BRATISLAVA - Najväčšie problémy žúp, nespokojnosť s ich vedením či tlak na vládu, aby sa im venovala viac. To sú všetko témy, na ktoré nám v rámci predvolebného špeciálu odpovedali kandidáti na post predsedov VÚC.
Bratislavský samosprávny kraj
Bratislavskú župu sa budú usilovať ovládnuť sedemnásti kandidáti. Okrem súčasného predsedu Pavla Freša medzi nich patrí poslanec Juraj Droba, starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý, bývalý primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik, vicestarosta mestskej časti Jarovce Jozef Uhler, starosta časti Vajnory Ján Mrva či publicista Daniel Krajcer.
Županom sa chce stať aj spevák, moderátor a podnikateľ Martin Jakubec, Milan Lopašovský zo strany SMS, nezávislý kandidát Jozef Danko, novinár Ľubomír Huďo, za Stranu zelených Slovenska (SZS) kandiduje jej predsedníčka Natália Hanulíková, pedagóg Marián Leinerovič kandiduje za Nový parlament.
SNS nominovala štátneho tajomníka MZVaEZ SR Lukáša Parízka, Komunistická strana Slovenska prekladateľa Jalala Suleimana a Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku kultúrno-osvetového pracovníka Andreja Trnovca. Kandiduje aj Rastislav Blaško.
PAVOL FREŠO (nezávislý)
Foto: SITA/Peter Maďar
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Župa je finančne zdravá, podarilo sa nám radikálne znížiť dlh zo 46,09% v roku 2009 na 27,79% ku koncu prvého polroka 2017. Napriek tomu sme rozbehli modernizačné projekty na našich školách a domovoch sociálnych služieb, na stredných školách budujeme centrá odborného vzdelávania a prípravy, s partnermi sme vytvorili excelentnú Duálnu akadémiu a zachránili sme Cvernovku či Starú jedáleň . Vybudovali sme unikátnu dotačnú schému na podporu kultúry, turizmu, vzdelávania, športu a rozvoja vidieka. Pripravujeme vybudovanie rodinného parku v Petržalke či záchranu areálu bývalej fabriky na Patrónke. Tých úspešných projektov, ktoré skvalitňujú život v našom kraji, však bolo omnoho viac.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Najvážnejšími problémami sú doprava a výrazne obmedzené možnosti čerpania eurofondov. Dopravnú situáciu v kraji môže výrazne vylepšiť projekt dopravy zdarma, na ktorú by mali nárok všetci obyvatelia kraja. Predpokladám, že tento projekt by mohol motivovať desiatky tisíc ľudí, ktorí tu žijú, nahlásiť si aj trvalý pobyt v kraji. Tým by ich podielové dane plynuli do rozpočtu župy, Bratislavy alebo obce, v ktorej bývajú. Vďaka tomu by zavedenie dopravy zdarma nespôsobilo výpadky v rozpočtoch BSK a Bratislavy. V Bruseli sa zároveň snažíme presvedčiť politikov, že štatistiky, podľa ktorých patríme medzi najbohatšie regióny a preto máme výrazne obmedzené eurofondy, sú zvrátené. Keby sme mohli čerpať eurofondy tam, ako ďalšie kraje, modernizácie župy by prebiehala ešte rýchlejšie.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Samozrejme. Všetky platby si budete môcť pozrieť na transparentnom účte.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Neviem, či je to úplne vhodné J Vždy, keď vláda venuje viac pozornosti VÚC, tak jej chce zobrať nejakú z kompetencií alebo časť príjmov. Naposledy to bolo v oblasti odborného vzdelávania. A pritom som presvedčený, že práve kraje majú najlepšie informácie o potrebách trhu práce, pretože komunikujeme s firmami a vieme, o ktoré profesie majú záujem. Práve preto sme vytvorili s Volkswagenom a ďalšími partnermi Duálnu akadémiu, práve preto budujeme na školách centrá odborného vzdelávania, dokonca podporujeme rozširovanie a modernizáciu materských škôl.
JURAJ DROBA (SaS, OĽaNO-NOVA, KDH)
Foto: SITA/Peter Maďar
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Výkon a výsledky kraja sú podpriemerné. Obyvatelia nemajú pocit, že župa má zmysel. Nikto sa ich nesnaží vtiahnuť do diania ani ich motivovať, aby sa spolupodieľali na jej rozvoji.
Osem rokov pôsobenia súčasného župana je podľa mňa premárnenou príležitosťou. Pavla Freša vnímam ako opotrebovaného politika, ktorý už župe nemá čo odovzdať. Takisto je problém, že sídlo BSK sa stalo odkladiskom pre bývalých členov skrachovanej SDKÚ.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Župa musí v prvom rade prestať skrývať pred verejnosťou čo robí a na čo míňa peniaze, musí reagovať za kritiku a vyvodzovať zodpovednosť za chyby. A musí vynikať v transparentnosti, hospodárnosti a komunikácii s občanmi.
Potrebuje nové nápady, znížiť prezamestnanosť úradníkov, lepšie a transparentnejšie obstarávanie. Nulovou toleranciou ku korupcii by sa dalo ušetriť 15 až 20 percent peňazí a mohli by sme ich použiť na ďalšie projekty. A potrebuje odvahu robiť veľké projekty.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Financovanie kampane je verejné a každý sa k nemu ľahko dostane. Keďže mne aj ostatným kandidátom financuje kampaň strana, všetky príjmy aj výdavky sú zverejnené na transparentnom účte SaS: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5131657208. Strana každému kandidátovi na župana prispela sumou 100-tisíc eur, ďalších 20-tisíc dávam z vlastných prostriedkov.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Systém VÚC sa počas doterajších rokov neuchytil, ľudia jednoducho tieto voľby viac-menej ignorujú. Aj SaS považuje tento systém za nevyhovujúci. Samotné VÚC by sme najradšej zrušili a ich kompetencie rozdelili medzi štát a obce. Chceme teda tlačiť opačne a vôbec by mi nevadilo, keby som bol tým posledným, ktorý na župe zhasne.
MILAN FTÁČNIK (nezávislý)
Foto: ftacnik.sk
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Rozhodol som sa kandidovať na post predsedu Bratislavského kraja, pretože si myslím, že na najvyššom poste je potrebná zmena. Pavol Frešo už vyčerpal svoje možnosti pri riadení kraja. Jeho úspešným projektom bola realizácia cyklistického Mostu slobody ponad Moravu, ale inak má na svojom konte veľa mínusov. Nedokázal zabezpečiť zosúladenie grafikonov železničnej, prímestskej autobusovej a mestskej hromadnej dopravy v rámci integrovanej dopravy v kraji, takže na tej istej trati chodí vlak aj autobus a klesá počet cestujúcich. Dodnes nie je ani len naprojektovaný, nieto ešte začatý obchvat Pezinka, o ktorom sa roky hovorí, lebo Pezinok má tretiu najväčšiu intenzitu automobilov v kraji. Ešte stále sa nezačala zásadná rekonštrukcia mimoriadne vyťaženej cesty Rohožník Malacky, po ktorej chodia stovky nákladných áut. Starostovia márne čakajú na prisľúbené opravy ciest II. a III. triedy, za ktoré zodpovedá kraj, a nikto im ani nevysvetlí, prečo sa oprava cesty odkladá na ďalší rok. Kraj nebol ochotný platiť za autobus Bratislava Čierna voda, hoci je zo zákona zodpovedný za prímestskú dopravu a až na moju intervenciu sa rozhodlo, že to od 1.9. tohto roku prevezme na seba, inak by autobus nejazdil. Keď k tomu pridám škandalózne obstarávanie v divadle Aréna, ktoré zrušil predseda kraja až po kritike zvonku, tak musím konštatovať, že v činnosti župy sa viac prejavujú lobistické tlaky ako verejný záujem. Nestačí sa len ukazovať na podujatiach a sľubovať, ľudia čakajú výsledky a tých je za 8 rokov obdobia Pavla Freša žalostne málo.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Je to jednoznačne doprava. Počet áut na tisíc obyvateľov je u nás väčší ako vo Viedni. Prejazdy áut dosahujú najvyššie intenzity na Slovensku a autá každé ráno stoja v kolónach prakticky na všetkých príjazdoch do Bratislavy. Riešením záťaže, ktorú autá prinášajú do stredu miest a obcí kraja je najmä budovanie obchvatov miest, ako aj zákaz prejazdu nákladných automobilov cez obce. Ale skutočným riešením narastajúcich dopravných potrieb obyvateľov je vybudovanie fungujúceho systému integrovanej verejnej dopravy. V nej kľúčovú úlohu hrá vlak, a to preto, že železnica má od ostatnej dopravy oddelené koľaje a veľmi rýchlo sa dostane bez čakania v zápchach prakticky až do centra mesta. To vyžaduje na jednej strane zvýšiť kapacitu vlakov, aby obslúžili väčšie množstvo cestujúcich a na druhej strane riešiť dostupnosť vlakovej zastávky.
Základom budovania systému mestskej hromadnej dopravy, ak nemáme metro, je využitie potenciálu koľajovej dopravy. Na jednej strane to znamená budovanie nových zastávok na existujúcich železničných tratiach a k tomu prestupné miesta na MHD, ako to bude v Devínskej Novej Vsi, Vrakuni alebo Petržalke, aby sa viac využili železničné koľaje na vnútromestskú dopravu. Na druhej strane to znamená budovanie nových električkových tratí. Bratislava ich má 40 km, rovnako početné Brno až 80 km. V Bratislave sme vybudovali za posledných 25 rokov 2,4 km novej trate do Petržalky a mesto pripravuje ďalšie 4 km trate až na Janíkov Dvor. Ale územný generel dopravy identifikoval ďalších 22 možných nových električkových tratí, takže mesto by sa malo snažiť aktivizovať zdroje, či už európske fondy, alebo zdroje v rámci verejno-súkromného partnerstva, aby čo najskôr začalo s prípravou a výstavbou ďalších tratí.
Kraj má aj iné dôležité kompetencie, a to v oblasti stredných škôl, pri rozvoji sociálnych služieb, vytváraní podmienok pre zdravotníctvo, v ekonomickom rozvoji či v oblasti cestovného ruchu.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Pre mňa je transparentnosť hodnota, takže zverejňujem svoje príjmy a výdavky aj nad rámec nového zákona o volebnej kampani a jej financovaní, ktorý platí v plnom rozsahu od týchto regionálnych volieb. Tento zákon hovorí o tzv. oboznamovacej kampani, ktorú robia kandidáti do oficiálneho začiatku volebnej kampane a potom o samotnej volebnej kampani, ktorá sa začala zverejnením oznámenia o vyhlásení volieb, a to 28.6.2017. Výdavky na oboznamovaciu kampaň musí kandidát vykázať v záverečnej správe, ktorú predkladá na zverejnenie ministerstvu vnútra do 30 dní po vyhlásení výsledkov volieb. Výdavky na samotnú kampaň, rovnako ako získané príjmy je povinný viesť na transparentnom účte, kde si ich môže pozrieť každý, koho to zaujíma. Ja som ohlásil kandidatúru 24.3.2017 a od tohto dátumu vediem svoje príjmy a výdavky, na prvú časť kampane aj samotnú kampaň, na transparentnom účte.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Bratislavský kraj je špecifický v tom, že jeho jadrom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktorej obyvatelia tvoria až 70 % obyvateľov kraja. Bratislava má veľkú gravitačnú silu, takže denne do nej dochádza pracovať 100 až 150-tisíc ľudí z celého kraja, ale aj z Trnavského a Nitrianskeho kraja. Za prácou sa sem sťahujú ľudia prakticky zo všetkých krajov Slovenska, takže vo viacerých obciach kraja, najmä blízko Bratislavy, rýchlym tempom rastie počet obyvateľov. Štatisticky je Bratislavský kraj 5-tym najbohatším regiónom európskej únie, ak hodnotíme hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa, ale obyvatelia kraja ani samosprávy to takto necítia, lebo je to skôr štatistický ako reálny ukazovateľ. Ale na jeho základe je Bratislavský kraj obmedzený v čerpaní fondov Európskej únie a náhradné domáce zdroje mu vláda neposkytuje. Hoci najmä v oblasti školstva (vzhľadom na rast počtu obyvateľov), ale aj pri hospodárení s vodou a odkanalizovaní obcí v kraji sú tieto zdroje, ktoré v iných krajoch pokrývajú európske fondy, nevyhnutne potrebné. Tieto argumenty a konkrétne údaje chcem použiť na to, aby som presvedčil vládu, že je potrebné vytvoriť podmienky aj na zlepšovanie života v Bratislavskom kraji a na poskytovanie kvalitných verejných služieb.
