LONDÝN - V 50. rokoch 19. storočia mala polovica obyvateľov Spojených štátov pri narodení šancu dožiť sa iba 40 rokov. Teraz môžu Američania očakávať, že budú žiť najmenej do 78 rokov. Nedávny lekársky ýskum podráždil predstavivosť ľudí sľubami, že by bolo možné predĺžiť ľudský život ešte viac. Ale aké následky by to malo pre spoločnosť? zamýšľa sa BBC News.
Potreba prísnej kontroly populácie nie je čistou fantáziou; až donedávna presadzovala napríklad taká Čína politiku jedného dieťaťa, ktorú zaviedla ešte v 70. rokoch minulého storočia, aby dostala pod kontrolu prudko stúpajúci počet obyvateľov. Človek by si mohol myslieť, že dlhšie žijúca spoločnosť povedie ku zvýšeniu populácie, ale realita je dosť odlišná. Nárast populácie viac ovplyvňuje pôrodnosť než úmrtnosť.
"Z krátkodobého hľadiska pokles úmrtnosti povedie k rastu populácie. Z dlhodobého hľadiska je určujúcim faktorom plodnosť a nie úmrtnosť," uviedla Jane Falkinghamová, profesorka a riaditeľka Strediska pre populačné zmeny Southamptonskej univerzity.
Ako bude vyzerať Slovensko o 30 rokov: Prestarnutá krajina a veľa ďalších prekvapení
Nedávne klinické testy na myšiach zistili, že diabetické myši dostávajúce liek metformín, ktorý je na trhu od roku 1957, žili dlhšie než nediabetickí jedinci, ktorí tento liek neužívali. Výskum naznačil, že by metformín mohol chrániť i proti samotnému starnutiu a nielen proti cukrovke druhého typu. Existujú však aj potenciálne druhy farmaceutickej liečby, ktoré by mohli nielen chrániť proti starnutiu, ale naviac zvrátiť následky samotného starnutia. Ukázalo sa, že takmer upírska praktika, kedy starí ľudia dostávajú krvné transfúzie od mladých darcov, má isté liečebné účinky.
Túto fascináciu potenciálne oživovacích schopností krvi ako prvý preskúmal nemecký lekár Andreas Libavius v roku 1615, keď zvažoval možnosť napojenia žíl staršieho muža na žily mladého. Veril v úspech tejto metódy. A výsledky pokusov z roku 2005 ukázali, že táto myšlienka má sľubný potenciál. Staré myšli začali byť s mladšou krvou zdravšie, zatiaľ čo mladé myši, ktoré dostali krv starších, sa cítili podstatne horšie. Ale nesmú sa prehliadať riziká spojené s krvnými transfúziami, ako sú poranenia pľúc či infekcie.
Vyvíjajú sa však aj druhy liečby, ktoré nie sú tak kontroverzné, a údajne sa počas laboratórnych testov ukázali rovnako účinné. Myšiam boli odstránené senescentné bunky - teda tie, ktoré sa už nedokážu deliť a tvoriť bunky nové - s pomocou injekcie látky nazvanej Foxo4-DRI. Táto látka v podstate narušuje prirodzený proces, ktorý bunke hovorí, že sa má prestať deliť. Pokusné myši majú teraz tridsať mesiacov, čo zodpovedá sto ľudským rokom. Zostávajú stále aktívne, čo dokazuje, že nejde len o dočasný efekt.
Aké budú následky, pokiaľ tieto techniky uspejú a podarí sa radikálne predĺžiť život? Jedným z možných problémov je, že ľudia žijúci dlhšie prispejú k negatívnym následkom preľudnenia, ktoré patrí medzi čím ďalej tým pálčivejšie problémy 21. storočia. Existuje taktiež etický problém. Pokiaľ nebude liečba spomaľujúca starnutie dostupná pre všetkých, hrozí vznik spoločnosti rozdelenej na dve vrstvy - na tých, ktorí si ju budú môcť dovoliť, a na tých, ktorí naopak nie. Už teraz žijeme v sociálne nerovnom svete. Dieťa narodené v slume v Nairobi má dosť odlišný život od dieťaťa narodeného v londýnskom Kensingtone. Aj v prípade, že by lieky spomaľujúce starnutie boli rozdeľované rovnomerne, stálo by ľudstvo pred následkami neustále starnúcej populácie, aké v súčasnosti rieši napríklad Japonsko.
Mnoho starších ľudí sa potýka s chorobami, ako je rakovina, srdečné ochorenia, demencia či ďalšie. Väčšina súčasných lekárskych výskumov sa tak nesústreďuje na to, aby sme žili dlhšie, ale aby sme boli zdravší, a tým si sami predlžovali život a oddialili nástup nemohúcnosti.
