DHARAMSÁLA - Ešte než vyjde slnko nad indickými Himalájami, pred dverami Ješeho Dhondena, ikony tibetskej medicíny, ktorá priťahuje pacientov z celého sveta, stojí rad ľudí. Táto alternatívna medicína stará niekoľko storočí zažíva v Ázii aj mimo nej nový vzostup, hoci na ňu vedecké kruhy pozerajú skepticky.
Ješe Dhonden bol viac ako tridsať rokov osobným lekárom dalajlámu. Teraz tlačí prsty a dlaň jedného pacienta. Skláňa hlavu, aby si mohol skontrolovať pulz. "Nerobím žiadne testy, žiadny röntgen a podobne. Verím si. Skúmam iba pulz a moč," hovorí.
Starobylé techniky, ktoré deväťdesiatdvaročný budhistický mních používa pri liečbe všetkých chorôb, siahajú od púšťania žilou po vkladanie byliniek na energetické body na tele. Tisíce ľudí trpiacich rakovinou, degeneratívnymi chorobami či ďalšími problémami sa k nemu chodia poradiť na jeho kliniku McLeod Ganzi v horskom mestečku na severe Indie, kam sa uchýlila tibetská exilová vláda. "Keď ku mne chorí prichádzajú, starám sa o nich," vyhlasuje liečiteľ.
Stúpenci tibetskej medicíny uisťujú, že robí zázraky, ale o jej skutočnej účinnosti bolo vypracovaných len málo vedeckých štúdií. Prax tejto medicíny vychádza zo štyroch základných textov nazývaných tantry, z ktorých vznikli dve skupiny - Šakpori a Men-Ce-Khang. Tieto tantry zahŕňajú tisíce chorôb. V každom prípade predpisujú určitú zmes byliniek a minerálov, ktoré sa väčšinou nachádzajú v Himalájach. "Veríme, že choroby sú spôsobené tým, keď sa naša vnútorná energia dostane do nerovnováhy," vysvetľuje lekár Cchewang Tam Din zo školy Men-Ce-Khang. "Ideou nášhou systému je to, že by nikto nemal brať po celý život lieky na chronické problémy, ako je artritída alebo cukrovka.
Na tibetskú medicínu, rovnako ako na početné tradičné medicíny v Ázii, hľadí Západ aj oficiálni lekári podozrievavo. "Jedným z dôvodov, prečo je tibetská medicína populárna, je to, že pristupuje k pacientovi s veľkou empatiou, ktorá má svoj pôvod v budhizme," hovorí indický kardiológ Prabhakaran. Chýba jej štandardizácia a klinické skúšky, takže ju čaká dlhá cesta, než vstúpi do západnej praxe, konštatuje.
Čína a India sa snažia využívať tibetskú medicínu a jej rastúcu popularitu; obe predložili UNESCO návrh na to, aby sa stala nehmotným dedičstvom ľudstva. Pre jej stúpencov, ako je napríklad šesťdesiatročný Abdul Rahmán, to je dobrá správa. Tento muž dáva tibetskej medicíne prednosť pred moderným lekárstvom. "Mal som chronickú nádchu, ktorú mi do roka vyliečili," vyhlásil a ukázal pilulky z byliniek, ktoré mu predpisujú na klinike na bohatom predmestí Dillí.