RUDOLF KUSÝ (nezávislý)
Foto: SITA/Martin Medňanský
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Keby som bol spokojný, tak nekandidujem. „Výkonnosť" súčasného vedenia župy môžeme sledovať na dvoch príkladoch. Prvým je náhla starosť o 90-hektárový pozemok v Petržalke, na ktorý tri mesiace pred voľbami vypísal župan Frešo súťaž. Či už ide o predvolebnú kampaň alebo o posledný veľký kšeft, je to hanebné. Druhým príkladom je kampaň „doprava zadarmo", ktorú spúšťa súčasný župan po ôsmich rokoch, odkedy sa stal županom. Nikto mu už nemôže veriť, že to myslí vážne.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Politické strany. Župa je rozparcelovaná medzi politické strany, ktoré na župe doslova bačujú. Pred voľbami vždy len nasľubujú hory-doly a po voľbách ide všetko v starých koľajách. Toto sa už musí po 16 rokoch fungovania župy zmeniť.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Samozrejme, všetky príjmy aj výdavky si môže každý pozrieť na mojom transparentnom účte.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
S pomocou ľudí. Z Nového Mesta, kde som starostom, mám skúsenosť, že ak nechcú poslanci niečo schváliť, obrátim sa na obyvateľov našej mestskej časti a po priamej konfrontácii sa aj poslanci umúdria a rozumné veci podporia. Podobne by som postupoval aj ako župan. Je smutné, že súčasný župan aj napriek širokej podpore politických strán nedokázal pre Bratislavský kraj nič vylobovať. Jediné, na čom sa vedia politické strany dohodnúť vždy, sú kšefty.
JOZEF UHLER (nezávislý)
Foto: SITA / Marko Erd
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Súčasné vedenie župy premrhalo 8 rokov a niet sa čo diviť, že ľudia nevidia v župe žiadny prínos. Zákon jej jasne určuje kompetencie, ale súčasné vedenie len kĺže po povrchu a nevenuje energiu skutočným riešeniam pre dopravu, školstvo, sociálne odkázaných ľudí, či cestovný ruch. Spokojní môžu byť podnikatelia napojení na župu a médiá, ktorým župa platí státisíce za osobnú propagáciu župana Freša.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Najsilnejšou kompetenciou župy a zároveň najpálčivejším problémom je skutočné riešenie dopravy k kraji. Toto vám povedia aj všetci moji protikandidáti, ktorí pre to dodnes nič neurobili. Ako predseda komisie dopravy hlavného mesta viem, že doprava nie je len problém samotnej Bratislavy, ale celého kraja. Každé ráno do hlavného mesta prúdi viac ako stotisíc áut. Je to preto, že ľudia z regiónu nedostali lepšiu ponuku. Župa je povinná zabezpečiť pravidelnú taktovú dopravu a nadväznosť spojov a zároveň byť lídrom pozitívnych zmien aj v iných oblastiach - napríklad záchytných parkoviskách, ktoré by mali slúžiť predovšetkým obyvateľom kraja. Inak budú ľudia stále viac a viac využívať autá. Tu nejde o žiadny zázrak. Zvládol to susedný Juhomoravský kraj, zvládne to aj bratislavský. len treba viac ambície a chuti do skutočných riešení.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Robím to najtransparentnejšie, ako je to vôbec možné - financovanie mojej kampane je zverejnené od januára na transparentom účte, už pol roka predtým ako to vyžadoval zákon. Nemám čo skrývať.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Problém žúp nie je pozornosť vlády, ale to, ako župy narábajú s kompetenciami a peniazmi. Župa má byť partnerom aj štátu aj mestám a obciam tak, aby z toho mali prospech ľudia. Tých nezaujímajú večné spory o tom, kto za čo môže, kto si nespravil domácu úlohu a kto je väčší kohút. Ľudí zaujímajú výsledky a či veci fungujú.
DANIEL KRAJCER (SKOK - Európski liberálni demokrati, Most-Híd, Strana zelených)
Daniel Krajcer - Foto: Daniel Krajcer
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Bratislavský kraj je tretím najbohatším regiónom Európskej únie. Ľudia to však nijako necítia. Kolaps dopravy je tu fatálny, a to v každej mestskej i prímestkej časti. A zodpovední sú za to zreteľne páni Pavol Frešo a Milan Ftáčnik.
Je to preto, lebo doterajší župan Frešo a primátor Ftáčnik boli len údržbári. Prehajdákali možnosť vybudovať skutočný nosný systém dopravy, vyhli sa transparentnému obstarávaniu. Ľudia ich niekoľkoročnú prácu absolútne nepocítili vo vlastných životoch, na svojich peňaženkách. Tak je to v stave ciest, v stave chodníkov, zelene či sociálnych službách.
Ja sa nechcem už len s údivom prizerať ako súčasný župan Pavol Frešo a bývalý primátor Milan Ftáčnik spokojne kandidujú na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Politici, ktorí sú zodpovední za súčasný stav, sa usmievajú na voličov a necítia pritom žiadne výčitky za nesplnené sľuby a za to, že sa Bratislava a celý kraj nikam neposunuli. Malé deti musia vstávať o pol šiestej ráno, aby stihli prísť s rodičmi do školy a do práce. Takúto „cestnú stopu“ tu po sebe títo páni zanechávajú.
Nemôžem preto pozitívne vnímať Pavla Freša či Milana Ftáčnika. Stačí sa pozrieť aj na to, akým spôsobom vedú svoje predvolebné kampane. Spolu s Rudolfom Kusým sa tvária ako nezávislí kandidáti na post župana Bratislavského samosprávneho kraja, pritom to vyzerá, že vymysleli perpetum mobile.
Rudolf Kusý zahltil bilbordami Bratislavský región už v apríli tohto roka. Má najmasívnejšiu a najdlhšie trvajúcu volebnú šnúru, pohyby na jeho transparentnom účte však nezodpovedajú reálnemu rozsahu kampane. Navyše nevie pôvod tých peňazí dôveryhodne vysvetliť.
Milana Ftáčnika sponzoruje majiteľ reklamnej agentúry, ktorá mu robí volebnú kampaň. Tá je zároveň najväčším poberateľom výdavkov.
Pavol Frešo, ktorý mal mesiace na transparentnom účte mínus 1,71 centa, pod tlakom médií a verejnosti tvrdí, že si voľby platí sám so svojim spin doktorom.
Pýtam sa: Je Frešo kúzelník, má Ftáčnik osobnú práčku a komu bude slúžiť Kusý? Ako môžu títo páni vobec vypustiť z úst slovo transparentnosť? Ako budú viesť župu, keď už teraz je ich financovanie takto okato neprehľadné?
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Jednou z najvyšších priorít kraja musí byť funkčný dopravný systém. Bratislavský kraj je metropolitný región. Je tak pre Bratislavčanov, ako aj pre tisícky ľudí z okolitých miest a obcí, ktorí sa potrebujú plynulo a pohodlne dostať do mesta i z neho. Som presvedčený, že systémovým riešením je využitie koľajovej dopravy, ktorá musí byť efektívna a rýchla. Aby sa takto dalo pohodlne dostať napríklad vláčikom z Devínskej Novej Vsi až do Podunajských Biskupíc či Petržalky, a odtiaľ do ďalších obcí. Bez prestupov a v reálnom čase.
Plánujem prepojiť železnicu a električky formou výstavby nového severojužného prepojenia mesta s využitím tram-trainov, čiže súprav schopných premávky po železničnej i električkovej trati, s využitím Starého mosta . Samozrejme bez toho, aby bola nutná výstavba tunela popod Dunaj. Nevyhnutné je aj vybudovanie železničnej stanice Filiálka ako križovatky tratí mestskej dopravy, železničnej dopravy a tram-trainov.
Dnes existujú tri strategické dopravné dokumenty - Dopravný generel kraja, Dopravný generel mesta a prebiehajúca štúdia železničného uzla Bratislava, s minimálnou vzájomnou väzbou, čo je absurdné. Ja na rozdiel od iných ponúkam riešenie a viem kde nájsť financie. Kraj, mesto a železnice musia spojiť energiu a zdroje a pripraviť spoločný PPP projekt, vďaka ktorému získame stámilióny eur na investície do rozvoja koľajových tratí, prepojenia železnice a električky, či výstavbu záchytných parkovísk.
Mojou ambíciou je tiež zaviesť systém absolútne otvorenej a transparentnej župy, ktorá zverejňuje všetko, čo je zverejniť možné. Napríklad, obsadzovanie miest v zariadeniach sociálnych služieb nemôže ísť divnou pyramídou. Má sa prideľovať v transparentnom poradí klientom, ktorí oň požiadali v danom konkrétnom zariadení. Chcem vytvoriť inštitút župného ombudsmana, za ktorým môže prísť každý obyvateľ kraja a ktorý mu pomôže riešiť jeho problémy. V reálnom čase budú v online zverejnené všetky zmluvy a faktúry nad 100 eur. Obstarávať budeme maximum tovarov a služieb elektronickými aukciami pre zníženie korupcie a vytvorím tiež protikorupčnú linku samosprávneho kraja. Osobne sa stretnem s občanmi, ktorí prinesú podnety o nesprávnom alebo nekalom konaní úradníkov.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Už tak robím. Napriek tomu, že nie som nezávislým kandidátom na post župana BSK, ale kandidátom koalície Most-Híd, SKOK a Strany zelených, mám tiež transparentný účet. Už pri ohlásení mojej kandidatúry som povedal, že mojimi prispievateľmi sú fyzické osoby László Sólymos a Juraj Miškov. Časť kampane financujem sám.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Mám skutočný záujem o spoluprácu župy so štátnymi inštitúciami. Nie som z tých kandidátov, ktorí len rozprávajú, ale konajú. Dokazuje to aj moje stretnutie s ministrom dopravy Árpádom Érsekom, kde sme rokovali o konkrétnych riešeniach ako je úrýchlenie dostavby diaľničného privádzača pri Blatnom, rozšírení diaľnice D1 a zlepšenie vlakovej aj autobusovej dopravy. Mojím cieľom je zrušiť spoplatnenie diaľničného úseku z Bratislavy až po Lozorno. Minister dopravy mi dal prísľub, že vieme dôjsť v tejto téme k dohode. Ja som dal prísľub, že prípadný výpadok v štátnom rozpočte za diaľničné známky bude župa kompenzovať. Nemienim totiž vrážať peniaze do nezmyslov po „vzore“ mojich predchodcov, ale pôjdu len a výlučne pre ľudí, ktorí tu žijeme!
Absolvoval som tiež stretnutie s ministrom životného prostredia Lászlóm Sólymosom, ktorý ma podporil v iniciatíve odstránenia skládky v Senci a toxickej skládky vo Vrakuni, ktorá vážne ohrozuje zdravie obyvateľov. Po voľbách do Bratislavského samosprávneho kraja pokračujeme v rokovaniach.
MARTIN JAKUBEC (Nezávislý)
Foto: Martin Jakubec
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Z prípadného zvolenia do funkcie župana BSK by som primárne riešil dobudovanie efektívnej integrovanej dopravy spádovaním električiek zo satelitov prímestkej dopravy a nie budovaním navádzačov na aj tak už kolabujúcu diaľnicu D1 ktorá vytvára lievik pri vstupe a výstupe z mesta. Výhoda koľajových navádzačov je že električky nevytvárajú zápchu a nadväzne plynule zabezpečujú dopravu aj v meste. Občan nemusí z obce prestupovať a dostane sa do centra jedným spojom. Zavediem jednoznačne elektrifikáciu v celom kraji s heslom koľajová doprava nemá zápchu!
Tento historicky počin v kraji pocítia všetci občania kraja ktorý budem zastupovať od Bratislavy, cez Stupavu, Malacky, opačný smer, Bratislava, Senec, Svätý Jur, Pezinok, Modra a priľahlé obce v kraji.
