BRATISLAVA - Zdá sa, že osmička na konci značí niečo veľké. V minulosti sa práve tieto roky vyznačovali niečím špeciálnym, či už v dobrom, alebo v zlom. Každopádne počas týchto rokov sa diali zmeny, ktoré sa zapísali do dejín. Čaká nás niečo podobné aj v roku 2018?
1848 - Slovenské dobrovoľnícke povstanie
Revolučný rok 1848 znamenal pre Slovákov takmer samostatnosť. Politické udalosti na jeseň toho roku dostali veľmi rýchly spád na území Slovenska, no v znamení zmien sa niesol celý rok. Meruôsme roky sa vyznačovali sériou revolúcií proti vtedajším monarchiám vo väčšine Európy. Pre mnohé krajiny bolo cieľom revolúcií najmä rozšírenie demokratických slobôd, samostatnosť alebo prekonanie roztrieštenosti územia a národné zjednotenie. V polovici septembra vypuklo prvé Slovenské (dobrovoľnícke) povstanie – ozbrojené vystúpenie dobrovoľníckych skupín organizovaných Slovenskou národnou radou na severnom území Uhorska. Vo Viedni sa zhromaždilo asi 200 Slovákov pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu.
Slovenský národ požadoval rovnoprávnosť, vyhlásenie Slovákov za svojbytný národ, bratské spolunažívanie všetkých uhorských národov, prehĺbenie demokratizácie verejného a politického života. Vtedajšia peštianska vláda však zaujala odmietavý postoj. Okrem toho požadovali aj vrátanie pôdy. Napriek neúspechu a mnohým nedostatkom hnutia, slovenský národ po prvýkrát bojoval za svoje práva a vedenie vypracovali demokratický politický program, v ktorom požadovali autonómiu. Národnostná otázka však ostala nedoriešená a viedenská vláda Slovákom priznala niektoré jazykové práva. Politický program si však Slováci nepresadili.
1918 - vznik Česko-slovenskej republiky
V tomto roku sa ukončila prvá svetová vojna, Nemecko bolo porazené, v Amerike a veľkých európskych mestách sa začali zlaté dvadsiate roky. Po konci prvej svetovej vojny 11. novembra 1918 sa po svetových metropolách začali šíriť bujaré oslavy a 20. roky 19. storočia sa neskôr nazývali aj „šialenými rokmi“, rozmohli sa obrovské večierky, kultúra rozkvitala a ženy získavali vo väčšine hlavných demokratických štátoch právo voliť.
Pre Slovákov to znamenalo vznik nového štátu. V októbri vznikla Česko-slovenská republika ako jeden z nástupnícky štátov po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie. Republika bola vyhlásená 28. októbra päťčlenných Národným výborom v Prahe, prezidentom sa o necelý mesiac stal Tomáš Garrigue Masaryk. Nezávislosť Česko-slovenska však uznali vo Washingtone už desať dní predtým.
1938 - Mníchovská dohoda
Mníchovská dohoda (alebo Mníchovský diktát) bola zmluva podpísaná 30. septembra 1938, podľa ktorej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky appeasementu (politiky ústupkov).
1948 - Februárový prevrat
Tento rok sa pre Slovákov niesol v znamení tzv. Víťazného februára, počas ktorého sa dostali na dlhé roky k moci komunisti. Februárový puč (prevrat) je názov komunistického prevratu v Česko-Slovensku, ktorý sa uskutočnil medzi 17. a 25. februárom. Dnes je vnímaný ako prechod od demokracie k totalite a pripojeniu sa k Sovietskemu mocenského bloku.
Komunisti sa dlhodobo pripravovali na prevzatie moci v štáte, pričom sa snažili zdiskreditovať a narušovať činnosť ostatných politických strán. Vládna kríza vyvrcholila 25. februára, kedy komunisti doručili vtedajšiemu prezidentovi Benešovi návrh na vymenovanie novej vlády. Komunisti pokračovali v nátlaku, ktorý sa vyplatil. Beneš prijal demisiu ministrov a súhlasil s vymenovaním novej vlády pod vedením Klementa Gottwalda, ktorý sa neskôr stal aj prezidentom.
1968 - Pražská jar a invázia štátov Varšavskej zmluvy
V 60. rokoch vznikla Československá socialistická republika, v novej ústave boli nové štátne symboly, pevne zakotvený socializmus a potvrdila sa vedúca úloha Komunistickej strany Česko-Slovenska. Prezidentom bol v tom období Antonín Novotný. V tom čase však silnela potreba demokratizácie. Predzvesťou pražskej jari sa stal zjazd spisovateľov v roku 1967 a protikomunistická demonštrácia vysokoškolských študentov.
Postupné uvoľňovanie pomerov viedlo k pražskej jari a Novotného demisii. Plán demokratického socializmu však vzbudil podozrenie z kontrarevolúcie medzi konzervatívnymi komunistickými kruhmi v Moskve. Nádej na „socializmus s ľudskou tvárou“ bola tak Sovietskym zväzom rázne ukončená inváziou štátov Varšavskej zmluvy, ktorá bola oficiálne nazývaná ako „bratská internacionálna pomoc“. Alexander Dubček a iní museli na nátlak Moskvy ustúpiť, do čela KSČ sa dostal Gustáv Husák a začalo sa kruté obdobie normalizácie.
