MOSKVA - Unikátne snímky sovietskeho raketoplánu v opustenom hangári aj zážitky z policajného zatknutia si z výpravy na kozmodróm Bajkonur v Kazachstane priviezol ukrajinský dobrodruh Vitalij Raskalov. Svoje dojmy opísal pre ruský internetový denník Gazeta.ru. "Hlavným pocitom je, že v tom hangári zostali pochované ambície Sovietskeho zväzu na dobytie vesmíru," povedal.
"Rozhodli sme sa vyraziť počas májových sviatkov, keď všetci odpočívajú, a tak aj stráže nie sú tak bdelé," uviedol. Z Moskvy možno na juh Kazachstau prísť po šesťdesiatich hodinách vlakom, ale s priateľmi dali prednosť lietadlu do Alma - Aty, odtiaľ vlakom do mesta Kyzylorda a ďalej taxíkom. "Museli sme rýchlo vymyslieť nejakú historku, aby nás vysadili uprostred stepi, pätnásť kilometrov od Bajkonuru, a nie v samotnom meste. Vysvetlil som, že sú s nami fotografi, ktorí chcú fotiť hviezdy."
Potom nasledovali dva nočné pochody, zakaždým 25 kilometrov, a prespanie v zničenom sile po medzikontinentálnej rakete, aby skupinu cez deň nezahliadla ostraha kozmodrómu. "Je to krása, ideš, hviezdne nebo nad hlavou, ticho a nič okolo. Len v diaľke sa mihotajú svetlá Bajkonuru," povedal Vitalij, ktorého pri kempovaní v sile zaskočilo, koľko tam bolo hadov. A v stepi zas pasúce sa ťavy.
"Na územie Bajkonuru sme prišli asi o tretej ráno. Dovtedy to bola celkom rýchla cesta, ale na mieste je to komplikovanejšie kvôli množstvu rôznych budov, z ktorých niektoré sú v prevádzke, a tie sme museli zďaleka obchádzať. Sú tam rôzne rozvaliny, všade kopa odpadu. Je vidieť, že to už veľa rokov pustne," opísal tamojšie pomery ukrajinský mladík.
Cez najnebezpečnejšie miesto a osvetlené reflektory sa všetci museli asi osemsto metrov preplaziť. Dostať sa k hangáru, kde stojí raketoplán, presnejšie druhý exemplár nazvaný Burj, si vyžaduje zdolať množstvo prekážok - múr, v ktorom je jediný vjazd cez strážnicu, niekoľko radov ôstnatého drôtu, medzi ktorými je pás piesku, aby boli vidieť stopy, a nad všetkým sa týči strážna veža. Všetko je opustené, ale vyzerá to náramne.
Nadránom sa partia konečne dostala k hangáru. "Ten pohľad je úžasný. Proti nočnému nebu sa rysujú obrovské budovy. Brány hangára s raketoplánom sú jedny z najväčších na svete. Sú vysoké až 46 metrov." Pohnúť sa s nimi nedalo, ale dovnútra sa dalo vliezť oknom. Snímky zvnútra hangáru podľa ich autora skôr zmenšujú ohromný prvý dojem.
Výpravu nakoniec zadržali policajti strážiaci kozmodróm pred nájazdmi zlodejov farebných kovov, schopných vraj aj odrezať káble ku štartovacej plošine. Obavy z postihu rozptýlil až výsluch vedený agentmi ruskej tajnej služby FSB, pretože sa ukázalo, že opustené hangáre nikomu nepatria, ani neskrývajú nič tajné. Inak by to mohlo dopadnúť, keby sa priblížili k rampám, z ktorých štartujú ruské rakety, čo je v priemere 22-krát do roka.
Do vesmíru vzlietol sovietsky raketoplán Buran len jediný raz - v novembri 1988, a to bez posádky. Po dvoch obletoch Zeme a 205 minútach vo vesmíre stroj dosadol na bajkonurskú pristávaciu dráhu. Buran sa ešte v plnej kráse predviedol v polovici roka 1989 na parížskom aerosalóne. Skončil neslávne - na Bajkonure sa na neho v roku 2002 zrútila strecha neudržovaného hangáru. Trosky boli podľa Gazety rozrezané a predané do Číny ako šrot.
Tretí vyrobený kus sovietskeho raketoplánu, pomenovaný Bajkal, sa zachoval na letisku v Žukovskom ako exponát pre moskovské letecké výstavy MAKS. Ďalšie dva nedokončené kusy boli zničené. Zachovalo sa však niekoľko skúšobných modelov.