Významným problémom sú miestne komunikácie je prejazd kamiónov a znehodnocovanie ciest 2 a 3 triedy ako aj znepríjemňovanie života ľudí z obci kraja. Je nutné posilniť dotácie na opravy ciest ako aj na asfalt, kde sa veľmi šetrí. Mám pripravené projekty a štúdiu na cestu č. 502 priľahlá na vlakové prekládky kolají a vybudovanie prestupového dopravného terminálu na smer Bratislava – Svätý Jur – Pezinok – Modra ktorý zaručí až 8 koľají na posilnenie vlakovej dopravy ktorá je na vzostupe čím by investor mohol profitovať z tej tejto formy dopravy ktorá by odľahčila hlavné koridory na Bratislavu. Budem sa usilovať o dobudovanie Pezinského obchvatu po dohode so samosprávami regiónu a zástupcami občanov. Samozrejme nezabúdam aj na praktické veci ako je napríklad zimná údržba ciest ktorá si zaslúži väčšie zapojenie do procesu.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Projekt lanovky vnímam ako propagandistický ťah. Jednalo by sa o súkromný projekt. Pokiaľ nebude elektrifikovaná časť Petržalky je to skôr zbytočné. Ako atrakcia je to pútač pre cestovný ruch nie však zdroj príjmov. Navrhovaný model má uvoľniť most Apollo, ale to je zbytočné pretože ten nie je vôbec vyťažený, naopak ten je pohodlne priechodný pre cestnú komunikáciu. Ak by bola lanovka výhliadkou, bolo je to prínosom, ale takýmto modelom spojiť lavý breh Dunaja s mestom je v celku zbytočný. Keby bola lanovka z Petržalky cez most SNP po výstavníctvo Incheba a cez mesto popri hrade až s vyústením na Kamzík to by bola veľká výhoda projektu, ktorý by som, ako župan jednoznačne podporil. Tento projekt budem navrhovať v rámci rozšíreného strategického rozvoja mesta v spolupráci s EU dotáciami.
Doterajšie riešenie zo strany súčasného župana Freša považujem za koncepčne nezvládnuté. Za 8 rokov pôsobenia vo funkcii župana BSK nám neukázal nič hmatateľné a viditeľné čo by občania pocítili ako prínos v zlepšení dopravnej politiky. Je nutné zahájiť novú stratégiu rozvoja pozemnej dopravy a to aj ekologickú, energeticky efektívnu a bezpečnú dopravu vďaka podpore EÚ fondov. Za mimoriadne dôležité považujem komodálny prístup čo v praxi znamená účinné využívanie rôznych druhov dopravy a ich spájanie s cieľom optimalizovať ich pri zohľadňovaní kritérii udržateľného rozvoja. Naplnením takéhoto prístupu môže byť realizácia pripravovaného projektu budovania viacmodálneho transkontinentálneho tranzitného terminálu ako dopravného uzla nadeurópskeho významu situovaného v “strede” Európy v trojuholníku Bratislava – Brno – Viedeň. Stratégia by sa dala realizovať do roku 2024 s efektívnym využitím. Ďalej sa budem zasadzovať za dobudovanie diaľničnej siete juh – sever a západ – východ.
Oprava a údržba ciest v intraviláne miest a obcí kraja, oprava ciest nižšej kategórie. Občania takto trpia a ja ich trápenie radikálne znížim. Vychádzajúc z reality, Slovensko potrebuje rýchle a lacné riešenie osobnej dopravy v problémových uzloch. Ako bolo spomenuté – prímestská a mestská doprava. Jedno z najvýhodnejších riešení ponúka občianske združenie Goodwillman, ktoré pracuje na projekte „Nový národný dopravný systém“ (NNDS). Cieľom projektu je v spolupráci so silným investorom postupne budovať v jednotlivých regiónoch Slovenska nadúrovňový monorail systém, neskôr celoplošne prepojený. Zo zahraničia známa konštrukcia bude upravená a z väčšej časti vyrobená na Slovensku. Komerčný názov je METRODUKT. Podobné dopravné systéme úspešne slúžia v Austrálii, Japonsku, Španielsku, Číne, Rusku, USA a ďalších krajinách.
Patrí medzi najlacnejšie, najrýchlejšie realizovateľné dopravné riešenie. Nedochádza takmer k žiadnemu záberu pôdy. Žiadne kríženie s inou dopravou. Vysoká flexibilita trasovania aj v zastavanom území. Nevznikajú žiadne bariéry pre pohyb ľudí, či iných živočíchov. Teda sa jedná o najpriaznivejšie riešenie vzhľadom na životné prostredie. Samozrejme sa tu ponúka aj trasovanie nad jestvujúcimi dopravnými koridormi čo iných líniových stavieb. Súčasťou každej stanice METRODUKTU bude aj parking pre autá a skútre, a uzamykateľné boxy na bicykle. Dôležité je aj integrovanie ďalších funkcií do systému, ako sú energetické a informačné siete, výroba elektrickej energia z obnoviteľných zdrojov a podobne.
Pripravujem s mojím odborným tímom a v spoluprácu s OZ realizáciu pilotnej trasy v Bratislave, ktorá bude spájať Mlynskú dolinu cez Hlavnú stanicu, Stanicu Filiálka, Letisko, Zlaté piesky, Ivánku pri Dunaji do Bernolákova. Súbežne sa budú pripravovať aj iné trasy v Bratislave a okolí, a samozrejme aj v iných mestských regiónoch na základe požiadaviek miestnych samospráv. Teraz sa spracováva plán priorít na základe prihlášok regiónov či žúp.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Bol som medzi prvými kandidátmi ktorý zverejnil svoj transparentný účet financovania kampane. Nevidím v tom najmenší problém.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Funkcia župana je na okraji verejného povedomia. Zaslúžil by som sa o to aby ľudia začali vnímať župana ako ich zástupcu a funkciu ktorá má byť pre ľudí nápomocná. Ako budúci župan by som chcel úzko spolupracovať s vládou, samosprávami na úrovni tvorby, implementácie projektov prospešných pre mesto, kraj, región a krajinu. Je tam obrovský potenciál na spoluprácu, len kompetentní na vláde teda ja premiér aj ministri musia upustiť od svojej ješitnosti a začať naozaj robiť niečo pre úžitok ľudí. Stále tvrdím, že budem prvý ľudový župan pre Slovensko. Z ľudí – pre ľudí.
JÁN MRVA (nezávislý)
Foto: Ján Mrva
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Pýtam sa na to ľudí na uliciach a námestiach v našom kraji. Opakujú mi, že majú náš kraj radi, ale myslia si, že máme ďaleko naviac. Najmä v doprave hanebne zaostávame. Treba oceniť, že župa postavila most Slobody, ale to bolo už dávno. Viete, my sme tu tak trochu dopravne zakliati. Ešte aj v erbe kraja je to pálfyovské zlomené koleso. Ľudia denne strávia čakaním v doprave obrovské množstvo času, ktoré by mohli venovať rodinám. Mesto s krajom nie je dopravne v súlade, ale vo vojne. A to musíme zmeniť.
S mojimi expertmi sa zhodujeme, že jedným z našich prvých krokov by určite bol okamžitý a objektívny prieskum dopravy v kraji, aby sme mohli posúdiť stav dopravy a ciest. Na základe toho vyvoláme rokovania s ministrom dopravy a generálnym riaditeľom diaľnic s požiadavkou postaviť križovatku Triblavina tak, ako je povolená a na základe dopravných prieskumov aj súbežnými cestami. Určite potrebujeme rokovať so Slovenskou správou ciest o rozšírení Seneckej cesty na štvorpruhovú. Tiež zintenzívniť práce na Pezinsko-Grobsko-Modranskom obchvate. Ďalej by som sa pozrel na štruktúru eurofondov a ich využitie pri projektovaní a výstavby cyklotrás po celom kraji, ktoré vieme stavať aj preto, že som autorizovaný geodet. Vyriešim pozemkové problémy a vysvetlím aj úradníkom na ministerstvách či magistráte, ktorí všade hľadajú „zádrhele“ a projekty len brzdia. Som praktický stavbár s hlavou na Zemi a tímom, čo veci rieši a nenechá sa odradiť, že to nejde. Myslím si že cyklotrasy by mali byť nielen v kopcoch Karpát, ale aj popri miestnych potokoch či cestách, železniciach ale aj v mestách, teda všade, kde sa to dá. S tým úzko súvisí riešenie bezbariérovosti verejného priestoru. Bezbariérovosť sa dotýka všetkých, či už sú to mamičky so svojimi ratolesťami v kočíkoch, starí ľudia so sťaženou pohyblivosťou alebo občania so zdravotným znevýhodnením.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Kdekoľvek sa spýtate ľudí, najpálčivejším problémom je individuálna a hlavne verejná doprava. Objavujú sa nekoncepčné riešenia. Už pred 10 rokmi som inicioval aktivitu na využitie prímestských vlakov v kombinácii so záchytnými parkoviskami. To by riešilo dopravu tzv. cezpoľných zamestnancov, ktorí denne chodia za prácou do hlavného mesta. Na to by mala byť na naviazaná električková doprava a dnes čím viac využívaná cyklodoprava. K tej je potrebné vzájomne prepojiť jednotlivé cyklokoridory, aby človek mál možnosť bezpečne sa dopraviť na bicykli do ktorejkoľvek časti Bratislavy či kraja.
Župa by sa mala venovať sa aj budúcnosti dôchodcov pretože obyvateľstvo kraja starne. Je potrebné pripraviť realistický scenár pre staršie generácie, nielen diskutovať o sieti domovov sociálnych služieb. S dôchodcami súvisí aj stredoškolské vzdelávanie. To pripravuje žiakov na ich budúce povolania a vlastne zabezpečuje generáciu, ktorá bude cez odvody v dôchodkovom systéme prispievať práve na dôchodky. Kvalitné stredné školstvo prepojené na prax (teda duálne vzdelávanie) teda pomáha riešiť aj starnutie obyvateľstva.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Samozrejme, začiatkom mája, hneď ako som začal zbierať podpisy, som zriadil transparentný účet. Som za prehľadné financovanie a otvorenú komunikáciu. transparentný prístup presadzujem aj na miestnom úrade vo Vajnoroch.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Som vo svojom okolí známy ako tvrdohlavý bojovník. Nečakám so založenými rukami, ale aktívne hľadám riešenia. V spolupráci s poslancami krajského zastupiteľstva a v spolupráci s obcami a mestami v kraji by som pri riešení problému predkladal jednotlivým ministerstvám návrhy riešení. Aktívne by som žiadal o rokovania s ministrami dopravy, školstva, pôdohospodárstva či s Národnou diaľničnou spoločnosťou, železnicami, Slovenskou správou ciest atď. Ak by to nepomohlo, asi by som zvažoval iné kroky, napríklad formou verejných podujatí zameraných na podporu riešenia problému. Ľudia chcú aktívnejší kraj a ja im s mojou bojovnosťou taký prinesiem.
JALAL SULEIMAN (KSS)
Jalal Suleiman - Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Ak by som bol čo i len na 50% spokojný s prácou súčasného vedenia Bratislavského samosprávneho kraja, tak by som na tento post nekandidoval. Počas pôsobenia terajšieho predsedu BSK kraj stagnoval a bežný občan len strácal. I napriek tomu, že bratislavsky Vyšší územný celok je najbohatším krajom, bežní občania, najmä dôchodcovia a mladé rodiny s deťmi, z toho nič nemajú. Treba na tomto mieste pripomenúť, že počas pôsobenia súčasného predsedu bola napríklad zrušená doprava zdarma pre dôchodcov a držiteľov preukazu ZŤP. Kraj za posledných 8 rokov stratil kontrolu nad zariadeniami zdravotníckych služieb (zostala len jedna poliklinika v Karlovej vsi) a nebolo za posledné štyri roky postavené ani jedno nové zariadenie sociálnych služieb, a to i napriek tomu, že krivka starnutia obyvateľstva prudko stúpa!
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Občanov BSK trápia mnohé problémy typu dopravy, alebo drahých a pre pracujúcich nedostupných stomatologických služieb, malej kapacity zariadení sociálnych služieb či nedostatočná bezpečnosť. Najvypuklejším problémom je však bývanie. Mnohé mladé rodiny s deťmi nemajú strechu nad hlavou. Mladí ľudia sú priam hodení do rúk bankárov s úvermi na 30 rokov a viac. Genofond je v ohrození. Pilierom môjho programu je budovanie krajských nájomných bytov s tým, že mladé rodiny s deťmi budú mať prednosť. K zabezpečeniu vyššieho objemu financií do rozpočtu kraja, teda aj pre výstavbu bytov, chcem zakladať krajské podniky, počnúc podnikom technických služieb.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Určíte! Kampaň vediem osobným kontaktom s voličmi. Mám v pláne minúť na celú kampaň 500,- eur, ktorými ma podporila strana a ak do kampane vložím aj vlastné peniaze, tak táto suma nepresiahne príspevok od KSS. Moja kampaň teda nebude stáť viac ako tisíc eur.
