ŠTOKHOLM - Pohltení prepadnutou pôdou. Spláchnutí lavínou bahna. Utopení, keď sa preborili pod tenkým ľadom. To je osud, ktorý pred tisíckami rokov stretol na Sibíri mnoho mamutov. Ich dobre zachované fosílne pozostatky poskytli paleobiológom možnosť nahliadnuť do ich života. A teraz po genetických analýzach mamutích obetí prírodných pascí urobil vedecký tím ohromujúci objav - väčšina z nich boli samce, napísal spravodajský server The New York Times.
FOTO Kopali železničný tunel, keď natrafili na unikát: Vedci hovoria o úžasnom objave
"U mnohých druhov platí, že samce majú tendenciu robiť pochabé veci, kvôli ktorým zahynú hlúpym spôsobom. A zdá sa, že pre mamuty to platilo tiež," hovorí Love Dalén, evolučný biológ Švédskeho prírodovedného múzea.
V štúdii, ktorá vyšla začiatkom novembra v časopise Current Biology, Dalén a jeho kolegovia analyzovali takmer 100 mamutích kostí, zubov a klov. Zistili, že zhruba dve tretiny z nich pochádzajú od samcov.
Podľa ich hypotézy by tento posunutý pomer mohol súvisieť s riskantným správaním, do ktorého sa mladé samce púšťajú, keď opustia ochranu matky a začnú žiť osamote. "Staré samice sú veľmi skúsené, vo všetkom sa vyznajú najlepšie," povedal profesor Dalén.
Tento objav bol pritom vlastne náhodný, uviedla Patrícia Pečnerová, doktorandka Štokholmskej univerzity a hlavná autorka štúdie. Na pohlavnú disproporciu prišla, keď zadávala údaje pre iný projekt o mamutej genetike.
"Keď sme vypĺňali dáta do tabuľky, videli sme, že je tam príliš veľa samcov. Oveľa viac, než by ich malo byť," povedala. "Boli sme naozaj prekvapení, keď sme videli, že samcov je dvakrát toľko než samíc, pretože nič v predchádzajúcom výskume nenasvedčovalo, že by to tak malo byť," dodala.
Vedecká supersenzácia: Do dvoch rokov možno budú po Zemi chodiť prehistorické monštrá
Predchádzajúca štúdia mamutích pozostatkov v Hot Springs v Južnej Dakote zistila, že medzi 14 mŕtvymi mamutmi bolo 13 dospelých samcov a jedna samica. Štúdia, ktorú uskutočnila Pečnerová, skúmala pomer pohlaví s pomocou genetiky.
Celkom 98 jedincov, ktoré tím analyzoval, pochádzalo zo severnej časti Sibíri a ich ostatky sa našli počas posledných štyroch desaťročí. Najstarší z nich bol mamut, ktorý žil pred viac ako 60-tisíc rokmi a najmladší zhruba pred 4000 rokmi. Genetické údaje neposkytli informáciu o tom, v koľkých rokoch mamuty uhynuli; len ich pohlavie.
Aby mohol tím získať vzorky DNA, musel najprv obmedziť riziko kontaminácie. Preto pracovali v čistom laboratóriu v oblekoch podobných tým, aké nosia lekári starajúci sa o chorých, ktorí sa nakazili vírusom ebola. Z každej vzorky odkrojili niekoľko milimetrov, a potom ich navŕtali, aby získali genetické údaje. Zistili, že zo skúmaných jedincov bolo 66 samcov a 29 samíc.
Najväčším obmedzením štúdie je, že vysvetlenie vedcov, prečo je taký nepomer medzi uhynutými samcami a samicami, je špekulatívne a založené prevažne na správaní súčasných slonov. Stavia na predpoklade, že mamuty, rovnako ako slony, žili v matriarchálnych stádach, kde samice chránia mláďatá.
Ale zhruba vo veku 14-15 rokov, kedy samce vstúpia do puberty, opúšťajú stádo a buď sa z nich stanú samotári, alebo sa pripoja k skupine samcov, ktorú vedie jeden z nich - a zvyčajne mu chýbajú znalosti a skúsenosti, aké majú staré samice. A to mohol byť okamih, kedy urobili niečo riskantné, kvôli čomu skončili v zmrznutej sibírskej pôde.
Prírodné pasce mamuty rýchlo pochovali a ochránili ich pred mrchožrútmi. Vedci uviedli, že ich zistenia nijako nevypovedajú o pomere pohlavia mamutej populácie, ktorá bola podľa ich predpokladov 50 na 50; svedčia len o tom, že samce s väčšou pravdepodobnosťou hynuli spôsobom, ktorý uchoval ich ostatky po tisíce rokov neporušené.
