Osudné miesto, kde Lenku v piatok zrazil vlak. V šoku z miesta činu ušla. (Zdroj: Nový Čas)
PÚCHOV - Priam neskutočný príbeh prežili mladá žena a rušňovodič, ktorých osudy spojila náhoda v piatok medzi zastávkami Nosice - Milochov. Tesne po desiatej hodine dopoludnia prechádzala Lenka (16) cez trať, keď za sebou začula vlak. Rušňovodič Richard ju síce zbadal 150 metrov skôr, zrážke však už nezabránil. Zastavil vlak a spolu s cestujúcimi začali hľadať zranené telo. Živé a zdravé dievča sa však našlo až o pár dní.
Keď rušňovodič Richard zbadal v piatok predpoludním stáť na koľajisku
mladé dievča (16), použil rýchlobrzdu. Potom počul na ľavej strane rušňa
tupý náraz. Vlak zastal, Richard aj s cestujúcimi začali hľadať telo. Všetko
bez výsledne. Keďže nablízku je vodná nádrž, do hľadania zapojili
aj psovodov a hasičov z Púchova. Na vlaku sa údajne nenašla žiadna krv,
iba kusy šiat. Rušňovodič trval na výpovedi, že zrazil mladú ženu.
Niekoľko dní tak Richard prežil v presvedčení, že zrazil a možno zabil mladú ženu. Jej telo však nikto nenašiel. Nik ju nehľadal, nikomu nechýbala.
Železniční policajti sa snažili nájsť obeť aj pod zemou. Stopy a správy o zranenej dievčine ich napokon včera priviedli až k Lenke Močenkovej (16). „Neviem, ako sa k nám dostali, ale včera prišli, a oznámili, čo sa stalo. Nemohla som tomu uveriť, dcéra sa však nakoniec priznala, že vlak zachytil práve ju,“ opisuje mama dievčaťa. Samotnej Lenke ostal po zrážke len odretý lakeť a pár škrabancov na ruke. Hovorí o šoku. „Myslela som si, že prichádzajúci vlak pôjde cez inú koľaj. Rýchliku som stála chrbtom, len som zacítila chvenie na koľajisku. Išla som z neho dole a v tom ma vlak zachytil,“ hovorí dievča, ktoré tadiaľto zvyklo behávať z Nimnice do Púchova. Koľajisko bolo vždy jeho zastávkou. „Tu som vždy pri priehrade zastala a oddychovala. Išla som cez koľaja skúšala svoju rovnováhu,“ vraví. S behaním od piatka nadobro skončila. „Mám strach z vlakov, nájdem si iný šport, pretože behanie mi bude pripomínať hrôzu, ktorú som zažila,“ dodáva.
Po zrážke mladé dievča odišlo domov. Cestou rozmýšľalo, čo povie rodičom. „Klamala som. Povedala som mame, že pri behaní som spadla a zranila sa,“ opisuje Lenka. Neskutočný príbeh so šťastným koncom sa rozriešil až včera, keď sa Lenka priznala. Rušňovodič Richard sa k príbehu odmietol vyjadriť, jeho priebeh však potvrdil.
Niekoľko dní tak Richard prežil v presvedčení, že zrazil a možno zabil mladú ženu. Jej telo však nikto nenašiel. Nik ju nehľadal, nikomu nechýbala.
Železniční policajti sa snažili nájsť obeť aj pod zemou. Stopy a správy o zranenej dievčine ich napokon včera priviedli až k Lenke Močenkovej (16). „Neviem, ako sa k nám dostali, ale včera prišli, a oznámili, čo sa stalo. Nemohla som tomu uveriť, dcéra sa však nakoniec priznala, že vlak zachytil práve ju,“ opisuje mama dievčaťa. Samotnej Lenke ostal po zrážke len odretý lakeť a pár škrabancov na ruke. Hovorí o šoku. „Myslela som si, že prichádzajúci vlak pôjde cez inú koľaj. Rýchliku som stála chrbtom, len som zacítila chvenie na koľajisku. Išla som z neho dole a v tom ma vlak zachytil,“ hovorí dievča, ktoré tadiaľto zvyklo behávať z Nimnice do Púchova. Koľajisko bolo vždy jeho zastávkou. „Tu som vždy pri priehrade zastala a oddychovala. Išla som cez koľaja skúšala svoju rovnováhu,“ vraví. S behaním od piatka nadobro skončila. „Mám strach z vlakov, nájdem si iný šport, pretože behanie mi bude pripomínať hrôzu, ktorú som zažila,“ dodáva.
Po zrážke mladé dievča odišlo domov. Cestou rozmýšľalo, čo povie rodičom. „Klamala som. Povedala som mame, že pri behaní som spadla a zranila sa,“ opisuje Lenka. Neskutočný príbeh so šťastným koncom sa rozriešil až včera, keď sa Lenka priznala. Rušňovodič Richard sa k príbehu odmietol vyjadriť, jeho priebeh však potvrdil.