Výhodou tohto princípu je, že žiadny kandidát KSS nemôže byť nijako závislý od strany a ani strana nemôže byť závislá od žiadneho kandidáta. Ten ktorý chce získať hlasy, tak musí presvedčiť občanov svojim správaním a aktivitou. Všetky prostriedky musia byť minuté cez transparentný účet strany otvorený na účel kampane do krajských volieb.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Rozdrobenosť samosprávnych krajov a nízka účasť voličov vo voľbách ich zastupiteľstiev nedávajú predstaviteľom krajov silný mandát tlačiť na vládu. Aj preto vo veľkej politike presadzujeme reformu administratívneho členenia SR a to tak, aby na Slovensku vznikli iba tri silné kraje + hlavné mesto SR. V súčasných podmienkach je možne využiť príslušné zákony a prostredníctvom nich vydobyť pre obyvateľov kraja lepšie výsledky.
LUKÁŠ PARÍZEK (SNS)
Lukáš Parízek - Foto: Lukáš Parízek
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Vážim si pozitívne veci, ktoré tu už jestvujú – zníženie dlhu župy, zlepšovanie prepojení, opravené niektoré úseky ciest, vybudovanie a označenie cyklistických trás. V súčasnosti je však v Bratislavskom kraji viac marketingu ako riešení. Väčšinou sa problémy či termíny riešenia len posúvajú, chýbajú nápady, prevláda stereotyp. Slovenská národná strana má však úplne inú predstavu o práci župana, dynamike rozvoja kraja, výstavbe cestnej siete, o smerovaní odborného školstva, sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Kraju chýba jasná a dlhodobá vízia, ktorú by si osvojili všetci, tak občania ako aj politici.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Nie je možné, aby medzi sebou nekomunikovali vládne inštitúcie, kraj, mestá a obecné zastupiteľstvá. Kraj musí zlepšiť svoje fungovanie a všetci musíme ťahať za jeden povraz na všetkých úrovniach, od obce cez kraj až po vládu. Tak, aby ľudia pocítili konkrétne výsledky, aby náš kraj nezaostával oproti susedným krajinám a aby naplnil svoj jedinečný potenciál. Sídli tu predsa hlavné mesto a prvý dojem sa nedá urobiť na druhý pokus. Preto navrhujem vypracovanie dlhodobej stratégie na základe celospoločenskej objednávky a nadstraníckeho konsenzu a záväzne ju prijať tak, aby sme zaručili kontinuitu v rozvoji nášho kraja naprieč volebnými obdobiami s výhľadom na tridsať rokov. Na základe tejto stratégie by sa všetci aktéri zaviazali aktívne spolupracovať a posúvať kraj dopredu. Musíme pozerať ďalej, ako len jedno volebné obdobie dopredu.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Slovenská národná strana má zriadený transparentný účet. SNS voľby do VÚC realizuje a financuje v zmysle platných právnych predpisov. Verím vo výsledky svojej práce, nie v masívny politický marketing.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Post župana je v prvom rade politická funkcia. Predseda kraja nemá mikromanažovať jednotlivé procesy, na to tam má zamestnaných desiatky odborníkov. Preto ani nekomunikujem prvoplánové a prázdne sľuby. Som za to, aby župan využil svoju politickú váhu aj nad rámec kompetencií kraja a tlačil na obce, mestá, prípadne ministerstvá v tých oblastiach, kde je to potrebné. Ak niečomu bráni legislatíva, tak treba iniciovať jej zmenu. Županovi predsa nikto nebráni komunikovať aj s poslancami Národnej rady SR.
JOZEF DANKO (nezávislý)
FB / Jozef Danko - nezávislý kandidát na predsedu BSK
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Ako prvé uvediem pozitívum, ktoré protikandidáti súčasného predsedu BSK pána Freša ani raz nespomenuli, a tým je očistenie pozemkov od zmeniek, ktoré zaťažovali pozemky BSK v Petržalke, kde sa má postaviť FAMILY PARK. Ja ako právnik si veľmi dobre uvedomujem náročnosť sporu, kde figurujú zmenky a dlhotrvajúcu húževnatú prácu, ktorú musel pán Frešo ako štatutár vynaložiť s právnikmi, aby sa im to podarilo.
Ako negatívum vidím chýbajúcu väčšiu transparentnosť, s ktorou súvisí aj lepšie hospodárenie BSK pri dotačnej politike, kde BSK uniká možno zbytočne veľa finančných prostriedkov bez akejkoľvek možnosti ustrážiť to, aby boli použité na ten účel, na ktorý boli pridelené.
Ďalej vidím medzery v nedostatočnom využívaní majetku BSK pre potreby v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve, v podpore kultúry a športu. Mám na mysli prebytočný majetok alebo jeho neúplné využitie pre tieto oblasti.
Ako som už spomenul v relácii STV2 dňa 16.10.2017, že prebytočné budovy BSK by sa nemali odpredávať a prenajímať veľakrát za podprahové ceny, ale BSK by tam mal zriadiť KOMBINOVANÉ zariadenia pre seniórov (domovy dôchodcov) spolu s internátnou časťou pre študentov stredných škôl a prípadne aj s umiestnením ambulancií lekárov a pohotovostí, aby seniori mali blízku a dostupnú zdravotnú starostlivosť a prostredie mladých ľudí a zároveň mladí ľudia by mohli čerpať zo životných skúsenosti seniorov, kde by im určite povedali svoje životné príbehy z čias komunizmu, fašizmu a teda o totalitných režimoch všeobecne, čím by sme jednou ranou zabili nie dve, ale niekoľko múch.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?.
Netransparentnosť, ktorá vyciciava rozpočet BSK, a potom tu máme dlhoročne neriešenú dopravu, sociálne služby, zdravotníctvo a školstvo. Povenujem sa v tejto otázke DOPRAVE, lebo je to o 5 minút 12, a už teraz zažívajú všetci obyvatelia BSK a tranzitní domáci aj zahraniční vodiči dopravný kolaps, ktorý ak BSK nebude riešiť v priebehu roka vzhľadom na pribúdajúci počet motorových vozidiel a rozrastajúcu sa kamiónovú dopravu, tak to bude neriešiteľný problém na dlhé roky a nenájde sa taký predseda a takí poslanci BSK, ktorí by to potom vyriešilii.
Aby som len nekritizoval, tak uvediem to, čo som povedal v relácii STV2, že riešením je rozširovanie súčasných cestných úsekov, aby boli trojprúdové a napríklad na seneckej starej ceste by v smere zo Senca do Bratislavy v dopoludňajších hodinách boli:
dva jazdné pruhy pre príjazd do Bratislavy a jeden pre výjazd z Bratislavy a v popoludňajších hodinách zase opačne: dva jazdné pruhy pre výjazd z Bratislavy a jeden pre príjazd do Bratislavy,
teda stredový jazdný pruh by slúžil ráno pre príjazd do BA a poobede pre výjazd z BA. A toto by sa dalo urobiť vo všetkých smeroch do a z Bratislavy.
No poviete si, že: A čo potom v Bratislave, kde sa nahromadí všetka tá doprava? Riešenie je jednoduché, a to urobiť dopravné riešenie napríklad na Rožňavskej ulici, ktorá by slúžila v rannej špičke (od 7.00 do 10.00) len ako jednosmerná cesta do Bratislavy a v poobedňajšej špičke (od 15.00 do 18.00) len ako jednosmerná cesta na výjazd z Bratislavy. Samozrejme, po zabezpečení zrozumiteľného a jednoznačného dopravného značenia a zo začiatku aj za účasti Dopravnej polície, aby si vodiči na tieto zmeny zvykli bez ohrozenia života a zdravia pri zmene dopravnej situácie!
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Postupoval som transparentne od začiatku, a teda, že:
1. Prevzal som si kandidátnu listinu.
2. Zriadil som si transparentný účet, ktorý si môže pozrieť každá osoba nielen z BSK, a to na internetovej stránke: http://www.fio.sk/bankove-sluzby/bankove-ucty/transparentny-ucet/vypis-transparentnych-uctov
3. Vložil som na účet vlastné prostriedky, z ktorých budem financovať moju predvolebnú kampaň, ktorá neobsahuje drahé bilbordy ani reklamy v periodikách.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Mojím cieľom je zatlačiť viac na obyvateľov BSK, aby venovali viac pozornosti samosprávnemu kraju a jeho hospodáreniu, a ak by obyvatelia BSK mali priamu interakciu s fungovaním BSK prostredníctvom dobrovoľných kontrolných komisií, ktoré by boli poradnými orgánmi tak predsedu BSK, ako aj zastupiteľstva BSK, tak verím tomu, že o 5 rokov by bola volebná účasť nad 50% a by BSK nasledovali ďalšie slovenské samosprávne kraje a Vláde SR by už nebolo potrebne pripomínať, aby venovala viac pozornosti samosprávnej úrovni!
NATÁLIA HANULÍKOVÁ (Strana zelených Slovenska)
Natália Hanulíková - Foto: Natália Hanulíková
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
V prvom rade musím povedať, že nie som spokojná s fungovaním župy, pretože ľudia a obyvatelia Bratislavského kraja nevedia, čo je úlohou župy, aké sú jej kompetencie a ako môže problémy v regióne riešiť. Pritom je ročný rozpočet na propagáciu a PR aktivity viac ako 600 000 eur, čo predstavuje najvyššiu sumu spomedzi všetkých samosprávnych krajov. Ako matka, ktorá tu vychováva dvoch synov, sa s problémami, ktorých riešenie leží na pleciach samosprávneho kraja, stretávam každý deň. Či už je to pomalá, neefektívna doprava, ktorá na seba nenadväzuje, alebo dlhé čakacie doby u lekárov až po nedostatok miest v materských školách.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Ako najpálčivejší problém samotného fungovania Bratislavského samosprávneho kraja vidím nedostatok spolupráce na úrovni kraja s mestom, obcami, mestskými časťami, ale i Železnicami Slovenskej republiky. Každý sa hrá na vlastnom piesočku a doplácajú na to ľudia. Veľký problém vidím i v tom, že sú dlhodobo zanedbávané zariadenia sociálnych služieb v kraji. Demografická krivka nám dáva jasne najavo, že populácia aj v Bratislavskom kraji starne a za 4 roky nebolo vybudované žiadne nové zariadenie pre našich seniorov, kde by sa im dostalo kvalitnej starostlivosti. Chýba aj zariadenie pre autistov. Pálčivým problémom je dlhodobo doprava. Treba ju riešiť systematicky a s dlhodobou víziou. Je potrebné podporiť ekologickú dopravu, riešením parkovísk pre bicykle ako súčasti autobusových a železničných staníc, či budovaním systematických segregovaných cyklotrás, ktoré budú bezpečnou a výhodnou alternatívou pre všetkých, ktorí myslia a konajú „zeleno“. Musíme motivovať ľudí, aby presadli z áut, do hromadnej prepravy, ktorá bude výhodnejšou a pohodlnejšou alternatívou k tej individuálnej.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Naša kampaň je postavená bez vynaloženia akýchkoľvek finančných prostriedkov. Som veľmi smutná z toho, že každý ide populisticky bojovať proti vizuálnemu smogu a potom svojou tvárou otapetuje celý kraj. Ak vynaložíme nejaké symbolické finančné prostriedky na kampaň, budú určite zverejnené na transparentnom účte Strany zelených Slovenska - http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5108658368 .
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Problematike VÚC treba každopádne venovať viac pozornosti – vypovedá o tom najnižšia účasť a ľudia tieto voľby ignorujú. Ako som spomínala na začiatku, tento problém môže vyriešiť užšia horizontálna i vertikálna spolupráca. Bratislavskému kraju by pravdepodobne prospelo, keby sa hlavné mesto stalo samostatným krajom, teda model 8+1.