1988 - Sviečková manifestácia
Síce je z historického hľadiska známejší rok 1989, rok predtým sa začali diať veci, ktoré odštartovali revolúciu. Tá vyústila do definitívneho pádu komunizmu v Česko-Slovensku. V marci sa konala Sviečková manifestácia. Bolo to pokojné zhromaždenie občanov za náboženské a občianske práva a slobody v ČSSR. Odohrala sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. S odstupom času je považovaná za jedno z najdôležitejších vystúpení proti komunistickému režimu. Vznikla z podnetu veriacich. Na námestí sa zhromaždilo okolo 3500 osôb, na potlačenie občanov bolo nasadených celkovo 953 príslušníkov Štátnej bezpečnosti.
Zhromaždení občania boli vyzvaní, aby sa rozišli, no nestalo sa tak. Politická komisia vydala príkaz na rozohnanie davu veriacich. Autá VB začali vrážať do ľudí po námestí, bezpečnosť na nich kričala, mlátili ich obuškami a päsťami. Veriaci sa naďalej pokojne modlili. Sviečková manifestácia sa považuje za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality, ku ktorému došlo po Nežnej revolúcii 17. novembra 1989.
1998 - Pád mečiarizmu
Obdobie vlády Vladimír Mečiara je dodnes považované za jedno z najtemnejších období slovenskej politickej scény. Počas jeho vlády sa v 90. rokoch využívali nečisté praktiky, ktoré nakoniec vyvrcholili jeho pádom v roku 1998. Síce voľby opäť vyhral, no nebol schopný zostaviť vládu. Vo funkcii premiéra ho nahradil Mikuláš Dzurinda.
Za jeho vlády sa mnohí stali terčom teroru a vydierania. Čin, ktorý mnohými otriasol, bol únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho a vražda Roberta Remiáša. V oboch prípadoch bol namočený aj Ivan Lexa, vtedajší vedúci SIS. Dodnes si myslí, že spravil pre Slovensko najviac a ľudia jeho prácu neocenili.
2008 - Svetová finančná kríza
Pred desiatimi rokmi svetom otriasla finančá kríza, ktorá mala celosvetový dosah. Dá sa povedať, že krajiny sa z nej spamätávajú dodnes. Už v roku 2007 bola celosvetová ekonomická kríza naznačená niekoľkými dôležitými indikátormi. Prvotnou príčinou bola americká hypotekárna kríza, ktorá postupne prerástla do svetovej finančnej krízy. Významnú úlohu zohrala aj vysoká cena ropy v prvej polovici roka 2008, ktorá viedla k poklesu reálneho HDP a dvihla spotrebiteľské ceny.
Cenu ropy dvíhali špekulatívne obchody, slabý dolár či rastúci dopyt Číny pred olympiádou. Finančná kríza naplno udrela na jeseň 2008. Do problému sa dostali svetové banky i akciové trhy. Hlboký prepad zaznamenali burzy v Prahe či New Yorku. Spojené štáty zažili koncom septembra najväčší bankrot vo svojich dejinách, zrútila sa aj najväčšia americká sporiteľna Washington Mutual. Obrovské problémy mali aj európske štáty. OSN potvrdila, že svetová ekonomika čelila najväčšiemu poklesu od Veľkej hospodárskej krízy z roku 1929.
2018 - Čakajú nás zlomové momenty?
Či nás čaká niečo revolučné, resp. významné aj v tomto roku, samozrejme, nevie predpovedať nikto. Napriek tomu existujú isté náznaky, čo by sa mohlo diať. Mnohí hovoria o predčasných voľbách, páde Smeru, výhre Kotlebu ako starostu či nečakanému rastu jeho moci. Slovensko čakajú komunálne voľby, no podľa politológia Radoslava Štefančíka nejde o tak dôležité voľby, aby sme hovorili o prelomovom roku. Oveľa viac sa toho môže udiať vo svetovej politike.
"V roku 2008 však začala svetová hospodárska kríza, a práve vo svetovej politike nemožno vylúčiť zlomové obdobie. Na čele USA stojí nepredvídateľný človek, na čele Severnej Kórei stojí šialenec, Rusom vládne autoritársky vládca schopný pre svoju popularitu obsadiť časť územia patriaceho inému štátu, Nemci ešte stále nemajú vládu, v Španielsku to vrie, Rakúšania začnú rok s populistami vo vláde, vo voľbách vo viacerých štátoch bodujú populistické formácie, Čína prejavuje ambície stať sa svetovou mocnosťou, stále je prítomná hrozba medzinárodného terorizmu," uviedol Štefančík pre Topky. Ak by sme sa teda mali podľa neho niečoho skutočného obávať, príde to zrejme spoza hraníc Slovenska.