale naozaj je to tak, no a teda naozaj veľa času trávim s nimi a máme taký oddych. Rada chodím na výlety, len tak niekde a tam sa dobre najesť.

Ty si dosť veľký živel, aká si bola v časoch, keď si chodila do školy? Bola si pokojnejšie dieťa alebo si už vtedy bola taká živá?

Bože, toto bude určite čítať moja mama, musím byť úprimná (smiech). Ako som živel teraz, v detstve to bolo až neúnosné. Tak ako spomínam, že som ako chlapec, bolo to tak aj vtedy. Bola som pri každej bitke – chalani a ja. A tam, kde bol nejaký prúser, bolo zvyčajne aj moje meno. Že by som nosila nadpriemerne veľa jednotiek, to sa tiež nedá povedať. Na to bola moja sestra. My sme tak odlišné. Ona bola vždy fenomenálny žiak, strašne ju to bavilo a mňa zasa vždy bavila zábava. Zhoršenú známku zo správania som ale, chvalabohu, nemala nikdy. Vedeli ma doma ako-tak ukočírovať, aby som nebola spratek. Ale pani riaditeľka sem-tam v rozhlase moje meno spomenula. Cítila som sa dosť dôležito, až potom mi došlo, že asi to nie je práve nejaká výhra (smiech).

Momentálne žiješ sama. Kedy si sa osamostatnila?

Osamostatnila som sa od rodičov asi už v dvadsiatke... Tak nejako. Vôbec nie preto, že by sme mali nejaké zlé vzťahy, to vôbec, ale bolo to tým, že ja som asi naozaj v istých veciach asi viac muž (smiech). Mala som strašnú potrebu niečo dosiahnuť, urobiť niečo sama. A vôbec to rozhodnutie neľutujem. Dnes už je taká doba, že niektorí ľudia bývajú u rodičov aj do tridsiatky a je to v poriadku, ale mne to celkom ok nepríde. Najmä teda muži, keď majú trebárs 35 a sú s maminou a vyzerá to ako tá známa reklama na Granko. To osamostatnenie sa je dobré. Každý z nás ten čas, kedy si na to trúfa, cíti inak. Ja som na začiatku tiež zlyhala a išla som naspäť k mame (smiech). Pozerám, že uff, mami... Človek by rád aj jedol, že áno.. (smiech)

Ako to máš s mužmi? Si atraktívne dievča, moderátorka, modelka... Majú pred tebou rešpekt alebo si naopak myslia, že si nejaká pipina, ktorú možno ľahko zbaliť?

Toto vôbec. Ja našťastie naozaj stretávam mužov, ktorí sú maximálne slušní a do konverzácie so mnou idú skôr s takým nejakých rešpektom. Nikdy som sa nestretla s tým, že by si pomysleli, že to bude v pohode, lebo tá má v hlave piliny. Práve naopak. Ale pravdou je, že ja som momentálne tak veľmi zameraná na kariéru, že neevidujem žiadne ponuky. Alebo možno aj sú, len o nich neviem, nevšímam si ich, lebo o ne skrátka nestojím. Pracujem na sebe, som vo veku, kedy si hovorím, že kedy, ak nie teraz? Snažím sa z toho naozaj vyťažiť maximum. Naozaj ma to veľmi baví, obzvlášť v tom našom kolektíve a keď mám za sebou Gabiku Drobovú, lebo veď ona ma zastupuje vo všetkých veciach. To je tak úžasný mentor, že ja jednoducho nemám ani priestor myslieť na to, že by som si za tým svojím snom nešla.

Na niektorých ľudí možno Gabika pôsobí viac seriózne, vyžaruje z nej rešpekt, a pritom vás podporuje vo všetkých bláznovstvách, ktoré s kolegyňami vyvádzate a zjavne sa na vás baví...

Vo všetkom ma podporuje, radí mi... Zaplať pán Boh, že mi dal vesmír do života takýchto správnych ľudí, ktorí mi veľmi pomáhajú. Bez nich by som to takto vôbec nezvládala. Ale ani ja by som to na ňu nepovedala! Tiež som mala na začiatku podobný dojem. My sme si k sebe ale našli postupne takú cestu, že  ona o nás hovorí ako o svojich deťoch. A vo veľa veciach, ktoré robí, vidím, že to tak s nami aj naozaj myslí. Nechcem preháňať, ale je to naozaj veľmi pekné. Mať za sebou človeka, o ktorom vieš, že mu na tebe naozaj záleží. Áno, v istých veciach je rázna, ale keby nebola, tak nedokáže spraviť akciu, kde jej príde niekoľko tisíc ľudí. A spraví ju sama. To je naozaj úžasné a obdivuhodné.

Máš nejaké méty do budúcnosti, ktoré by si chcela dosiahnuť?

No chcem byť v tom muzikáli (smiech). Myslíte, že to bude čítať niekto taký, kto ich robí? Ahojte, veľmi by som chcela byť v muzikáli, je to môj veľký sen! No a okrem toho by som chcela, aby sa mi moderátorsky darilo a aby som rástla. Neuveriteľne ma to napĺňa a mojou filozofiou je, že ja sa ráno zobúdzam s tým, že som šťastná. Naozaj nepreháňam. Nadýchnem sa a som naozaj šťastná, ďakujem za každý jeden deň. Úplne si uvedomujem, že život nie je večný, že to čo máme dnes, zajtra byť nemusí. Toto by som si chcela v sebe stále uchovať a šíriť to ďalej.  Robiť veci čo najlepšie, ako sa dajú.

Je nejaký projekt, do ktorého by si za žiadnych okolností nešla?

Určite by som nešla do nejakých vulgárnych vecí, nahotiniek, prezentovať sa. Preto napríklad veľmi nehovorím ani o svojom súkromí, pretože si hovorím, akých normálnych ľudí toto môže zaujímať? Mám rada veci, ktoré sú obsahovo plné, majú zmysel. Nikdy by som nešla moderovať erotickú reláciu a podobné veci.