Nitriansky samosprávny kraj
Predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja chce byť okrem terajšieho župana Milana Belicu aj krajský poslanec Ján Greššo s podporou viacerých strán opozície, podpredseda SMK-MKP Iván Farkas, krajský aj mestský poslanec Peter Oremus, podpredseda ĽSNS Milan Uhrík, nezávislá Renáta Kolenčíková, László Hajdu (Maďarská kresťanskodemokratická aliancia) a Ján Marko (Nový parlament).
MILAN BELICA (Smer-SD, SNS, Most-Híd)
Foto: Milan Belica
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Otázka zrejme nepatrí mne. Ale ak mám vychádzať z odborného hodnotenia iných, treba zdôrazniť, že analýzy nezávislého ekonomického inštitútu (INEKO), ale aj hodnotenia Najvyššieho kontrolného úradu SR opakovane potvrdzujú, že Nitriansky samosprávny kraj (NSK) dosahuje dlhodobo najlepšie výsledky v rozhodujúcich ukazovateľoch hospodárenia zo všetkých samosprávnych krajov. Disponuje najlepším finančným zdravím a jeho ekonomický rating má ako jediný z krajov hodnotu viac ako 5. Znamená to, že NSK najzodpovednejšie nakladá s majetkom, ktorý mu zverili do správy občania Nitrianskeho kraja. Majetok sme aj v tomto volebnom období zveľadili, a to ma naozaj teší.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Aj keď NSK pod mojím vedením dosahuje najlepšie ekonomické výsledky, v každej oblasti, ktorú VÚC kompetenčne riešia, je čo zlepšovať. Za problém župy považujem najmä fakt, že Nitriansky kraj je krajom tranzitným, čo vytvára veľký tlak na cesty II. a III. triedy. Tie nám ničia najmä kamióny medzinárodnej tranzitnej dopravy. Preto NSK musí investovať do ciest nemalé finančné prostriedky. V tomto volebnom období, do konca júla, NSK zrekonštruoval 218 km ciest 2. a 3. triedy a 7 mostov v celkovej sume 25 miliónov eur. Do konca roka sa ešte opraví 85 km ciest.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Tzv. transparentný účet mám už otvorený. V zmysle zákona zverejním aj všetky výdavkové položky súvisiace s financovaním mojej kampane.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
V NSK nemusíme tlačiť na vládu, pretože kraju sa dostáva relatívne dosť pozornosti. Najviac si ceníme výstavbu rýchlostnej cesty R1 a umiestnenie investície Jaguar Land Rover do nitrianskeho priemyselného parku. Výstavba automobilky významne pozitívne ovplyvní hospodársky a sociálny vývoj celého kraja, čo kraj pociťuje už teraz. Za mimoriadne významnú považujem aj pripravovanú investíciu štátu do výstavby rýchlostnej cesty R8, ktorú inicioval NSK a ktorá má spojiť severojužnú os kraja, teda Topoľčany s Nitrou a od privádzača Čermáň pokračovať v smere na Nové Zámky a Komárno. Špeciálne k príprave rýchlostnej cesty R8 rokovala v septembri 2015 vláda SR a prijala k nej uznesenie č. 531. Kraj spolu s Mestom Nitra očakáva preto v tomto zmysle urýchlené cestné prepojenie hornej Nitry s Komárnom.
JÁN GREŠŠO (SaS, OĽaNO, KDH, NOVA, OKS, Šanca a Demokrati Slovenska)
Ján Greššo - Foto: Ján Greššo
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Keby boli obyvatelia župy spokojní, kandidatúru by som ani nezvažoval. Po šestnástich rokoch jediného predsedu sa Nitriansky samosprávny kraj dostal do stavu stagnácie. Cesty sa opravujú pomaly, kraj už nemá v rukách žiadne nemocnice, infraštruktúra nereflektuje nové výzvy a turizmus je na tom veľmi zle. A pritom práve posledné dve položky sú tie, z ktorých môžu ťažiť naši obyvatelia najviac - zamestnanosťou.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Práve to, že po 16 rokoch už je vedenie kraja zautomatizované, opakuje rovnaké postupy, nedáva šancu novým nápadom, mladým ľuďom, nie sme dynamický kraj.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Financovanie mojej kampane je, samozrejme, zverejnené. Všetko ide cez náš transparentný účet, v súlade so zákonom.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Tu by bolo dobré vyvolať celospoločenskú diskusiu o právomociach krajov. Dnes každý z nich rozhoduje o stovkách miliónov eur, kompetencie sú ale obmedzené. Vstupuje do nich štát, okres i samotné obce a mestá. Kritika voči nim sa objavovala ešte pred ich vytvorením, no ťažko čakať nejakú zmenu, kým sú pri moci ľudia, ktorí vytvárajú a podporujú korupčné prostredie.
PETER OREMUS (nezávislý)
Foto: SITA/Martin Havran
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Pokiaľ by som bol spokojný s vedením nášho kraja určite by som nekandidoval na post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) a nezapájal by som sa do verejného diania. Počas môjho premiérového pôsobenia v zastupiteľstve NSK ako nezávislý poslanec som na vlastnej koži zažil akým štýlom súčasný a zatiaľ aj jediný župan NSK vedenie náš kraj. Za 16 rokov úradovania p. Belicu sa ľudia čudujú a pýtajú: „Načo nám je taká inštitúcia ako samosprávny kraj? Nevidíme žiadne pozitívne výsledky jej fungovania, neprináša nám žiadne zlepšenie kvality života, práve naopak.“
Bohužiaľ z nášho kraja sa stal zaostalý región bez vízie a perspektívy. Sláva a prosperita nášho kraja zostala zaseknutá v 90tých rokoch minulého storočia. Kvôli nečinnosti, neschopnosti a alibizmu „starého župana“ z nášho kraja utekajú mladí ľudia, opúšťajú svojich rodičov, svojich súrodencov a svojich kamarátov.
Ako občan a taktiež nezávislý poslanec som absolútne nespokojný, v niektorých momentoch až zhrozený, s doterajším vedením župy.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Samotný fakt, že ľudia ani len netušia čo župa robí, na čo bola zriadená. Občania sú pravom rozhorčení a väčšina z nich požaduje zrušenie vyšších územných celkov a teda aj NSK. Za 16 rokov fungovania, katastrofálna vizitka.
Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že zo zákona má NSK významné kompetencie v oblasti stredného školstva, sociálnej činnosti, medzimestskej dopravy, ciest II. a III. triedy, kultúry, športu, zdravotníctva je to len otázka zlej kvality riadenia. Hovoriť podrobne na tomto mieste o problémoch v jednotlivých kompetenčných oblastiach je zbytočné zahlcovanie ďalšími zlyhaniami.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Ja som to robil aj keď to zákon striktne nevyžadoval. Ako jediný kandidát v teraz prebiehajúcej kampani dodržujem aj aktuálny zákon o voľbách do VÚC. Na webe transparentneucty.sk si každý môže pozrieť financovanie mojej kampane. Jasné a transparentné financovanie kampane dáva najdôležitejší predpoklad na slobodný výkon mandátu v duchu princípu podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
V našej krajine vláda väčšinou reaguje len na protest ulice. To znamená, že pokiaľ by sme sa nevedeli dopracovať k riešeniu problémov ľudí formou rokovaní (meetingov) na základe racionálnych argumentov, som pripravený aktívne podporiť aj ústavne dovolené iné formy vytvárania tlaku na vládu.
IVÁN FARKAS (SMK-MKP)
Foto: mkp.sk
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
V prvej polovici posledného volebného obdobia sme boli ako opozičný poslanecký klub odsunutý mimo okraj diana v rozhodujúcich otázkach župy. V druhej polovici sa to zásadne zmenilo, naše podnety a návrhy boli prijaté, vytvorila sa normálna komunikácia medzi poslaneckým klubom SMK-MKP a vedením župy. Vzťah sa kvalitatívne zmenil v prospech okresov, volebných obvodov z južnej polovice Nitrianskeho kraja, v prospech občanov tu žijúcich.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Treba klásť vyšší dôraz na riešenie zdravotníckych a sociálnych problémov obyvateľov Nitrianskeho kraja. Aspoň takú mám odozvu od občanov, s ktorými sa stretávame na podujatiach a v začínajúcej sa volebnej kampani.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Všetky výdavky v kampani pôjdu cez transparentný účet. Nemám s tým problém, aby som po ukončení volebnej kampane zverejnil výdavky vynaložené na volebnú kampaň.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
To je ťažká otázka, ktorá nie je z môjho pohľadu riešiteľná. Zatiaľ nie sme parlamentná strana a zároveň nesedím vo vláde. A spoza okrajovej čiary vo futbale môžete nariekať, stejne to nemá žiadny význam, je to márne vynaložené úsilie. Na druhej strane, je kopa vecí, ktoré by sa mali kvalitatívne zmeniť, zlepšiť vo vzťahu k samosprávnym krajom.
RENÁTA KOLENČÍKOVÁ (nezávislá)
1.) Ako ste spokojná so súčasným vedením župy?
Nitrianska župa je veľmi spolitizovaná. Neriadi ju predseda župy, ale koaličná rada, zložená stranami SMER a KDH. Vždy pred župnou radou sa stretnú a dohodnú na postupe a hlasovaní. Myslím si, že to nie je správne riešenie i keď demokraticky táto koalícia vyhrala voľby. Pán Belica je štvrté volebné obdobie predsedom župy. On sedí zamknutý na Župnom námestí a úrad má sídlo inde. Celé volebné obdobie vnímam komunikáciu na úrovni vedenia župy veľmi negatívne.V kuloároch sa o tom potichu „šušká.“ Nie je predsa možné, aby predseda pravidelne nekomunikoval so svojimi podpredsedami! Takto sa predsa nedá samosprávny kraj riadiť.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Podľa mňa je najväčším problémom to, že politika presahuje odbornosť. Všetky pozície sa obsadzujú politicky, na základe dohody koalície. Pri každom návrhu je politika uprednostnená pred odbornosťou. Ľudia, ktorí mali úprimný záujem pracovať na samosprávnom kraji a nie počúvať pokyny zhora, museli odísť. Ostali tam väčšinou tí, ktorí „poslúchajú“ a plnia príkazy. Žiadna sloboda slova, kompetentnosť a veľmi zlé medziľudské vzťahy.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Samozrejme, že áno. A mala by to byť povinnosť každého jedného kandidáta, položka po položke a zapracovaná do zákona o financovaní kampane.
Ako môžu poslanci NR SR prijať zákon, že nezávislý kandidát na predsedu môže na predvolenú kampaň minúť 250-tisíc eur a ak kampaň vedie politická strana alebo hnutie, tak maximálne 500-tisíc eur? Odkiaľ vezme kandidát na predsedu kraja 250-tisíc eur? Áno, vezme od oligarchov a sponzorov, ktorí ho v kampani podporujú. A tu je ten najväčší problém politiky. Ty ma finančne podporíš, dáš mi peniaze na kampaň a ja ťa budem poslúchať a môj dlh počas predsedovania splácať. A potom to takto v našej politike vyzerá. Keď sa začala kampaň, tak pán Belica mal tisícky bilbordov v kraji, bol na každom city lighte a v každom autobuse. Ale aj iní kandidáti na predsedu majú bilbordy po celom kraji. Odkiaľ nato vzali financie? Robila som veľa kampaní a viem koľko takáto reklama stojí. Obyvatelia, ktorí majú problém v tejto krajine s vlastnou existenciou, vidia na každom rohu plagát človeka, ktorý má riadiť ich kraj. Občania to veľmi kritizujú, veľmi negatívne to vnímajú. Stretávam sa denno- denne s ľuďmi, počúvam ich názory a toto je to, čo ľudia najčastejšiea oprávnene kritizujú. Ja na bilbordy nemám. Založila som si transparentný účet, previedla som z môjho súkromného účtu naň 5 tisíc eur a do tejto sumy sa musím zmestiť. Mali by sme sa zakrývať iba takou perinou, na akú máme! Keď chcete slobodne rozhodovať o verejných záležitostiach, tak nemôžete byť v područí podnikateľov a sponzorov, ktorí vás financujú a potom vyžadujú vrátenie svojho vkladu.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Netlačila by som. Snažila by som sa s ňou argumentačne, odborne, konštruktívne a vecne komunikovať a hlavne veľa komunikovať. Všetko je o komunikácii.
