BRATISLAVA - Slovenská republika dokáže byť vplyvnou a sebavedomou krajinou iba v rámci súdržnej EÚ, pričom každý jeden z dôležitých problémov nedokáže vyriešiť žiaden štát EÚ samostatne. Zhodli sa na tom v pondelok traja najvyšší ústavní činitelia - prezident SR Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko (SNS) a premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorí spoločne rokovali na Bratislavskom hrade.
"Som veľmi rád, že sme sa my traja zhodli a pripravili spoločné vyhlásenie k témam EÚ a k téme našej bezpečnosti, k nášmu členstvu v NATO. Je to dôležité pre našu krajinu, lebo ide o život našich ľudí, budúcnosť našej krajiny a bezpečnosť občanov. Pokladám za nesmierne dôležité, aby sme my traja vždy a pri každej príležitosti potvrdzovali smerovanie našej krajiny, hodnoty a spojenectvá, ku ktorým sa SR prihlásila," povedal Kiska.
Prezident upozornil, že dnes sa už nemožno spoliehať na širokú vnútropolitickú zhodu o smerovaní Slovenska. "Naopak, silnejú protiintegračné hlasy. Nemôžeme sa spoliehať automaticky ani na podporu verejnej mienky. Musíme byť k ľuďom úprimní a obhajovať naše záväzky," apeloval.
Kiska je presvedčený, že traja najvyšší ústavní činitelia majú povinnosť ukázať a presviedčať občanov, že dokážeme byť sebavedomou a vplyvnou krajinou iba v rámci súdržnej EÚ. "Ľudia sa potrebujú cítiť bezpečne, preto som privítal, že vláda schválila novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu. Verím, že ju podporí aj NR SR," odkázal.
Hlava štátu Ficovi a Dankovi navrhla, aby sa stretli pred každým dôležitým samitom EÚ a NATO. "Musíme ukázať našim ľuďom, že v otázkach strategického záujmu našej krajiny držíme spolu," dodal Kiska s tým, že by malo byť viac počuť jednotlivých ministrov pri otázkach ako spoločný európsky prokurátor, dobudovanie jednotného trhu či bankovej únie.
Danko pripomenul, že Slovensko zvládlo predsedníctvo v Rade EÚ, je však smutný, že sami doma nevieme niektoré veci doceniť. "Stále sa polarizujeme a potom tu narastajú populistické sily, ktoré okrem urážok a kritiky nedokážu nič priniesť," podotkol. Je však rád, že traja najvyšší ústavní činitelia dokážu deklarovať jednotu v otázkach zahraničnej politiky.
Podľa Danka je veľmi dôležité, aby si každý vstúpil do svedomia. "Apelujem, aby aj médiá pomohli tomu, aby Slovenská republika mala dobrý obraz v zahraničí. Aby sme nedovolili tento štát ovládať ľuďom, ktorí sa dnes krížom celou Európou dostávajú k moci. Jasne vnímame aj problémy EÚ, ale je veľmi dobré, že sa tu bavíme otvorene o procesoch, ako Úniu podporiť. Naša deklarácia neznamená bezhlavé preberanie európskych procesov, ale znamená, že tam, kde sa Únii darí, tam majú tieto procesy od nás troch jednohlasnú podporu," deklaroval.
Fico je presvedčený, že Slovensko sa stáva proeurópskym ostrovom v stredoeurópskom regióne. "SR je krajina, ktorá má v otázkach zahranično-politickej orientácie jasno. Traja najvyšší ústavní činitelia hovoria spoločným jazykom. Kiskovi sme chceli ukázať súdržnosť koalície, preto bol prítomný aj Béla Bugár (Most-Híd). Vieme, čo chceme, a robíme aj konkrétne kroky," uistil.
Predseda vlády tvrdí, že v oblasti zahraničnej politiky Slovensko urobilo dieru do sveta. "Sme rešpektovaná krajina, ktorá ukázala, že vie riadiť komplikované procesy. Preukázali sme suverenitu v téme migrácie aj pri dvojakej kvalite potravín a chceme ju ukázať aj pri zostavovaní rozpočtu EÚ. Zostali akýmsi proeurópskym ostrovom v strede Európy a ja si želám, aby táto orientácia zostala, lebo nič iné nesvedčí Slovensku ako európska integrácia," dodal.
Traja najvyšší ústavní činitelia v prijatej deklarácii vyhlasujú, že budú spoločne dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR, a to navonok v zahraničí aj voči občanom SR. Budú tiež podporovať budúcnosť Slovenska v jadre EÚ a kontinuálne prehlbovanie eurozóny. Budú sa zasadzovať za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie spotrebiteľov.
Kiska, Danko a Fico budú podporovať aj "silný a múdry rozpočet EÚ", presadzovať kroky posilňujúce bezpečnosť našich občanov a podporovať plnenie našich spojeneckých záväzkov, ktorých súčasťou je dosiahnutie obranných výdavkov na úrovni 1,6 percenta HDP do roku 2020.
