PRAHA - Štátne oslavy sviatku majstra Jána Husa v júli 1925 viedli k vážnej diplomatickej roztržke medzi Československom a Vatikánom, ktorú sa podarilo urovnať až po dva a pol roku. Rokovania vyvrcholili 17. decembra 1927 podpisom stručného dohovoru nazvaného modus vivendi, po ktorom sa do Prahy začiatkom roku 1928 vrátil pápežský nuncius. Ten odišiel v lete 1925 na protest proti vyveseniu husitskej čiernej vlajky s červeným kalichom pred Pražským hradom.
Výročie upálenia Jána Husa sa vtedy slávilo po prvýkrát ako štátny sviatok, a to s výrazným zapojením prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Ten si pritom z roztržky veľa nerobil. "Prezident je v bujarej, bojovnej nálade, zjavne rozhodnutý bojovať s vecou do konca," poznamenal vtedy jeho tajomník František Kučera. "Po večeri hral na klavír a spieval slovanské pesničky, aj cakewalk zatancoval. Na konci zaspieval Kto ste boží bojovníci," dodal sekretár TGM.
Vzťah Prahy a pápežského stolca ale zostal rezervovaný i neskôr, modus vivendi napríklad nikdy nenahradila definitívna medzinárodná zmluva a platil až do roku 1950, kedy komunistický režim prerušil diplomatické styky. Obnovené boli krátko po páde komunistického režimu, dodnes ale nie sú úplne štandardné. Česká republika je napríklad jediným európskym štátom s katolíckou tradíciou, ktorá s Vatikánom nemá riadnu medzinárodnú zmluvu, ktorá by upravila i postavenie katolíckej cirkvi v krajine.