Trenčiansky samosprávny kraj
O hlasy voličov sa v sobotu 4. novembra budú v Trenčianskom kraji uchádzať terajší predseda Jaroslav Baška (Smer-SD, SNS, Most-Híd, Strana zelených), právnička Petra Hajšelová (Sme rodina-Boris Kollár), poslankyňa Národnej rady SR Renáta Kaščáková (Sloboda a Solidarita, OĽaNO, KDH, OKS, NOVA, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska), ochranárka Nora Pániková (Strana zelených Slovenska), primátor Trenčianskych Teplíc Štefan Škultéty (NEKA), podnikateľ Igor Valko (Nový parlament) a doktorand Ferdinand Vavrík (NEKA).
JAROSLAV BAŠKA (Smer-SD, SNS, Most-Híd, Strana zelených)
Foto: Jaroslav Baška
1.) Ako hodnotíte vaše pôsobenie vo funkcii župana za posledné volebné obdobie?
Keď som pred štyrmi rokmi preberal Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja, bol v rozpočtovom provizóriu. Dovedna 50 miliónov eur je dedičstvo z minulosti, ktoré nás zaväzuje správať sa zodpovedne. Dva veľké úvery sme zlúčili do jedného a znížili náklady na jeho obsluhu. Neprijímali sme žiadne nové úvery, ktoré by zaťažili náš rozpočet. Zrušili sme viacero nevýhodných zmlúv z minulosti a znížili počet zamestnancov úradu.
Som rád, že sme zaviedli systém elektronických aukcií a s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja prešli na elektronický kontraktačný systém. Vďaka tomu sa nám každoročne darí šetriť finančné prostriedky vo výške dvoch miliónov eur a investujeme ich do oblastí, ktoré sú pre kraj najpotrebnejšie. Z minulosti sme zdedili aj ďalšiu nálepku: najmenej transparentný kraj s výrazným odstupom za ostatnými, podľa hodnotenia Transparency International Slovensko a projektu Otvorená samospráva. V polovici volebného obdobia, teda o dva roky neskôr, sa Trenčiansky kraj stal najväčším skokanom v transparentnosti spomedzi všetkých krajov, polepšil si o vyše 18 percentuálnych bodov. Verím, že najnovšie hodnotenie Otvorenej samosprávy na jeseň tento trend potvrdí.
Ako prvá župa sme prišli s novinkou - komunitným participatívnym rozpočtom, keď o časti župného rozpočtu rozhoduje priamo verejnosť. Sme prvou župou na Slovensku s prívlastkom „Zelená“, a to vďaka komplexnému projektu, ktorý okrem iného podporuje elektromobilitu, zelené certifikované záhrady a grantovú schému Zelené oči. V oblasti duálneho vzdelávania sme lídrom spomedzi všetkých krajov so 600 študentami, ktorí sa v školskom roku 2017/18 budú priamo vo firmách pripravovať na ich budúce povolanie. Odštartovali sme výstavbu prvej etapy Vážskej cyklotrasy, ktorá postupne spojí tri kraje. Záujem o Trenčiansky kraj zo strany domácich a zahraničných návštevníkov z roka na rok rastie a dosahuje rekordné čísla.
Počas tohto obdobia sme zaviedli dve nové sociálne služby. Službu včasnej intervencie v Prievidzi a službu pre ľudí postihnutých autizmom v Trenčíne. Vďaka zavedeniu projektového riadenia na úrade je kraj úspešný vo viacerých projektoch z eurofondov - cesty 2. triedy, stredné školy, Trenčiansky hrad, cyklotrasa na Moravu...
Aj na základe týchto príkladov môžem konštatovať, že Trenčianskemu kraju sa darí, je v dobrej kondícii a čaká ho veľa výziev. Poznám náš kraj a viem, čo potrebuje. Preto som sa rozhodol uchádzať o dôveru ľudí v Trenčianskom kraji znova.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Je to hlavne kvalita zdravotnej starostlivosti a cestnej infraštruktúry.
Spravujeme tri župné nemocnice - v Bojniciach, Považskej Bystrici a Myjave. Napriek tomu, že neboli v dobrom stave, situáciu sme neriešili ich predajom. Práve naopak, pre zlepšenie poskytovania komplexnej zdravotnej starostlivosti sme do nich investovali zo župného rozpočtu v priebehu štyroch rokov zhruba 20 miliónov eur.
Po trinástich rokoch už čoskoro otvoríme v bojnickej nemocnici monoblok, ktorý štát odovzdal TSK rozostavaný a nedokončený. Pozostáva z deviatich moderných klimatizovaných operačných sál i centrálnej jednotky intenzívnej starostlivosti vrátane nových oddelení. Prvýkrát v histórii bude mať NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach aj oddelenie na pozákrokové sledovanie pacientov. Po prevzatí nemocnice od štátu si dokončenie monobloku s vybavením vyžiada cca 13 mil. eur zo župného rozpočtu. Tento rok v bojnickej nemocnici pribudne naviac nové moderné CT pracovisko, ktoré skráti čakacie doby na vyšetrenie pacientov.
V Považskej Bystrici bol dôležitý najmä urgentný príjem, ktorý už rieši akútne zdravotné prípady pacientov nielen z považskobystrického a púchovského, ale aj časti ilavského okresu. Zrekonštruovali sme ORL oddelenie s operačnými sálami, výťahy, na rade je rekonštrukcia kuchyne a jedálne vrátane príslušenstva. Interné oddelenie zažíva veľký pretlak, a tak z niekdajšieho kožného oddelenia na prízemí vytvoríme geriatrické oddelenie. Budúci rok je na programe rozšírenie OAIM a JIS a rekonštrukcia gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia.
K zlepšeniu kvality, rozsahu a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti došlo aj v NsP Myjava. Otvorili sme vlastnú verejnú nemocničnú lekáreň - a zarába, pre nemocnicu. Skvalitnili sme funkčnosť urologickej ambulancie – rozšírená o jednodňovú urológiu, komplexne zrekonštruovali detské oddelenie, nemocnica má novú kardiologickú ambulanciu a oddelenie dlhodobo chorých s 25 lôžkami. Momentálne sa rekonštruuje RTG oddelenie, v ktorom pribudnú nové digitálne RTG prístroje vrátane diagnostických staníc.
Investície do nemocníc za posledné štyri roky sa vracajú v podobe spokojných pacientov. Máme ďalší kapitál, naši lekári sú špičkoví odborníci s veľmi dobrým platovým ohodnotením. Chystáme lepšie podmienky aj pre zdravotné sestry. Kým budem županom, župné nemocnice nepredáme, práve naopak, budeme do nich naďalej investovať.
Vo veľmi zlom stave sú cesty 1. triedy, najmä známa "panelka" I/9 od križovatky D1 po Mníchovu Lehotu. Hoci spomínaná panelka nie je v správe župy, bol to práve Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý inicioval stretnutie všetkých zainteresovaných strán, aby sa mohlo začať v príprave rekonštrukcie tejto cesty. Výsledkom je konkrétny časový harmonogram od povolení, projektovej dokumentácie až po samotnú realizáciu, ktorú bude financovať štát.
Pokiaľ ide o naše, teda cesty 2. a 3. triedy, do ich opráv v tomto roku investujeme zo župného rozpočtu 5 miliónov eur, čo je najviac v jeho histórii. Prirátajme k tomu tento rok ešte 17,5 mil. eur z eurofondov na zlepšenie cestnej infraštruktúry ciest 2. triedy a v ďalšom období to budú ďalšie finančné prostriedky.
Minulý rok sme začali s projektom zvyšovania bezpečnosti na cestách 2. a 3. triedy. Bolo zmodernizovaných 55 priechodov pre chodcov a v tomto a ďalších rokoch pribudnú ďalšie. Uvedomujem si, že stav župných ciest je problém dlhodobý, preto ostáva jednou z priorít môjho volebného programu.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Zákon jasne hovorí, že všetky príjmy a výdaje volebnej kampane na župana musia byť vedené cez transparentný účet. V mojom prípade časť zdrojov poskytne strana SMER-SD cez jej transparentný účet. Je to rozhodnutie orgánov strany, ktorá prispieva kandidátom na volebnú kampaň.
Ďalšiu časť výdavkov budem hradiť zo svojich úspor a poslednú tvoria príspevky od členov strany a sympatizantov, ktoré sú tiež postupne zverejňované cez môj transparentný účet. Podrobné informácie o oboch transparentných účtoch nájdete na web stránke www.transparentneucty.sk
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Kompetencie vlády, žúp, miest a obcí sú jasne stanovené zákonom, rovnako aj financovanie samospráv a samosprávnych krajov. Nie je to o tlaku na vládu, skôr o vzájomnej spolupráci.
Riešiť najvypuklejšie problémy aj v našom kraji si priam vyžaduje súčinnosť s kompetentnými inštitúciami, ministerstvami, vládou. Príkladom, ako sa dajú posunúť veci dopredu, je spomínaná panelka. Myslím si, že aj k vybudovaniu obchvatu Bánoviec ako súčasti rýchlostnej cesty R2 pomohla vzájomná spolupráca. Dobudovanie celej R2 a tým dopravné prepojenie Trenčianskeho kraja zo západu na východ, ale aj R6 z Púchova do Českej republiky či R8 považujem za kľúčové na najbližšie roky. Samozrejme, treba na to finančné zdroje a už v septembri budeme v Národnej rade pokračovať v debate o uvoľnení dlhovej brzdy práve na takéto projekty.
Pred časom prišlo ministerstvo zdravotníctva s návrhom na zrušenie pohotovostí aj v štyroch okresných mestách nášho kraja - v Púchove, Ilave, Bánovciach a Myjave. Stretli sme sa preto s ministrom zdravotníctva, detailne sme prebrali celú agendu, dali na stôl naše argumenty a napokon sa podarilo tieto pohotovosti zachrániť.
Počas letnej Tour de Baška, keď som na bicykli prešiel všetkých 276 miest a obcí kraja a predstavil odpočet mojej práce i vízie na najbližších päť rokov, prišli na pretras aj lokálne, občianske témy. Snažil som sa pomôcť, poradiť, usmerniť, na ktoré dvere zaklopať. Mám tiež konkrétne otázky od ľudí, na ktoré sa budem priamo pýtať ministrov.
RENÁTA KAŠČÁKOVÁ (SaS, OĽaNO-NOVA, KDH)
Foto: Renáta Kaščáková
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Súčasné vedenie župy vnímam ako súčasť štýlu vládnutia Roberta Fica a strany Smer-SD. Príliš veľa sľubuje, ale málo plní. Peniaze sa míňajú len s krátkodobým cieľom slávnostne prestrihnúť pásku. Uspokojujú sa najmä potreby nominantov a spriaznencov vládnucej strany, občania sú mimo. Tí ani netušia, načo im je župa. V jej obrovskom úrade sa cítia stratení. Súčasné vedenie s tým nič neurobilo, hoci malo šancu a aj plné ústa sľubov. Nie som s tým spokojná.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
V každom regióne nášho kraja je to niečo iné. Napríklad na hornej Nitre je to budúcnosť baníkov, o ktorú sa nikto nezaujíma. Na myjavských kopaniciach je to zase sklamanie mladých ľudí z nedostatku možností nájsť si tu uplatnenie. Pálčivou témou je určite verejná doprava, vzdelanie bez dostatočného prepojenia na prax, ale aj trestuhodné mrhanie eurofondmi. Asi najvážnejšou a pre občanov aj najcitlivejšie vnímanou témou je však mizéria v zdravotníctve a chýbajúce sociálne služby. Ľudia čakajúci na lekára od štvrtej ráno alebo nedôstojne živoriaci v starobe, chorobe alebo núdzi nie je obraz hodný 21.storočia. Najpálčivejšie je podľa mňa to, že župa nič nerieši poriadne, ale všade len pláta diery.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Financovanie mojej kampane je verejné – používam transparentný účet strany SaS, na ktorom mám na svoju kampaň z vedenia strany vyhradených 100 tisíc Eur.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Zatlačím na vládu, keď v nej bude SaS. Vláda v súčasnom zložení nevenuje pozornosť VUC ani dnes, keď má väčšinu županov zo svojho hniezda. Všetko sú len reči a sľuby, alebo naopak nepremyslené, nárazové formy jednorazovej „pomoci“, ktoré však v praxi neprinášajú výsledok. Viď nezmyselné stámiliónové dotácie do baníctva – priniesli dlhodobý osoh akurát tak majiteľom baní, ale baníci a ich rodiny svoju budúcnosť istú nemajú. Pozornosť treba venovať nielen VUC, ale aj obciam a mestám, teda samospráve ako celku. Treba zmeniť celkový štýl regionálnej politiky, aby občania pocítili naozajstné zlepšenie svojho bezprostredného života.
