YALE/KÁHIRA - Zachovať starobylé pamiatky v Egypte bude pre budúce generácie kvôli klimatickým zmenám čoraz zložitejšie. Posledná štúdia Yalskej univerzity však dokazuje, že táto krajina vždy zápasila s obrovskými zmenami počasia. Egypt sa vraj odjakživa zmietal medzi obdobiami ničivého sucha a záplav, obdobím úrody a katastrofálneho hladomoru. Nepriaznivý vplyv počasia by dokonca mohol byť jednou z príčin zániku Starej Ríše.
Štúdia, ktorú uskutočnili vedci z univerzity v Yale, sa zamerala na výskum starodávnej civilizácie Egypta, ktorej vládli faraóni. Podľa jej výsledkov bola krajina vždy sužovaná prírodnými katastrofami. V poslednom výskume sa vedci snažili zistiť, ako veľmi rieka Níl a jej hladina ovplyvňovala život starých Egypťanov. Dospeli k záveru, že veľké sopečné výbuchy, ktoré zasahovali tok rieky, spôsobovali časté záplavy. Ak sopečná aktivita ustala, Níl dokázal udržať hladinu vody prospešnú pre poľnohospodárov. Inokedy zasa sopky zapríčinili ničivé sucho. Pre pestovanie plodín bolo dôležité aj prúdenie letného monzúnu, ktorý prinášal vlhký vzduch od oceánu.
Fascinujúca staroveká civilizácia vstáva zo zabudnutia: Zatienila aj Egypt a Mezopotámiu
"Život Starých Egypťanov závisel takmer výlučne na tom, akú silu mal tok Nílu," povedal profesor dejín na univerzite, Joseph Manning. "Mimoriadne dôležitý pre poľnohospodárstvo, a tým pádom aj pre celkové prežitie, bol letný monzún, ktorý prúdil do východnej Afriky," poznamenal.
V prípade neúrody sužoval obyvateľov hlad a z toho plynúce nepokoje a vzbury. A ak bola hladina rieky ustálená, darilo sa poľnohospodárstvu a v krajine rástla prosperita. Závislosť kvality života starých Egypťanov od Nílu bola podľa vedcov priam kľúčová. "Ekonomický úpadok krajiny mohol byť zapríčinený práve nepriaznivou klímou. Aj toto všetko pravdepodobne urýchlilo pád Starej Ríše," dodal Manning.
