DILLÍ/PRAHA - Osobnosť indického politika, bojovníka za národnú nezávislosť a svojbytného mysliteľa Mohandasa Karamčanda (Mahátmu) Gándhího ovplyvnila životy milióny ľudí na celom svete, zvlášť tých utláčaných. Jeden z najväčších duchov Indie, ako býva mnohými označovaný, svoju rodnú krajinu vyviedol z britského područia a dokázal, že zvíťaziť sa dá aj bez zbrane v ruke. Sám bol ale 30. januára 1948 zavraždený.
Kontroverzné Nobelove ceny: Hitler zúril, režimy protestovali a víťazov perzekvovali
Na začiatku Gándhího života nič nenasvedčovalo tomu, že by drobný Mohandas mal dospieť v muža, ktorý sa stane vzorom pre milióny ľudí. Narodil sa 2. októbra 1869 v Porbandare v kaste bohatého obchodníka. V škole nijako nevynikal, naopak sa vyznačoval veľkou dávkou plachosti, nízkou sebadôverou a samotárstvom. V trinástich rokoch sa oženil s rovnako starým dievčaťom menom Kasturbáí. Rozhodujúce skúseností pre jeho ďalší duchovný vývoj sa ukázali byť dva dlhodobé pobyty v cudzine.
Trojročný pobyt v Londýne, kde v rokoch 1888 – 1891 študoval právo, sa niesol v duchu pokusov a omylov. Ohromený a neskúsený mladík sa všemožne snažil vyrovnať britským gentlemanom, skoro ale zistil, že samotná vonkajšia nápodoba mu vytúženú vnútornú istotu neprináša. Začal pomaly experimentovať s jednoduchším spôsobom života. Po návrate domov prijal prácu právneho poradcu indickej firmy moslimského obchodníka Dady Abdulla v juhoafrickej Pretórii.
Z pôvodne plánovaného jednoročného pobytu sa vykľulo dlhých 21 rokov. V Južnej Afrike sa prvýkrát stretol s prejavmi rasovej diskriminácie, objavil svoje poslanie a začal vystupovať proti obmedzovaniu práv indických prisťahovalcov, za čo neunikol väzneniu. "Naučil som sa objavovať lepšiu stránku ľudskej povahy a získať si srdcia ľudí," hovoril. Hoci mu jeho úspešná právnická prax umožňovala život v luxuse, čím ďalej viac inklinoval k asketickému spôsobu života. Veľa času venoval čítaniu náboženských spisov, najmä Bhagavadgíty, a porovnával ich s vlastnými skúsenosťami. Jeho život opanoval ideál nesebeckej služby druhým.
Do Indie sa Mahátma (Veľký duch) vrátil s povesťou umierneného politika ako skúsený veterán nenásilného odporu (ahinsa - nenásilia), presvedčený, že dokáže dosiahnuť politické oslobodenie Indie bez použitia násilia za predpokladu vytrvania vo vnútornej pravde (satjágraha). Aby sa zoznámil s pomermi v rodnej krajine, vydal sa na dvojročnú poznávaciu cestu. Začal propagovať odmietanie spolupráce s koloniálnymi úradmi, vyzýval k občianskej neposlušnosti, spočívajúcej v nerešpektovaní nespravodlivých zákonov. Svoju energiu sústredil na obnovenie sebaúcty tých najneslobodnejších, kasty nedotknuteľných, ktorých nazval božími deťmi.
V roku 1919 stál na čele novozaloženého Indického národného kongresu (INK), ktorého cieľom bolo získanie úplnej nezávislosti Indie. O tri roky neskôr ale za svoju kampaň opäť skončil vo väzení. Vyvrcholením protestov občianskej neposlušnosti proti britskému monopolu sa stal Gándhím organizovaný, mesiac trvajúci soľný pochod, pri ktorom tisíce Indov absolvovali v roku 1930 cestu dlhú 320 kilometrov k pobrežnému mestu Dandy pre vlastnú soľ. Tisíce osôb vrátane ich vodcu skončili vo väzení, mnoho z nich bolo zbitých alebo zabitých. Dosiahli ale svoje, britský soľný monopol bol zrušený.
Hoci bol Gándhí významným protivníkom britskej vlády, tá si ho v predvojnových a vojnových rokoch už nedovolila nepozvať na vyjednávanie o povojnovom usporiadaní Indie. V auguste 1947 bola India rozdelená podľa náboženského kľúča, aj napriek Gándhího odmietavému postoju. Aby aspoň utíšil náboženské strety medzi hinduistami a moslimami, ktoré ani po rozdelení neustávali, začal v januári 1948 protestnú hladovku v duchu svojho hesla "Bez činu zostáva aj tá najkrajšia myšlienka bezcenná". Po piatich dňoch získal od vodcov znepriatelených skupín sľub, že krviprelievanie bude zastavené.
O pár dní neskôr bol osemdesiatročný Gándhí cestou na pravidelnú modlitbu v indickej metropole Dillí zastrelený hinduistickým extrémistom Náthurámom Godsém. Zanechal po sebe štyroch synov a pozoruhodné učenie.