ŠTEFAN ŠKULTÉTY (nezávislý)
Foto: Štefan Škultéty
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
So súčasným vedením župy a s tým, v akom je kraj stave, spokojní nie sme. Súčasný župan nám pred ostatnými voľbami sľuboval kvalitatívnu a generačnú zmenu na čele TSK, táto však podľa nášho názoru neprišla. Župan Baška sa uspokojil s tým, že bude iba údržbárom župy a predĺženou rukou straníckej centrály Smeru v TSK. Následky, ktoré to má, sú odpoveďou na Vašu druhú otázku.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Trenčiansky kraj má podľa inštitútu INEKO najhoršie všeobecné nemocnice v republike, čo sa týka hospodárenia a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Máme kvalitných lekárov, ktorí však pôsobia v katastrofálnych podmienkach. Naše nemocnice sú silno zadĺžené a kvalita starostlivosti nezodpovedá 21. storočiu. Župa dopláca okrem iného aj na nespravodlivé financovanie všeobecných nemocníc v porovnaní s koncovými zariadeniami. A župan Baška mlčí.
Ďalším problémom je naše školstvo - podľa rankingu slovenských škôl, ktorý robí každoročne INEKO, máme štyri základné školy v TOP 10 ZŠ v poslednom zverejnenom rebríčku, ale nemáme v ňom žiadne gymnázium. Počet študentov zapojených do programu duálneho vzdelávania je na úrovni štatistickej chyby. Kraj uprel pozornosť na odborné školstvo, ktoré je však najväčším producentom nezamestnaných v našom kraji.
Opomenúť nemožno ani dodnes neexistujúcu integrovanú dopravu v TSK, žiadne cesty postavené z eurofondov a tristný stav budovania infraštruktúry pre cyklistov, hoci župan Baška v kampani (ako i naposledy) bicykluje po celom kraji.
Trenčiansky kraj je zároveň podľa rebríčku Transparency International od roku 2011 neprestajne "lídrom" v netransparentnosti spomedzi všetkých VÚC. Tento stav sa nezmenil ani za súčasného vedenia.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Financovanie našej kampane je zverejnené, realizuje sa cez transparentný účet vedený vo Fiobanke. Narozdiel od niektorých iných kandidátov je tak dosledovateľný každý cent, ktorý minieme a dostaneme.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Myslíme si, že netreba tlačiť na vládu, aby župám venovala viac pozornosti, ale aby dala krajom viac kompetencií. Župa musí byť silnou inštitúciou, ktorá nebude v područí straníckych bossov a záujmov. Je nemysliteľné, aby župan v parlamente hlasoval za zákony, ktoré sú v priamom rozpore so záujmami samosprávnych krajov.
PETRA HAJŠELOVÁ (Sme rodina)
Petra Hajšelová - Foto: Sme rodina
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Trenčiansky kraj patril k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim krajom po Bratislavskom. Kde sa nachádzame v súčasnosti a kam sme prepadli za vedenia župy nominantmi SMERU? Dostali sme sa do závesu aj vďaka tomu, že vedenie je stereotypné a súčasný župan sedí na dvoch stoličkách, čo nie je až tak politicky etické. Jeho snahu dostať náš kraj v rebríčku transparentnosti z konca do čela považujem za slušný politický marketing pred voľbami. Na to, že je stranícky nominant vládnej strany SMER SD mohol pre našu župu urobiť viac. Trenčianska župa si zaslúži väčšiu podporu a nový vietor do plachiet hlavne v oblasti služieb obyvateľstvu. Cykloturistické chodníky v kraji sú prospešná vec pre voľno časové aktivity občanov kraja, ale na druhej strane – stav našej cestnej infraštruktúry je biedny a tu ide už aj o zdravie a životy občanov, ktorí denne využívajú cesty za prácou.
Na druhej strane musím konštatovať, že mnohí ľudia berú VÚC ako ďalší úrad a nevedia ani o kompetenciách samosprávneho kraja. V tomto smere bude potrebné posilniť ich právne vedomie v tejto oblasti, lebo aj účasť na týchto voľbách korešponduje ako sa občan pozerá a vníma VÚC. V regiónoch ako je susedné Rakúsko, čí Francúzsko je účasť podstatne vyššia, lebo vedia o čo vo voľbách ide.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Podľa mojich vedomostí ako aj z poznatkov regionálnej politiky s ktorými sa stretávam v každodennom živote je to zdravotníctvo, doprava a školstvo a sociálne služby. Zdravotnícke zariadenia je potrebné zmodernizovať a taktiež zvýšiť kultúru interiérov zariadení. Zadlženosť a cenová disparita medzi výkonmi lekárov a cenníkom zdravotných poisťovní je vec systémová, ktorú treba riešiť so štátnymi orgánmi .Všetky budovy je potrebné dostať do efektívneho energetického režimu podobne aj budovy škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení.
Doprava je ďalší problém nakoľko je kraj križovatkou spojenia juhu so severom a taktiež spojnicou medzi východom a Českou republikou. Vysoká hustota cestnej dopravy už dosť výrazne mimo diaľnic zvyšuje ohrozenia života cestujúcich. Dlhé roky bola cesta R2 priorita TSK – prepojenie Prievidza – Bánovce nad Bebravou – Drietoma. To, že župa zmenila tento fakt a rozhodla sa prioritne riešiť prepojenie R6 ČR – Púchov považujem za smutné a aj odkaz pre voličov z okresu Prievidza a Partizánske, kde ich tlačí súčasné vedenie a zloženie župy.
Odborné školstvo je potrebné nastaviť podľa podmienok a požiadaviek zamestnávateľov. Gymnaziálne štúdium musí byť pre tých najlepších študentov, aby mohli pokračovať úspešne na univerzitách a vysokých školách.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Toto je pre mňa ako nominantku HNUTIA SME RODINA – Boris Kollár otázka na pravom mieste. Žiaden problém nemám naopak mám transparentný účet a nezištnú pomoc od našich členov. Za nami nestojí žiaden oligarcha ani finančný mecenáš, ktorý nás vedie na obojku a v budúcnosti nás bude riadiť ako poslušného psíčka. Práve naopak proti takýmto praktikám som ja aj naše HNUTIE SME RODINA – Boris Kollár principiálne proti.
4.) Ako by ste tlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Som názoru, že VÚC má vysokú mieru pôsobnosti na vládu pri prijímaní zákonov a riešení, ktoré by boli odrazom potrieb obyvateľov v prirodzených regiónoch. Župan má byť aktívny, ľudia ho musia vnímať a vedieť, že mu záleží na obyvateľoch. Je povinnosťou župana ako predstaviteľa kraja, aby loboval za ľudí a nezatváral oči pred problémami. Náš kraj ako som spomenula sa dostal do závesu . Zdravotníctvo a hlavne Nemocnica v Prievidzi so sídlom v Bojniciach, Myjave a v Považskej Bystrici tlačí pred sebou staré dlhy ešte z minulosti ,keď ich štát odovzdal do správy VÚC. Roky si ani štát nevie dať rady s oddlžením zdravotníckych zariadení, ktoré majú také isté problémy ako štátne nemocnice. Štát bude musieť tento problém riešiť komplexne. Regionálne nemocnice poskytujú služby pre všetkých rovnako a v primeranej dostupnosti – nemáme druhoradých doktorov alebo pacientov. Cenové nožnice medzi poisťovňami a nemocnicami má v rukách štát.
Vláda SR bude musieť riešiť aj problém duálnej správy veci verejných na úseku školstva, dopravy, a sociálnej politiky na úrovni okresu aj kraja, kde paralelne funguje štátna správa aj samospráva. Toto nefunguje ani v bohatých krajinách, aby živili toľko úradníkov. Príkladom môže byť aj systém verejnej správy v ČR, kde občan môže túto svoju agendu vybaviť pod jednou strechou.
FERDINAND VAVRÍK (nezávislý)
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Napriek tomu, že urobili aj dobré veci, nie som s vedením župy spokojný. Stále cítim veľkú priepasť medzi vedením župy a bežnými obyvateľmi. Predovšetkým vidím príliš málo možností pre nás mladých a celkovo aj pre obyvateľov kraja. Potrebujeme, aby sa situácia začala meniť a hýbať v prospech rozvoja spoločnosti ako celku. Nielen úzkych skupiniek v pozadí politikov! Nielen náš kraj, ale celé Slovensko potrebuje, aby sme zabojovali za záujmy spoločnosti ako takej. Preto budem dávať priestor a šance občianskym združeniam snažiacim sa o zlepšenie situácie. Je čas prelomiť ten uzavretý kolobeh, v ktorom sa funkcie dávajú len na základe predchádzajúcich známostí!
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Najpálčivejším problémom kraja je zdravotníctvo a jeho zadlženie. Je nevyhnutné vystaviť pohľadávku voči štátu, ktorá vznikla za celé obdobie nerovnoprávneho financovania regionálnych a štátnych nemocníc a tlačiť na štát, nech to splatí. Ďalej treba zabezpečiť väčší podiel na daniach z príjmov fyzických osôb pre kraje, ktoré spravujú svoje nemocnice samé. Taktiež treba dbať na riešenie problémov, ktoré najviac frustrujú zdravotnícky personál a byť im oporou. Treba odstraňovať frustrujúce faktory v zdravotníctve. Mladých lekárov a sestričky treba už počas štúdia podporovať štipendiami a možnosťou uzavretia pracovnej zmluvy už počas štúdia na vysokej škole.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Financovanie mojej kampane si môžu ľudia kedykoľvek pozrieť cez môj transparentný účet. Taktiež po voľbách zverejním výstupnú správu, kde bude presný rozpis vynaložených peňazí. Financie na kampaň som si z časti zarobil tvrdou prácou ako brigádnik v sklárňach a z časti našetril z doktorandského štipendia. Keďže som dlhodobejšie plánoval vstup do politiky, tak som si aj dlhú dobu odkladal peniaze.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
V každej oblasti, ktorá je pod pôsobnosťou kraja, budem najskôr postupovať v rámci konštruktívnej spolupráce a slušnosti. Avšak ak budem cítiť, že požiadavky kraja sú prehliadané, prípadne ignorované, resp. bez adekvátnych riešení, budem stupňovať tlak. Sme svedkami toho, že vláda neustále musí riešiť jednu kauzu za druhou. Preto ak budem musieť vyvíjať tlak na vládu, budem to robiť presne v čase, keď im to spôsobí najväčšiu bolesť hlavy!
Trnavský samosprávny kraj
Volebná komisia zaregistrovala šesť kandidátov na predsedu Trnavského kraja, kandidujú József Berényi (SMK – MKP), Jaroslav Cehlárik (NEKA), Tibor Mikuš (NEKA), Márius Novák (Nový parlament), Konrád Rigó (Most – Híd) a Jozef Viskupič (OľaNO, SaS, KDH, OKS, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska).
TIBOR MIKUŠ (nezávislý s podporou Smer-SD, Most-Híd a SNS)
Tibor Mikuš - Foto: Tibor Mikuš
1.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Trnavský samosprávny kraj pozná iba výzvy, ktoré pred nami stoja. Vo všetkých oblastiach pokračujeme v odstraňovaní modernizačného dlhu, ktorý sme pred rokmi zdedili. Týka sa to najmä ciest, kde sa nám doposiaľ podarilo zrekonštruovať viac ako 30 % ciest II. a III. triedy v dĺžke zhruba 550 km. Pokračujeme ako majoritný akcionár v hľadaní strategického partnera na letisku. Žiaľ, v tomto smere nám pomáha iba štát a druhý akcionár mesto Piešťany nekoná v prospech spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., kde je akcionárom. Modernizujeme školy, sociálne a kultúrne zariadenia.
2.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Je to pre mňa samozrejmé a uviedol som to už pred voľbami. Volebnú kampaň som začal 1.10.2017 a všetky súvisiace faktúry uhradím cez transparentný účet založený v Slovenskej sporiteľni, a.s.
