BRATISLAVA - Presne pred desiatimi rokmi sa začali kolieska svetového finančného systému zadrhávať. O niečo neskôr zažil svet krach, aký dlho nepamätal. Ako finančnú krízu z rokov 2007-2008 prežilo Slovensko? Ekonómovia a analytici v tom majú jasno. A pre mnohých Slovákov to možno budú prekvapivé správy.
Zhruba pred mesiacom (9. augusta) uplynulo 10 rokov od momentu, kedy sa francúzska banka BNP Paribas rozhodla uzatvoriť hypotekárne fondy z dôsledku dopadu finančnej krízy. Toto niektorí odborníci označujú ako prvý znak prichádzajúcej krízy, ktorá bola najhoršia od 30-tych rokov minulého storočia a napáchala obrovské škody.
Ako zvládlo krízu Slovensko? Sme na tom v porovnaní spred desiatich rokoch lepšie alebo horšie? Pýtali sme sa viacerých slovenských ekonómov.
Slovensko po 10 rokoch: Rastú platy, nezamestnanosť klesá
Relatívne dobré zvládnutie krízy vidí ekonóm Kamil Boros z X-Trade Brokers. "V reálnom vyjadrení boli slovenská ekonomika a aj mzdy v krajine v roku 2016 o 16% vyššie ako v roku 2008," tvrdí. Od roku navyše patrí Slovensku v HDP raste jedna z popredných priečok. "Až na roky 2011-12 reálna mzda každým rokom rástla," tvrdí analytik Tatra banky Boris Fojtík. "V priemere sa každý rok zvýšil plat Slováka o 1,5%," pritakáva im analytik Ronald Ižip zo spoločnosti TRIM Broker. Klesajúcu nezamestnanosť, rastúcu ekonomiku aj platy uvádza ako príklad úspešnej pokrízovej situácie aj ekonomický analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS.
Nemáme kvalifikovanú pracovnú silu
Podľa ekonóma ČSOB banky Slovensko krízu prekonalo a najviac je to vidieť na trhu práce. "Slovensko prekonalo krízové roky a v podstate najviditeľnejšie to dnes je na vývoji trhu práce. Miera nezamestnanosti láme historické rekordy vďaka hospodárskemu rastu doma aj v zahraničí a na niektoré profesie je problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu," myslí si Marek Gábriš. Rastú aj mzdy. Nominálne aj reálne, po zohľadnení rastu cien.
Fojtík dokonca vidí aj prehrievanie sa slovenskej ekonomiky. Zjednodušene povedané, "momentálne sa naša ekonomika blíži stavu, že začne produkovať viac ako sú jej možnosti. Od budúceho roka by sa mala začať mierne prehrievať a vytvárať tak stále vyšší tlak na rast miezd a cien," myslí si.
Čo sme sa naučili
Aké je teda ponaučenie z najväčšej krízy od tej z 30-tych rokov minulého storočia? Boris Fojtík varuje pred rastúcimi dlhmi štátu aj domácností. Ďalšia kríza by nás mohla teda zastihnúť nepripravených. Lekciu sme si z krízy podľa Ižipa nezobrali. "Obávam sa, že ľudia a ani vlády sa toho nenaučili veľa. Príčina krízy – nadmerný dlh sa neodstránila, ale iba presunula na plecia vlád a centrálnych bánk. Nespravili sa žiadne veľké systémové zmeny, ktoré by viedli k udržateľnosti dlhového bremena. Naopak – iba sa ich vplyv znížil nižšími úrokovými sadzbami. Aj to je dôvod, prečo ekonomický rast a inflácia posledné roky výrazne zaostávajú a za bežným pokrízovým rastom. A Slovensko je toho dobrým príkladom. Úvery domácností vzrástli za 10 rokov o neuveriteľných 200%," myslí si ekonóm.
Situácia je dobrá, ale slovenské vlády mrhajú časom
Varovný prst dvíha aj Martin Vlachynský. "Zlá správa je, že dobrý hospodár sa v lepších časoch pripraví na tie horšie, no slovenské vlády to moc nespravili. Daňové príjmy rastú, zároveň sa však hneď aj minú v bežných výdavkoch. Vyrovnaný rozpočet sa stále odkladá. neprebehla reforma zdravotníctva, sociálneho systému, ani školstva, nehovoriac o súdnictve," vyratúva hriechy vlád.
Pripomína tiež, že od roku 2011 sme sa dočkali 29 nových, či zvýšených daní. "Z nich má 7 na rováši súčasná vláda," kritizuje ekonóm a varuje, aby sa slovenská vláda netvárila, že sú tu s nami zlaté časy naveky. "Pohľad na Európu (Grécko, Taliansko, Francúzsko, Brexit...) napovedá, že treba byť opatrný."
Je na obzore nová kríza?
Kamil Boros vidí v súčasnosti najväčšiu hrozbu v Číne. "Najväčšia hrozba aktuálne vychádza z Číny, kde rastie celkový dlh sféry enormným tempom, ďaleko rýchlejším ako v západných ekonomikách pred krízou. Nie je možné vylúčiť, že v dôsledku toho čínska ekonomika v najbližších rokoch dostane do problémov, čo by prinieslo aj globálne otrasy," myslí si a zároveň ubezpečuje, že Čína je relatívne uzavretá okolitému svetu.
Podľa Borisa Fojtíka sa ťažko predpovedajú krízy. "To, že nejaká kríza časom príde je viac ako isté, ale povedať načasovanie, intenzitu alebo jej zdroj je veľmi zložité," domnieva sa. Aj on ako potenciálne riziko uvádza Čínu. "Ako jedno z najväčších rizík sa vníma Čína, ktorá rastie dlhodobo veľmi vysokým tempom s rizikom veľkého množstva neefektívnych investícií."
Svet je rovnako nebezpečný
Rovnaká finančná kríza nám podľa Ronalda Ižipa už nehrozí. No varuje, že aj napriek nápravným opatreniam politických lídrov je ilúzia si myslieť, že svet je bezpečnejší ako pred desiatimi rokmi. "Rovnaká kríza už prakticky nehrozí – regulátori spravili finančný systém odolnejším voči rizikám, ktoré viedli k Veľkej finančnej kríze. Avšak to všetko za cenu krehkejšieho a menej stabilného celkového systému vrátane stability vlád a centrálnych bánk. Množstvo rizík za poslednú dekádu narástlo, avšak zatiaľ sa držia v úzadí – možno na dlho a možno sa opäť znenazdajky materializujú. Bolo by však naivné si myslieť, že svet je bezpečnejší ako pred desiatimi rokmi," zakončil Ižip.
Keď by aj kríza prišla, tak jedine zo zahraničia, myslí si Marek Gábriš. "Rizikom zostáva najmä externé prostredie a ak príde kríza pravdepodobne príde zvonku," tvrdí.
