BUENOS AIRES - "Hydro-akustickú anomáliu" zaznamenali minulý týždeň neďaleko miesta, kde zmizla argentínska ponorka ARA San Juan. Nezvyčajný zvuk zachytili tri hodiny po tom, ako s ňou vojenské námorníctvo posledný raz komunikovalo. Anomália sa vyskytla približne 55 kilometrov severne od poslednej pozície, v ktorej sa ponorka kontaktovala s námorníctvom, uviedol v stredu jeho hovorca Enrique Balbi.
Anomáliu zachytil americký inštitút, ale Argentínu o tom informoval až teraz, uvádza agentúra DPA. Hovorca odmietol odpovedať na otázky novinárov, či nezvyčajný zvuk naznačoval explóziu alebo inú mimoriadnu situáciu v ponorke. Podľa Balbiho do tejto oblasti, ktorú už raz prehľadali, opäť mieria tri plavidlá vojenského námorníctva, aby zistili, či sa tam ponorka s 44 členmi posádky nenachádza.
Nahnevané rodiny
Ich príbuzní medzitým kritizovali úsilie záchranárov. "Sme naozaj udivení, že ju nevedia nájsť. To nie je možné, že v tejto fáze nevedia, kde je," povedal Claudio Rodriguez, brat jedného z členov posádky. Námorníctvo čelilo obvineniam, že sprvu zdržovalo pátranie v dôsledku administratívnych postupov a slabej komunikácie s vládou.
Neznámy objekt na dne oceánu
Lietadlo americkej armády, zapojené do pátrania po stratenej argentínskej ponorke, spozorovalo v utorok na dne Atlantického oceánu neznámy objekt. Radar lokalizoval oblasť so zmenenou teplotou približne 70 metrov pod hladinou v južnej časti Atlantiku. Avšak dôkladný prieskum oblasti nepreukázal žiadne známky o tom, že by sa tam nachádzala ponorka ARA San Juan.
Kritická hladina kyslíka
Pátra po nej takmer 4000 ľudí z desiatich krajín v plavidlách aj lietadlách. Očakáva sa, že počasie sa ešte zhorší, čo môže hľadanie ešte viac sťažiť. Agentúra Reuters uvádza, že pátranie sa dostalo do kritickej fázy, keďže kyslík mal podľa prepočtov vystačiť ľuďom v ponorke maximálne do stredy.
"Predpokladám, že posádka už dostala pokyn, aby obmedzila pohyb aj hovor, a šetrila tak kyslíkom," domnieva sa profesor Robert Farley z univerzity v americkom štáte Kentucky. Naučiť sa spomaliť dýchanie k uchovaniu kyslíka patrí podľa neho k najdôležitejším častiam výcviku posádok. V stroskotanej ponorke je zrejme aj chladno a vlhko a situácia je náročná na psychiku, ale aj na to musia byť vojaci v ponorke maximálne trénovaní.
Profesor Farley podľa BBC odhadol dobu prežitia posádky argentínskej ponorky asi na desať dní odvtedy, keď sa im podarilo naposledy vyplávať nad hladinu. Pri poslednom kontakte so základňou ale ponorka hlásila problémy s batériami. Preto im zrejme neskôr vysadili motory aj systém komunikácie. V prípade, že by mali elektrinu, mohli by vyrábať kyslík elektrolýzou morskej vody.
Prerušenie kontaktu
Kontakt so 65-metrovou dieselelektrickou ponorkou nemeckej výroby sa prerušil 15. novembra v zálive San Jorge, keď sa počas návratu zo základne pri meste Ushuaia vracala do svojho domovského prístavu Mar del Plata. Plavidlo je súčasťou argentínskeho vojenského námorníctva od roku 1985. Od roku 2007 sa podrobovalo generálnej oprave, ktorá bola z dôvodu rozpočtových škrtov ukončená až v roku 2014.
Británia poslala posily
Britské ministerstvo obrany vyslalo ďalší stroj, helikoptéru Voyager, do pátrania po nezvestnej argentínskej ponorke so 44 námorníkmi na palube. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP. Vrtuľník Voyager Britského kráľovského letectva pristál v Argentíne v stredu, približne 35 rokov po tom, čo Spojené kráľovstvo podniklo krátku vojnu proti tejto juhoamerickej krajine kvôli vlastníctvu Falklandských ostrovov. Tie sa nachádzajú juhovýchodne od pobrežia Argentíny a sú zámorským územím Británie.
Vrtuľník Voyager je plný technického vybavenia - vrátane 12 prístrojov na záchranu života, teda aj kyslíkových. Helikoptéra sa zapojila do pátrania a pridala sa k hliadkovaciemu ľadoborcu HMS Protector Britského kráľovského námorníctva, k pobrežnému hliadkovaciemu plavidlu HMS Clyde a k vojenskému lietadlu Britského kráľovského letectva C-130.