3.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Myslím, že pred Slovenskom stoja dve úlohy, aby si predovšetkým občania uvedomili vážnosť otázok, ktoré sa dotýkajú obcí, miest a regiónov. Komunálne a regionálne voľby považujem za rovnako dôležité ako tie ostatné, ktoré sa mávajú štandardne vyššiu volebnú účasť. Potrebujeme informovať dorastajúcu mládež v školách o tom, že Európa je bohatá práve rozmanitosťou regiónov a že prakticky v nich sa odohráva celý ľudský život. Súvisí to aj s kompetenciami, ktoré vyššie územné celky podľa zákona majú. Druhou otázkou je informačná činnosťa vzdelávanie prostredníctvom štátnych médií, pretože súkromné sa tejto téme venovať nebudú.
JOZEF VISKUPIČ (OĽaNO-NOVA, SaS, KDH)
Foto: Jozef Viskupič
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Kandidatúrou na župana, okrem iného, vyjadrujem aj maximálnu nespokojnosť s vedením župy. Aký zmysel majú pre ľudí dnešné župy? Pýtal som sa seba aj iných, ako vnímajú úrad TTSK, kedy a pri akej príležitosti s ním prišli do kontaktu. Stretol som len minimum ľudí, ktorí by mali priamu skúsenosť so župou. Úrad a predseda kraja sú veľmi vzdialení obyčajným ľuďom a významnou mierou prispeli k stavu, kedy si veľká časť verejnosti myslí, že VÚC sú zbytočné a je potrebné ich zrušiť. Pritom možnosti kraja, finančné zdroje a ľudský potenciál v kraji je obrovský.
Ako príklad môžem uviesť cestovný ruch a turizmus. Susedíme s tromi krajinami - Česká republika, Rakúsko a Maďarsko, čo ponúka jedinečnú príležitosť pre rozvoj turizmu, cyklociest, turistických chodníkov a regionálnej dopravy. Sme vyspelý región na európskej úrovni, ale kvalita služieb tomu nezodpovedá. Doprava a cesty sú v žalostnom stave a župa roky odkladá riešenia. Na jednej strane nás môže tešiť, že do regiónu prichádzajú nové investície a vznikajú pracovné miesta ako napríklad Peugeot, Samsung a najnovšie Amazon. Na druhej strane tomu cesty a ich kapacita absolútne nestačia. Tvoria sa kolóny, ktoré sú dlhé niekoľko kilometrov, neustále zápchy v centrách miest a dlhodobo nám chýbajú dopravné riešenia. O kvalite ciest ani nehovoriac. Projekt obchvatu Senice existuje od roku 1995 a dodnes sme sa ho nedočkali. V Hlohovci, kde čelia dopravnému preťaženiu a pripravujú druhý ťah mestom, takzvaným mostom, sa dočkali od župana Mikuša odpovede, že „riešenie akýchkoľvek nových mostov alebo obchvatov je nad sily samosprávneho kraja.“ Pýtam sa potom, a občania určite tiež, načo nám je taký kraj a taký župan? JA SOM ODHODLANÝ TO ZMENIŤ.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Komunikácia župy s občanmi, primátormi, starostami, úplne chaotická prioritizácia cieľov kraja, absencia vízie, zadlžovanie budúcich generácií a zlé použitie zdrojov kraja na sociálne a vzdelávacie kompetencie kraja. Preto prioritne obnovím komunikáciu so všetkými primátormi, starostami a spoločne budeme riešiť problémy, ktoré trápia obyvateľov kraja. Treba zriadiť „koalíciu odhodlaných a ochotných“ starostov, primátorov a začať ťahať za jeden koniec. Nechcem, aby sme kvôli opravám chodníkov museli brať nové a nové úvery, pretože župa nevie s peniazmi daňových poplatníkov hospodáriť. K vyrovnanému rozpočtu si župa musela na tento rok zobrať úver 18 miliónov eur, lebo to nie je schopná dosiahnuť dobrým hospodárením. Celková suma dlhu kraja ku koncu tohto roka dosiahne 59 miliónov eur. TTSK je v hodnotení finančného zdravia samosprávnych krajov podľa INEKO tretí najhorší samosprávny kraj. Horšie sú na tom len BBSK a KESK. Na tejto priečke sa drží dlhodobo od roku 2012 (s výnimkou 2014, kedy poskočil o 1 priečku). Medzi rokmi 2009 - 2011 sa TTSK umietňoval ešte horšie - na poslednej, resp. predposlednej priečke. Pre kraj, v ktorom sídli Peugeot či Samsung, a do ktorého prichádza Amazon, sú to neakceptovateľné parametre.
Rovnako, sa má župa starať o svoj majetok a dôsledne kontrolovať, na čo dáva finančné prostriedky. Ak rozhoduje o majetku, mala by to riešiť s dotknutými mestami, obcami a priamo obyvateľmi, ktorých sa to týka. Nie ako sa to stalo v prípade internátu vo Voderadoch.
Župan Mikuš roky čakal, kým letisko Piešťany nevykázalo dlhy až 1,5 mil eur, kým to začal “akože” riešiť. Riešiť likvidáciou letiska a župného majetku, ktorý patrí nám všetkým. Kandidujem aj preto, aby sa majetok kraja nelikvidoval, ale rozvíjal a slúžil všetkým ľuďom.
Za posledných 10 rokov napríklad poskytol samosprávny kraj milión eur neziskovej organizácií Čistý deň a župan sa doteraz nevyjadril k tejto megakauze a k ohrozeniu zdravého vývoja detí, ku ktorému v tomto dome hrôzy došlo. Kvalita sociálnych služieb musí byť prioritou - a je ju potrebné aj adekvátne finančne podporiť. Alebo ďalšie divné priority župy, keď kraj dáva viac na vydávanie časopisu Rodný môj kraj (448 tisíc eur) ako na podporu športu (2016 30 tis; 2017 60tis).
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Samozrejme. Všetky položky, ktoré súvisia s financovaním kampane, budú zverejnené na transparentnom účte a odpočet kampane plánujem zverejniť aj na webovom sídle kampane www.jozefviskupic.sk.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Najlepší spôsob by bol súčasnú vládu škriepok, chaosu a nestability vymeniť. OĽaNO systematicky pracuje na tvorbe alternatívy, ktorá snáď príde skôr ako v roku 2020. Posledné dni ukazujú, že hádky v koalícii môžu priniesť predčasné voľby a môže skôr vzniknúť vláda, ktorá územne a správne členenie prehodnotí a vznikne reálna politická vôľa „župy“, ako ich dnes poznáme, zrušiť. Rozdeliť kompetencie krajov medzi štát a zreformovanú miestnu a mestskú samosprávu alebo zredukovať počet žúp sú recepty ako vyššie územné celky zefektívniť, pritiahnuť bližsie k ľuďom a dať im taký význam a zmysel, ktorí občania budú vidieť, cítiť a ocenia ho.
KONRÁD RIGÓ (Most-Híd)
Foto: Konrád Rigó
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Nie som vôbec spokojný. Nepremyslené mínanie peňazí na základe rôznych pofidérnych kamarátskych vzťahov, ktorého následkom je medzi mnohými aj primalý rozpočet stredných škôl v kraji. Neskoré, kampaňové reakcie na horibilný stav ciest v našom regióne. Zvolení politici sa po voľbách úplne stratia spred očí verejnosti, ukazujú sa iba vtedy, keď ich oslavujú. Správajú sa tak, ako keby bola župa ich vlastníctvom a keď sa im podarí dosiahnuť akýkoľvek úspech, tvária, že nám spravili láskavosť.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Je ich veľa. Od chýbajúcej vízie o budúcnosti a o regionálnom rozvoji kraja, cez zlú komunikáciu medzi úradom a obcami, až po nezodpovedné finančné riadenie. Ja sa pozerám najmä na čísla a vôbec sa mi nepáči, že krajský rozpočet v tomto roku je taký ten ozajstný kampaňový rozpočet. Nestačí im 120 miliónov eur plus európske fondy, museli si ešte zobrať obrovský úver, aby mohli obnovovať budovy svojich organizácií a opravovať cesty. A to všetko vo volebnom roku. Samozrejme, v rokoch 2018 a 2019 plánujú už iba úplné minimum na tieto aktivity, no, splátky tam zostanú ešte dlhý čas. Takýto štýl politiky náš kraj neposúva ďalej. Toto musíme zmeniť!
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Áno, samozrejme. Je to aj zákonná povinnosť vsetkých kandidujúcich. Transparentný účet mám založený. Odkaz bude zverejnený aj na mojej webovej stránke.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Podstata krajov je, že nevykonávajú svoju činnosť v mene štátu ale v mene občana, čo znamená, že sú relatívne samostatnými celkami. Preto je dôležitejšie, aby si župa vybojovala pozornosť ľudí. O povinnostiach a úlohách Trnavského samosprávneho kraja ako v Skalici, tak ani v Dunajskej Strede nemáme dosť informácií. Toto si musí vyriešiť každý župan po svojom, toto je práca župy! Nehovorím, že je to jednoduché, kedže župy neboli vytvorené na základe prirodzených regiónov, ale som si istý, že sa dá spraviť oveľa viac, než toho robia teraz. Ja mám tú výhodu, že strana, ktorá ma podporuje, a aj ja sám ako štátny tajomník, som momentálne vo vláde. To je obrovská konkurenčná výhoda, z čoho môže Trnavský kraj iba ťažiť, aj napriek tomu, že v prípade, ak ma zvolia za župana, samozrejme, z funkcie štátneho tajomníka abdikujem.
JAROSLAV CEHLÁRIK (nezávislý)
Jaroslav Cehlárik - Foto: Jaroslav Cehlárik
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Je načase zmeniť stereotypné riadenie Trnavského samosprávneho kraja (TTSK). Je potrebné riadiť TTSK v duchu môjho volebného hesla: odbornosť, transparentnosť a systematické riadenie s pomocou technológií, ktoré ušetria čas a peniaze. Rovnako je dôležité zaviesť transparentné hospodárenie celého TTSK, pretože hospodárenie otvorené pre verejnosť nám umožní kontrolovať ročný obrat nad 100 milónov eur, s ktorými „šafári“ trnavská VÚC, a ktoré pochádzajú aj z našich peňazí. Na riadenie musí byť zostavený tím z odborníkov, nie politických nominantov, ktorí nerozumejú problematike a nevedia urobiť systémové zmeny. Napredovanie trnavskej župy musí byť prispôsobené aktuálnym potrebám obyvateľstva a potrebám životného prostredia.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Trnavská župa má svoje problémy v oblastiach ako napríklad doprava, zdravotníctvo, školstvo, kultúra a ešte aj iné. Uvediem príklady v doprave: ľudia potrebujú cestovať napríklad z Trnavy do Dunajskej Stredy – na tejto linke je naozaj problém s komplikovanými prestupmi, ďalej mamičky nedokážu dostať svoj kočík do autobusu, lebo autobusy nie sú prispôsobené, rovnako seniori majú problém nastúpiť do autobusov kvôli strmým schodíkom, letisko Piešťany je v obrovskej strate a my ho zbytočne dotujeme z daní, nie je presný plán na rozvoj Letiska Piešťany (nie sú tam potrební odborníci, ktorí by vedeli rozvíjať letisko). Ako vidíte, len v doprave som vymenoval už pomerne dosť problémov. Ak sa pozrieme na zdravotníctvo: ľudia si musia u lekárov veľmi skoro ráno nejakým spôsobom obsadiť svoje poradové miesto a preto veľmi dlho čakajú, niekedy sa stane, že lekár v ten deň ani všetkých pacientov nezoberie, kontroly sa potom odkladajú a ľudia zasa čakajú.
Veľakrát sa VÚC vyhovára, že napríklad v zdravotníctve sú dané problémy v kompetencií ministerstva zdravotníctva. Ja som presvedčený, že vyhováranie nie je dobrá cesta, VÚC by mala vytvárať tlak na ministerstvá a rokovať s nimi o riešení daných problémov a stať sa riadnym rokovacím partnerom.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Nemám problém zverejniť náklady na kampaň, občania majú právo vedieť tieto informácie.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Je veľa možností ako zatlačiť na vládu, myslím, že teraz to nie je potrebné zverejňovať, aby sa aj vláda nestala „imúnna“ tým spôsobom, že budeme o tom hovoriť, ale v terajšej mojej pozícií sa to nedá realizovať akoby z pozície predsedu TTSK.
Zvyšní kandidáti na naše otázky neodpovedali.
