SACRAMENTO - Pilotov, ktorí koncom druhej svetovej vojny alebo krátko po nej prekonali rýchlosť zvuku, bolo zrejme viac, ale len jedinému patrí oficiálne prvenstvo. Američan Charles Yeager sa do dejín letectva zapísal 14. októbra 1947, keď prekročil zvukovú bariéru vo vodorovnom a hlavne plne riadenom lete.
Premiérové pokorenie rýchlosti zvuku je síce najslávnejším Yeagerovým činom, na konte má ale aj ďalšie úspechy. Prvýkrát na seba upozornil už ako stíhač v druhej svetovej vojne, keď svojich nadriadených presvedčil tom, aby ho znovu nasadili do akcie. Pri jednom z prvých letov ho totiž v marci 1944 nad Francúzskom zostrleili a on sa potom s pomocou odbojárov dostal späť do Británie. Takí letci pritom mali zakázané lietať do bojov, aby pri prípadnom ďalšom zostrele a zajatí nevyzradili svojich pomocníkov.
Charles "Chuck" sa vtedy obrátil priamo na najvyššieho spojeneckého veliteľa Dwighta Eisenhowera a ten, pretože po invázii do Normandie už partizánom veľké nebezpečenstvo nehrozilo, s opätovným nasadením 21-ročného pilota súhlasil. Yeager, ktorého k úspešnej kariére vojenského letca predurčil okrem iného výborný zrak, sa za toto rozhodnutie odvďačil. Keď vojna v Európe skončila, mal na konte viac ako jedenásť zničených nepriateľských lietadiel, päť z nich dostal dokonca za jediný deň.
K letectvu farmárskeho syna pôvodne vzali len ako mechanika. "Prvý raz som letel až po tom, čo som požiadal o zaradenie do pilotného výcviku. Ovracal som vtedy celé lietadlo a hovoril som si "Yeager, ty si urobil veľkú chybu"," zaspomínal nedávno na Twitteri na svoju prvú skúsenosť s lietaním.
Do USA sa Chuck vrátil po absolvovaní 61 bojových akcií vo februári 1945, uniformu ale mladík, ktorý svoje stroje pomenúval Glamorous Glennis po svojej životnej láske a neskoršej manželke, ešte nevyzliekol. Pilot, ktorý mal na konte dokonca zostrel nemeckej prúdovej stíhačky Messerschmitt Me 262, namiesto do civilu zamieril medzi vojenskú elitu - skúšobných letcov. A na jeseň 1947, keď slúžil na leteckej základni v Kalifornii, sa na Yeagera usmialo šťastie.
Bell X-1 mal už za sebou množstvo letov, firemný pilot chcel ale za prekonanie rýchlosti zvuku vtedy astronomických 150-tisíc dolárov. Letectvo sa preto rozhodlo využiť vlastných pilotov a voľba padla práve na Charlesa. Stačilo pritom málo a v rekordných tabuľkách mohlo byť zapísané iné meno. Dva dni pred letom si totiž pri páde z koňa zlomil dve rebrá. Zranenie ale zatajil, zveril sa iba manželke a kamarátovi a kolegovi Jackovi Ridleymu, a pre lieky si radšej zašiel k veterinárovi. Bolesti pritom Yeagera trápili tak, že ani nebol schopný zaistiť vstupný poklop. S tým mu pomohol Ridley. Bell X-1 nebolo len také nejaké obyčajné lietadlo. Bol to experimentálny stroj, skonštruovaný práve na dosiahnutie vysokých rýchlostí a tomuto účelu bolo podriadené všetko. Tvar pripomínal projektil a v materiáloch NASA sa dokonca píše, že ako vzor pre tvar trupu poslúžil náboj do guľometu.
Pilotov miesto bolo dosť nepohodlné a lietadlo naviac nevedelo samo vzlietnuť, tak ho do vzduchu vynášal bombardér B-29. Až vo výške 2,5 kilometra si pilot do stroja preliezol a o ďalšieho 3,5 kilometra sa Bell X-1 ocitol sám vo vzduchu. Pamätného 14. októbra 1947 Charles postupne zapínal štyri raketové motory a Glamorous Glennis rýchlo stúpala do výšky. Ručička rýchlomera sa blížila k okraju stupnice, ktorá končila hodnotou mach 1 (rýchlosť zvuku), aby sa nakoniec dostala úplne mimo nej. Ostatné prístroje ale rekord zaznamenali - vo výške 13 kilometrov letel rýchlosťou 1127 kilometrov za hodinu, takže mach 1,06.
V 50. rokoch sa Chuck vrátil k stíhačom, prešiel veliteľskými pozíciami. V Nemecku a juhovýchodnej Ázii lietal aj vo vietnamskej vojne. Uniformu vyzliekol v roku 1975, s letectvom ale zostáva 94-ročný Yeager dodnes v kontakte. Pred piatimi rokmi si v stíhačke F-15 zopakoval nadzvukový let, pravidelne taktiež komentuje dianie okolo lietania i mimo neho na Twitteri.
